Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. február 2022

Tak nám je hlásané a tak sme my uverili

V nedeľnom čítaní z Prvého listu Korinťanom (15,1-11) čítame úvod ku kľúčovej sekcii celého listu.
Tak nám je hlásané a tak sme my uverili

Zamyslenie k evanjeliu dnešnej nedele nájdete tu.

Z Prvého listu Korinťanom (15,1-11):
(1) Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom (2) a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. (3) Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; (4) že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, (5) že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. (6) Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. (7) Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom (8) a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne. (9) Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu cirkev. (10) Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou. (11) Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili.

Pri čítaní tohto textu by sme mali vždy spozornieť, ba priam by nás mala napĺňať až bázeň. Zaznieva tu totiž jedno z najstarších vyznaní kresťanskej viery vôbec. Počúvame ho vo veršoch 3-7. Pavol tu Korinťanom pripomína, že im odovzdal to, čo sám prijal. To je veľmi dôležité tvrdenie. Pavol sa tak sám zaradzuje ako ohnivko do reťaze ohlasovania. Hoci na inom mieste vo svojich listoch sa odvoláva na nadprirodzený charakter jeho prijatia evanjelia, ktoré potom ohlasoval ďalej (Gal 1,11-12), tu sa zaradzuje do prirodzeného procesu prijímania a odovzdávania evanjelia. Odovzdáva ďalej to, čo aj on sám prijal. On nie je na počiatku odovzdávania viery, ale aj jemu bola ohlásená. Takéto vyjadrenie má blízko k inému miestu v jeho listoch, kde potvrdzuje: „viera je z počutia“ (Rim 10,17), teda z ohlasovania a prijatia ohlasovania.

Pavol sa sám zaradzuje ako ohnivko do reťaze ohlasovania. Zdieľať

Toto nemá byť oslabením jeho autority, resp. autority posolstva, ktoré Korinťanom odovzdal. Práve naopak, má to autoritu jeho ohlasovania upevniť tým, že mu dáva pevné korene v rodiacej sa tradícii, ktorá má dva základné elementy: interpretácia Písma a osobné svedectvo. Obidva elementy sú sústredené na tú istú kľúčovú udalosť, ktorou je Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ohláseniu Ježišovho zmŕtvychvstania musí prirodzene predchádzať ohlásenie jeho smrti. Táto udalosť sa nevníma len ako zhoda okolností, či niečo, čo sa znenazdajky prihodilo, ale ako naplnenie Písem, ktoré sa chápu ako Božie slovo s Božím prísľubom. Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sa od počiatku v kresťanskej tradícii chápu ako naplnenie Božieho slova a jeho prísľubu. Kresťanské ohlasovanie má tak svoj pôvod v Božom ohlasovaní.

Naplnenie tohto Božieho prísľubu je potvrdzované osobným svedectvom tých, ktorí mali výnimočnú skúsenosť so zmŕtvychvstalým Kristom. Ak sa v úvode Pavol zaradil medzi tých, ktorí ohlasovanie prijali, tu sa zároveň zaradzuje do zoznamu tých, ktorým sa zmŕtvychvstalý Kristus zjavil. Aj tu je dôležité, že sa nestavia na prvé miesto. Práve naopak, stavia sa na miesto posledné. To by mohlo mať podobnú funkciu, ako jeho zaradenie sa do reťaze odovzdávania ohlasovania. Pavol má podobnú skúsenosť ako Kéfas, Dvanásti, a mnohí ďalší. Napriek tomu, že Kéfas, teda Peter, je jeden z Dvanástich, uvádza sa osobitne a na prvom mieste. To zaiste svedčí o výnimočnosti jeho postavenia nielen medzi Dvanástimi, ale v celej kresťanskej komunite. V zozname Pavol osobitne spomína aj Jakuba, podobne ako v Liste Galaťanom (1,18-19). Zaujímavé je tiež všimnúť si, že sa spomínajú Dvanásti a apoštoli ako rozdielne skupiny. Dnes sme skôr zvyknutí vnímať termín apoštoli ako synonymum pre Dvanástich, v tomto texte však vidíme, že spočiatku sa chápal v širšom význame.

Pavol zdôrazňuje, že to, čo predkladá Korinťanom, nie sú jeho výmysly, ale že jeho ohlasovanie je plne v jednote celého kresťanského spoločenstva. Zdieľať

Pavol tak vymenúva dôležité postavy, ktoré mali k Ježišovi blízko a v kresťanskej komunite boli vnímaní ako garanti pravosti evanjelia. Jeho ohlasovanie je teda v tej istej línii ako ohlasovanie týchto garantov – neohlasuje niečo iné. Pavol takto zdôrazňuje, že to, čo predkladá Korinťanom, nie sú jeho výmysly, ale že jeho ohlasovanie je plne v jednote celého kresťanského spoločenstva. Potvrdzujú to aj slová zo samého záveru dnešného úryvku: „Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili.“ (v. 11)

Dnešný úryvok je úvodom veľmi dôležitého celku, ktorý je aj vrcholom celého listu, a v ktorom Pavol bližšie objasňuje kľúčovú tému celého kresťanského posolstva a tou je zmŕtvychvstanie Ježišovo ako základ pre zmŕtvychvstanie všetkých ľudí. Preto je uistenie o autenticite Pavlovho ohlasovania na úvod také dôležité.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.