Cesta k múdrosti nie je jednoduchá. Kto sa v dnešnej dobe rozhodne po nej ísť, nenájde často vo verejnom priestore povzbudenie, príklad ani inšpiráciu.

Osobne to vnímam tak, že prežívame totálny úpadok, marazmus a časy, kedy len ťažko môžeme očakávať kvalitnejší spôsob dotyku jedinca s jedincom, jedinca so svetom.

Sme čoraz viac atakovaní a „odchovávaní“ bezduchými seriálmi, nízkou hladinou IQ a spoločnosťou čoraz viac akceptovaného úpadku.

Dokonca sa mi zdá, že veľa ľudí múdrosť nudí, dobro im pripadá naivné, čistota nevzrušujúca, spravodlivosť komplikovaná a jej dosiahnutie zbytočne namáhavé.

Ako mi napísal môj známy akademický maliar: „ Múdrosť hlupáci nenávidia, dobro zločinci trestajú, čistotu zvrátení prznia, spravodlivosť páchatelia zabíjajú. Len nositelia uvedených hodnôt sú pri ich obrane už tradične nesvorní a preto málo úspešní.„

Ak hovoríme o múdrosti, tak musíme spomenúť aj hlúposť (nevedomosť). Sme svedkami toho, že mnoho hlúpych ľudí svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje naše životy a tak je pre nás veľmi dôležité ich identifikovať a prípadne eliminovať.

Hlúposť je teda nebezpečná, aj keď je často spoločnosťou neuvedomená a tolerovaná. Nebezpečná je v tom, že  má na svedomí mnoho zla, genocídy, vojny, zlú atmosféru v spoločnosti, ekonomicky úpadok.

Pozitívne je na tom skutočnosť, že smerom k „osvieteniu“ sa môže vydať aj hlupák. Múdrosť nie je uzavretá pred nikým.

Ako definovať múdrosť?

Skutočne je to ťažké, no upozornil by som na faktor času. Z akademických definícií máme dojem, že múdrosť je veľmi statická vlastnosť, ale presný opak je pravdou.

Spravidla až ex post môžeme zistiť, či niektoré rozhodnutie bolo múdre. A aj tá „statická“ múdrosť aforizmov je múdra až v konfrontácii s celoživotnou dynamikou.

Smerovanie k múdrosti však musí byť cez štúdium, ešte v predškolskom veku. Treba deťom vštepiť, že cesta k múdrosti je otvorená pre každého a každý sa sám za seba rozhoduje, či sa po nej vydá.

V tejto súvislosti ma zaujalo stanovisko publicitu Mariána Moravčíka, ktorý mi napísal: „Toto je jeden z dôvodov, prečo neznášam postmodernu. Je priamo zodpovedná za dnešný marazmus.

Postmoderna však múdrosť spochybňuje. Popiera jej existenciu a zosmiešňuje akúkoľvek snahu smerom k múdrosti. Je stelesnením hlúposti.„

A na záver ešte dôležité poslanie. Je potrebné verejnosti ukázať, že práve múdrosť je tou hodnotou, ktorú treba často manifestovať.

A to v tom zmysle, že múdri ľudia si zaslúžia úctu. A v tom je zodpovednosť aj politikov a novinárov, ktorí by mali toto "propagovať".