Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Dúfam, že som týmto úvodom nikoho neurazil. Vychádzam z vlastnej skúsenosti, kedy som zmysel tohtonedeľnej epištoly správnejšie pochopil až pri svojich teologických štúdiách.

Čím strhujúcejšie schopnosti niekto mal, tým zbožnejší sa ostatným ľuďom zdal. Zdieľať

Poďme však na vec samotnú. Samozrejme primerane stručne. Náš literárny majstrovský kúsok sa musí vždy chápať hlavne v jeho kontexte. Naznačujú to aj súradnice vybraného čítania. Začíname totiž posledným veršom 12. kapitoly. Už tu sa nám ukazuje, že súčasné tradičné delenie Biblie na kapitoly a verše nie je vždy najšťastnejšie. Hoci nepoznám úmysel pôvodného tvorcu kapitol tohto listu, zdá sa, že vyčlenenie celého hymnu do vlastnej 13. kapitoly sa udialo hlavne z praktického hľadiska. Poetická časť je dostatočne dlhá a zvýrazňuje sa tak jej odlišný literárny druh. Pravda, na úkor pôvodného významu. Ten neoddeliteľne nadväzuje na polemiku, ktorej rozbor sme si mohli vypočuť počas ostatných nedieľ. V sumári: ranokresťanská komunita v Korinte sa začala štiepiť kvôli charizmám. Tu sa nimi mysleli rôzne duchovné dary/schopnosti od Boha. Sila viery jednotlivca sa začala posudzovať podľa toho, akú pozornosť dokázal vzbudiť jeho charizmatický prejav. Čím strhujúcejšie schopnosti niekto mal, tým zbožnejší sa ostatným ľuďom zdal. A to nepriamo vrhalo zlé svetlo na tých, ktorí nič také nedokázali, pretože ich viera sa považovala za slabú a ich postavenie v Cirkvi za zbytočné.

Najdôležitejšia charizma od Boha je tá, ktorá veriacich spája. Láska. Zdieľať

Pavol takýto pohľad rezolútne odmieta. A pritom nepopiera charizmy. Avšak, hoci vzbudzovali úžas, ich rozdeľujúci faktor jasne odhaľuje, že nejde o podstatné veci. Najdôležitejšia charizma od Boha je tá, ktorá veriacich spája. Láska. Dôraz na to u Pavla vrcholí práve v našom hymne. A čo to tá láska je? Pre odpoveď sa pozrime na samotný text. Nebudem ho tu ale dopodrobna rozoberať. To si nechávam na inokedy a na individuálne rozjímanie každého z nás. Predsa však môžem odporúčať čiastočný výklad od pápeža Františka v jeho exhortácii Amoris laetitia (body 89-119). Tu načrtnime aspoň základné línie.

Láska totiž ako jediná z chariziem má presah do budúceho života. Zdieľať

Apoštol - sám veľmi pôsobivo - začína, vzťahujúc sa pritom na seba, obrazom charizmatika bez lásky (vv. 1-3). Týmto jednak tému lásky uvádza a vyzdvihuje a jednak nepriamo poukazuje na to, s čím lásku nemožno automaticky stotožniť. Láska sa nerovná nadprirodzené schopnosti. Je možné, že jej deficit sa objaví aj u niekoho, kto je veľmi múdry, má silnú vôľu a dokáže pravoverne a účinne odovzdávať obsah kresťanského posolstva. Pavol ide až tak ďaleko, že človek je schopný bez lásky dávať aj almužnu a podstúpiť mučeníctvo. Skutočné prejavy božského daru lásky sú opísané hneď na to (vv. 4-8a). Jej kvality uvádza najprv dvakrát pozitívnym potom osemkrát negatívnym a nakoniec opäť päťkrát pozitívnym spôsobom. Posledný atribút „láska nikdy nezanikne“ je následne rozvinutý do poslednej časti hymnu (vv. 8b-13). Láska totiž ako jediná z chariziem má presah do budúceho života. Ako jediná pretrváva aj napriek zmenám, ktoré život prináša. Kým ostatné charizmy majú iba dočasnú platnosť, láska, ktorej zdrojom je milujúci Boh, nás má sprevádzať až do momentu, keď budeme poznať tak, ako sme aj my poznaní (porov. v. 12). V ňom, nám už ostatné charizmy nebude treba. Ostane iba tá, ktorá bola vždy najdôležitejšia.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia