Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
07. február 2022

Hitlerovo náboženstvo: V čo veril najznámejší diktátor?

Adolf Hitler, smutne známa postava dejín 20. storočia, človek zodpovedný za rozpútanie druhej svetovej vojny a za smrť miliónov ľudí, dodnes púta pozornosť historikov aj laikov. Jednou z najviac diskutovaných tém o Hitlerovi je jeho vzťah ku kresťanstvu a jeho náboženské presvedčenie. 
Hitlerovo náboženstvo: V čo veril najznámejší diktátor?

Hitler bol - podobne ako 90 percent rakúskej populácie - krátko po narodení v roku 1889 pokrstený v rímskokatolíckej cirkvi. Jeho matka Klára bola zbožná katolíčka a pravidelne sa zúčastňovala na bohoslužbách a sviatostnom živote. Iný prípad bol Hitlerov voľnomyšlienkársky otec - Alois, ktorý prechovával voči cirkvi skôr antiklerikálny postoj. Mladý Hitler išiel skôr v šľapajách svojho otca a ako to býva zvykom po birmovke sa svätej omše už pravdepodobne nikdy nezúčastnil. 

Jediný záznam o tom, že Hitler sa zúčastnil omše pochádza už z obdobia jeho vládnutia. V roku 1935 zomrel poľský maršál Józef Pilsudski a v Berlíne sa konala na jeho počesť zádušná omša, na ktorej bol prítomný aj samotný Hitler. Hitler sa síce navonok tváril dôstojne, no autentickejší náhľad do duše diktátora poskytol minister propagandy Joseph Goebbels, ktorý krátko na to poznamenal do svojho denníka, že „vodcov postoj ku katolíckym obradom je výsmešný.“ Hitler však až do svojej smrti v roku 1945 zostal formálne katolíkom.

Hitlerov príbeh „kresťana-katolíka“ je však trochu komplikovanejši.   

Hitler ako kresťan?

Hitler najmä v začiatkoch svojej politickej kariéry vykazoval isté sympatie voči kresťanstvu. Napríklad počas jedného prejavu v apríli 1922 vyhlásil Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Bola to reakcia na obvinenia istého bavorského politika, ktorý rozširoval fámy o tom, že Hitler nie je kresťan. Hitlerovo chápanie osoby Ježiša Krista však bolo veľmi zvláštne. Podľa neho bol Ježiš árijským bojovníkom proti židovskej elite. Jeho najobľúbenejším biblickým príbehom je pasáž, v ktorej Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. Hitler bol zjavne motívom Ježiša ako bojovníka proti židovstvu zaujatý. V roku 1923 prehlásil, že „kresťanstvo musí byť obnovené, no musí to byť kresťanstvo bojujúce, nie ustráchané.“

Hitler na pohrebe maršála Pilsudského v roku 1935. (zdroj - rarehistoricalphotos.com)

Hitler napríklad popieral Ježišovo panenské počatie, Ježiš bol údajne synom rímskeho vojaka. Hitler z pochopiteľných dôvodov odmietal Starý zákon a Pavlove listy. Svätého Pavla vnímal ako pochybného židovského rabína, ktorý prekrútil pôvodnú zvesť Ježiša Krista. Pre Hitlera bolo toto „Pavlovo kresťanstvo“ iba predĺženou rukou judaizmu. Nacistická verzia kresťanstva - tzv. pozitívne kresťanstvo - však bola značným odklonom od mainstreamu.

Jednou z najlepších kníh o Hitlerovom vzťahu k náboženstvu je kniha amerického historika Richarda Weikarta Hitler's Religion: The Twisted Beliefs that Drove the Third Reich. Weikart píše, že Hitlerov vzťah ku katolíckej cirkvi bol pôvodne opatrný. Hitlerovou inšpiráciou bol rakúsky politik Georg Ritter von Schönerer. Schönerer bol nacionalista, zástanca pripojenia Rakúska k Nemecku a tvrdý antisemita. Jeho prívrženci ho oslovovali titulom führer a zdravili mu zdvihnutím pravej ruky.

Hoci Schonerer bol pre Hitlera a nacistov v mnohých ohľadoch vzorom, vo vzťahu k cirkvi urobil podľa Hitlera zásadnú taktickú chybu. Schönerer bol totiž fanatický odporca katolíckej cirkvi a organizoval iniciatívu odluky od Ríma s príznačným názvom Los von Rom (Preč od Ríma). Hitlerov prístup k cirkvi bol síce spočiatku menej konfrontačný, no po uzavretí konkordátu s cirkvou v roku 1933, túto dohodu čoraz menej dodržiaval a viac obmedzoval život cirkvi, čo viedlo pápeža Pia XII. k napísaniu známej encykliky Mit brennender Sorge

Kresťanstvo v Mein Kampfe

Mein Kampf (Môj boj) je mixom Hitlerovej autobiografie a jeho náhľadov na svet. Hitler túto knihu napísal počas obdobia, ktoré strávil vo väzení po neúspešnom protivládnom puči v roku 1923. Menej známou skutočnosťou je to, že na napísaní tejto knihy sa podieľal aj Bernhard Stempfle, katolícky kňaz, ktorý bol nacistami neskôr zavraždený v koncentračnom tábore Dachau. Kniha Môj boj obsahuje zopár odkazov na kresťanstvo. Hitler napríklad uvádza, ako bojom proti židom vykonáva dielo Pána. Weikart vysvetľuje, že Hitlerov antisemitizmus nemal primárne náboženské korene, ale sekulárne. Pre Hitlera konverzia žida na kresťanskú vieru nič neriešila, keďže nevnímal židovstvo z pohľadu náboženstva, ale predovšetkým z pohľadu rasy.

Hitler sa viackrát odvoláva na Boha, ktorého vníma ako Prozreteľnosť, Stvoriteľa alebo Pána. Slovo Prozreteľnosť bolo diktátorovi zrejme osobitne blízke, keďže ho spomenul aj po neúspešnom atentáte z 20. júla 1944. Hitler bol presvedčený, že ho chránila Prozreteľnosť, aby dokončil svoje dielo. 

Autentickejší pohľad na Hitlerov vzťah ku kresťanstvu dáva jeho blízky spolupracovník Goebbels. Jeho denník poskytuje cenný náhľad do Hitlerovho sveta. V decembri 1939 Goebbels napísal: „Vodca je síce hlboko náboženská osobnosť, no nenávidí kresťanstvo. Vníma ho ako beznádejne dekadentné.“ A na inom mieste minister propagandy uvádza: „Podľa vodcu je kresťanstvo zrelé na zničenie.“  

Matka Mária s malým Ježišom. Maľba z roku 1913 vytvorená mladým Hitlerom. (zdroj - wikipedia.eng)

Inzercia

Goebbelsove slová o Hitlerovom antikresťanskom prístupe potvrdzuje aj britský historik Alan Bullock, autor prvej komplexnej biografie o nemeckom vodcovi - Hitler: A Study in Tyranny z roku 1952. Bullock píše: „V Hitlerových očiach bolo kresťanstvo náboženstvom dobrým iba pre otrokov; nenávidel najmä kresťanskú morálku. Vyhlásil, že toto učenie je vzburou proti prirodzenému výberu a prežitím tých najschopnejších.“

Hitlerov skutočný postoj ku kresťanstvu a k cirkvám bol skôr pragmatický a vypočítavý. Napriek tomu zjavne vedel na niektorých vrcholných cirkevných predstaviteľov urobiť dojem, že je to práve on, kto chráni západ pred zhubným komunizmom a ostatnými nepriateľmi. Známym príkladom je osobné stretnutie Hitlera s kardinálom Michaelom von Faulhaberom, mníchovským arcibiskupom v roku 1936. Faulhaber po stretnutí napísal: „Ríšsky kancelár je nepochybne veriaci a dobre vie, že kresťanstvo vybudovalo západnú civilizáciu.“

Iného názoru je historik Laurence Ress: „Hitlerov verejný vzťah ku kresťanstvu - a celkovo jeho vzťah k náboženstvu - bol oportunistický. Niet dôkazu, ktorý by potvrdzoval, že by sa Hitler prejavoval skutočne nábožensky.“

Bol Hitler ateista? 

Jedným z najviac diskutovaných bodov ohľadom vzťahu Hitlera a náboženstva je ten, aký bol jeho postoj k ateizmu. Svedectvá o tom, že Hitler bol presvedčením ateista pochádzajú priamo z nacistického úzkeho okruhu od predstaviteľa strany Otta Strassera a Ernsta Hanfstaengla, Hitlerovho blízkeho priateľa z obdobia, keď boli nacisti iba marginálnou skupinou. 

Tieto výpovede je však potrebné vnímať s rezervou, nakoľko obidvaja páni sa časom od Hitlera odvrátili a začali ho nenávidieť. Práve naopak, existujú dôkazy o tom, že Hitler ateistami pohŕdal a ateizmus vnímal ako „zvierací stav.“ Ateizmus skôr spájal s nenávideným materialistickým komunizmom a aj preto ho zásadne odmietal. 

Fotografia z roku 1932 pochádzajúca z dielne Hitlerovho dvorného fotografa Heinricha Hoffmanna. Snímka je z doby predvolebnej kampane, v ktorej sa Hitler pokúšal získať prezidentské kreslo. Hitler vychádza z kostola a nad hlavou mu visí kríž. Druhá verzia fotografie pochádza z roku 1938. To už bol Hitler pri moci, no kríž na nej nevidno. (zdroj - wikipedia.en) 

Je pomerne ľahké myslieť si, že Hitler bol ateistom, keďže mal na svedomí milióny mŕtvych podobne ako ateistické marxistické režimy pod vedením Stalina, Pol Pota alebo Mao-ce Tunga. V skutočnosti však Hitler veľmi pravdepodobne nebol ateistom, podobne ako nacizmus nebol ateistický v zmysle tzv. vedeckého ateizmu, ktorým sa zaštiťovali predovšetkým marxistické režimy. 

Nacizmus možno chápať skôr ako protikresťanskú ideológiu postavenú na zvrátenej pseudovedeckej rasovej teórii. Ideologické a duchovné vákuum, ktoré vzniklo na troskách kresťanstva zaplnili dve veľké a zhubné pseudonáboženstvá - nacizmus a komunizmus, v mnohých ohľadoch podobné ako vajce vajcu.

Okultizmus? Panteizmus?

Hoci niektorí vysokí nacistickí pohlavári ako Heinrich Himmler alebo Rudolf Hess inklinovali k okultizmu a astrológii, Hitler tým taký nadšený nebol a na okultizmus skôr pozeral s nedôverou. Dôkazom toho je aj Hitlerov prejav v Norimbergu z roku 1938, v ktorom odmietol okultizmus a návrat k starým germánskym božstvám. Veľavravný je aj prípad Hitlerovho zástupcu Hessa, ktorý v roku 1941 odletel do Škótska, aby s Angličanmi vyjednal mier. Hitler sa domnieval, že sa Hess musel zblázniť a nemalú vinu na jeho bizardnom úteku pripisoval aj okultistom a astrológom, ktorí ho údajne mali v tomto smere ovplyvniť. Mnohí z nich skončili v koncentračných táboroch. 

Keď Hitler hovoril o Bohu, mal na mysli skôr Boha, ktorý je blízky panteizmu. Panteizmus v princípe stotožňuje Boha so svetom, Boh je neosobný a skôr pripomína prírodnú silu ako Stvoriteľa, ktorý sa stará o svet alebo osobne zasahuje do dejín človeka. Boh je všade a vo všetkom. Panteizmus je však nezlučiteľný s kresťanským pohľadom na Boha, ktorý sa v istom bode dejín vtelil do osoby Ježiša Krista. 

Hitler nebol ani kresťanom, ale ani ateistom. V náboženskej oblasti zastával zvláštne názory blízke panteizmu, ktoré boli zmiešané s prekrúteným kresťanstvom. Hitler v konečnom dôsledku veril hlavne v seba a vo svoju misiu v dejinách ľudstva. Alan Bullock poznamenal, že Hitler si osvojil pohľad na dejiny, v ktorých mali vybraní hrdinovia celkom výnimočné postavenie a pre ktorých neplatili pravidlá konvenčnej morálky. Táto Hitlerova megalománia bola pre milióny ľudí osudnou. 

Venuje sa spoločenským, kultúrnym a náboženským témam. Člen Spoločenstva Ladislava Hanusa.

Odporúčame

Blog
Čo píšu anglickí konzervatívci o covide 4. Kamionisti v Kanade 1.

Čo píšu anglickí konzervatívci o covide 4. Kamionisti v Kanade 1.

Ottawu cez víkend zasiahli masové protesty vedené kanadskými kamionistami, ktorí nesúhlasili s povinnosťou očkovania pri prekračovaní kanadsko-amerických hraníc. Desiatky kamiónov a iných vozidiel od piatku zablokovali centrum Ottawy. Protesty ocenil bývalý americký prezident Donald Trump aj šéf spoločnosti Tesla Elon Musk. "Konvoj slobody", ktorý sa zišiel v Ottawe, sa začal ako vzbura proti novým požiadavkám, podľa ktorých musia neočkovaní kanadskí vodiči kamiónov vracajúci sa cez hranice z USA stráviť 10 dní v karanténe. Doteraz mali výnimku z karantény.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.