Modlitba za mier ako nástroj duchovného boja
Nie je možné vyčerpať tému duchovného zápasu nejakým článkom v blogu na internete. Preto ho ponúkam len ako pripomienku a inšpiráciu pre tých, ktorí sa boja a cítia sa bezmocní.
Média vojnou pravidelne strašia, aby si získali pozornosť. Pre tých, ktorým všetko slúži na dobré (Rim 8, 28) však pripomínajú konflikty, za odvrátenie ktorých sa možno modliť. Dejiny Cirkvi nás učia, že nie sme bezmocní. Týka sa to nielen vojen, ktoré aktuálne prebiehajú a v ktorých sú kresťania zabíjaní, ale aj tých, ktoré hrozia.
Pravoverní kresťania, ako obyvatelia spoločenstva - Kráľovstva, ktoré nie je z tohto sveta (Jn 18, 36), vedia, že aj boj, ktorý sa vedie proti tomuto Kráľovstvu, riadia sily, ktoré nie sú z tohto sveta. Takto jednoducho by sa mohlo zdať, že kresťanská viera je militantná. (Flp 1,30) V istom zmysle je. Obrazy z vojenstva sprevádzajú kresťanskú teológiu od jej počiatkov. (Lk 14,31)
Znášanie nepohodlia, bdenia, pôsty, vzdávanie sa príjemných nehriešných vecí sú podobné výcviku, ktorý podstupujú bojovníci v svetských vojnách. (1 Kor 9,25) Zmysel vyššie uvedených činností je práve podpora bojaschopnosti kresťana proti pokušeniam. Teda nie snaha získať a nakloniť si božstvo odopieraním si pôžitkov, ako sa to deje v niektorých pohanských kultoch. (1 Král 18, 28)
O historickom pôvode vojen nepanuje medzi antropológmi zhoda. A preto počnúc teóriami nedostatku (boj o zdroje) cez okultizmus (vojna ako odveta za čin čiernej mágie) až po tvrdenia, že vojny sú len upgrade fenoménov známych aj u iných druhov hľadajú ich príčinu a zmysel. Teológ ako príčinu môže vidieť dôsledky ľudského pádu. (Gn 2,17 a 3,21) Teda padnutý svet vytvára podmienky pre vojnu, ako o tom píše aj Písmo. (Gn 4, 24)
Zrušenie následkov pádu (1 Kor 18, 26), hoc zatiaľ len v zárodkoch (1 Kor 18, 36), po tom naopak, utvára priestor aj pre odstránenie vojen. Tie sa však vždy vracajú, keď sa hriech, ako ich príčina premnoží nad kritickú mieru. (Zjv 18, 5)
V dejinách Cirkvi sa vyskytujú situácie, kedy dôjde k prepojeniu duchovného a fyzického boja. Hoci o duchovných stránkach fyzického boja hovoria mýty takmer všetkých starobylých kultúr od východu po západ (Ez 21, 14-21), kresťanský duchovný boj je špecifický tým, že smeruje k ukončeniu boja svetského. Alebo sa mu snaží dokonca predísť. Svetský mier je teologicky dôsledkom obrátenia – zmeny zmýšľania (metanoia), ktoré sa stalo buď v dôsledku vojny, alebo ešte pred jej začiatkom.
Dôležité učenie, že každé zlo, ktoré Pán Boh dopúšťa, dopúšťa preto, aby sa z neho v konečnom dôsledku stalo väčšie dobro (Jób 42,5-10) tu dostáva konkrétnu podobu. Preto prvá modlitba, ktorú uvádzam je ...
Modlitba pokánia
... za odvrátenie akýchkoľvek katastrof, vrátane vojny. Táto modlitba je vždy vhodným nástrojom duchovného boja (Ef 6,11), pretože pokoj o ktorom hovorí Kristus je duchovná skutočnosť a svetský pokoj je len jeho dôsledkom.
Základnou kajúcou modlitbou kresťana je „Pane, zmiluj sa“. Alebo jej dlhšia forma, pôvodne propagovaná mníchmi, spájajúca motívy kajúceho sa vyberača daní (Lk 18, 13) a nevidiaceho, ktorý túžil uvidieť Krista (Mk 10,47) známa ako „Ježišova modlitba“: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“
Liturgická – verejná modlitba má aj takúto podobu.
Modlitba ako nástroj odvrátenia vojny
Cirkevné dejiny poznajú množstvo príkladov svätcov, ktorí prispeli k odvráteniu vojny. Napríklad o našom svätom Martinovi sa píše:
"Po prijatí krstu sa chcel Martin zasvätiť Božej službe. Ale ako člen cisárskej gardy nemohol tak ľahko opustiť vojsko. Preto ostal v armáde ešte asi 15 rokov a dosiahol dôstojnícku hodnosť. ... V marci 354 sa Martin zúčastnil na vojenskej výprave proti germánskym Alemanom. Pred začatím bojov vojaci dostávali osobitné peniaze, nazývané "donativum". Ale Martin neprijal túto prémiu a oznámil svojmu veliteľovi, že chce odísť z vojska. Veliteľ sa rozčúlil a obvinil svojho podriadeného zo zbabelosti. Ten však, aby dokázal, že ho pri rozhodovaní nevedie zbabelosť, sa ponúkol, že pôjde oproti nepriateľovi pred ostatným vojskom, ozbrojený iba krížom. Tak sa aj stalo. K boju potom vôbec neprišlo; objavilo sa germánske posolstvo, ktoré žiadalo mier. Kresťania v tom videli zázrak a Martina už bez ťažkostí prepustili z vojska." (ONDRUŠ, R., Blízki Bohu i ľuďom, Tatran, Bratislava 1991)
Dejiny cirkvi obsahujú viacero takýchto príkladov. K svätému Martinovi existujú modlitby, ako v rímskom, tak byzantskom obrade. Zvláštnu pozornosť si v tomto kontexte zaslúžia modlitby k svätým Anjelom ochrancom:
Modlitba za ochranu pri fyzickom útoku
Možnosti našej obrany proti aktom fyzického násilia sú priamo úmerné našim fyzickým a mentálnym schopnostiam. Nie sú však neobmedzené (nemyslieť na to je príznakom pýchy plodiacej neopatrnosť, ktorou zlyháva obrana) a preto v každej situácii potrebujeme niekoho koho moc je väčšia ako útočníkova. Či už čelíme útoku osobnému, alebo globálnemu, pamätajme na príklady svätých, ktorí boli aj v tomto boji chránení.
Z kresťanského východu pochádza významné mariánske zjavenie, pri ktorom sa Bohorodička zjavila ako ochrankyňa kresťanov. V našom jazyku sa označuje slovom prebratým z cirkevneslovančiny ako „Pokrov presvätej Bohorodici“. Existujú celé zbierky modlitieb v cirkevnej slovančine, ku ktorým sa aj bez znalosti jazyka vieme technicky priblížiť.
Špecificky je u nás ctená Bohorodička ako "Spolutrpiteľka", známejšia ako "Sedembolestná", ktorej úcta taktiež pochádza z východu. Najznámejší chrám, ktorý je jej zasvätený spája svoj vznik s legendou uhorskej grófky srbského pôvodu Angeliny Czobor (r. Bakić) . K Bohorodičke sebembolestnej, (v cirkevnej slovančine „semistrelnaja“) známej na východe aj ako „Ikona zmäkčenia tvrdých sŕdc“ sa viaže táto modlitba:
Existuje k nej aj akathist (z gr. nesadajúci – pretože sa prdnáša v stoji, obdoba litánií v lat. obrade) zatiaľ v cirkevnej slovančine, alebo angličtine.
Modlitbou proti propagande
Žiadna súčasná vojna nemôže existovať bez kampane. Tá často neváha použiť aj vznešené a cirkevným jazykom prekladané frázy na podnecovanie militarizmu, čo je závažným hriechom proti Božiemu zákonu (Dt 18,20), potrebujeme na to pamätať a modliť sa za dar (Ef 5,11) rozpoznania tohto klamu.
Spoločná modlitba
Neexistuje dôvod prečo by mal kresťan ostať v tomto boji osamotený, keďže Cirkev sama pobáda k tomu, aby sme sa v modlitbe za odvrátenie vojny spojili so všetkými, ktorí majú rovnaký úmysel. Môžu nám k tomu pomôcť aj sociálne siete, ale skutočné duchovné prepojenie je od nich nezávislé a môžeme ho realizovať napríklad aj modlitbou za našu vlasť, ktorej text tradícia prisudzuje cyrilo-metodskej misii: