Hymnus na narcizmus

1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a bol by som narcistom, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a bol by som narcistom, ničím by som nebol.
3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a bol by som narcistom, nič by mi to neosožilo.
4 Narcista je netrpezlivý, narcista je necitlivý; závidí, vypína sa, vystatuje sa,
5 je nehanebný, je sebecký, rozčuľuje sa, myslí na zlé,
6 teší sa z neprávosti a raduje sa z lži.
7 Nič neznesie, nič neverí, nič nedúfa, nič nevydrží.
8 Narcizmus vždy časom zanikne. Proroctvá o narcizme neprestanú, jazyky o narcizme nezamĺknu a poznanie narcizmu nepominie.
9 Lebo narcistu poznávame len sčasti a len sčasti o ňom prorokujeme.
10 Ale keď príde to, čo je dokonale vyprázdnené, naše poznanie narcistu už nebude len čiastočné.
11 Keď bol narcista dieťa hovoril ako dieťa, poznával ako dieťa, rozmýšľal ako dieťa. Narcista sa nestal mužom, nezanechal detské spôsoby.
12 Teraz ho vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz ho poznávame iba čiastočne, ale potom ho spoznám tak, ako som aj ja poznaný.
13 A tak teraz ostáva naša naivná viera, že sa narcista zmení, naša vysnená nádej, že narcista konečne pochopí, ako nás zraňuje a narcistova predstieraná láska, na ktorej sme závislí a nedovolí nám odísť. No najväčším toxickým jedom, je narcista.