Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. január 2022

Synoda: Keď sa nás nik nepýta, pýtajme sa sami

V októbri 2021 pápež František zvolal celú cirkev vo svete k synodálnej ceste. Z úvodných dokumentov programu vyplýva, že nik sa na nej nesmie cítiť nevypočutý a každý má právo vyjadriť sa o cirkvi. Výstup tejto synody zrejme trvalo ovplyvní prax všetkých katolíkov na svete.
Synoda: Keď sa nás nik nepýta, pýtajme sa sami

V okolitých krajinách sa rozbehli diecézne fázy synody na báze farností – aj v odkresťančených spoločnostiach sa ľudia s ochotou prihlásili a stretajú sa, aby hľadali odpovede, ako s katolíckou cirkvou ďalej. Výsledkom má byť zosumarizovaný prehľad myšlienok, postrehov a návrhov, ktorý má biskupská konferencia každej krajiny komunikovať do Vatikánu, aby sa tam tieto rozpracované myšlienky odzrkadlili v zasadaní biskupov jednotlivých kontinentov a napokon celého sveta v októbri 2023.

 

Na Slovensku sme, žiaľ, ako obvykle, pozadu. V niektorých diecézach síce vznikli diecézne synodálne rady, v niektorých však ani to. Preniknutie do života bežných katolíkov na báze dekanátov, ani farností doposiaľ neprebehlo. Mnohí nadšenci právom pociťujú skepsu. Biskupi, ani diecézni (eparchiálni) koordinátori synody nereagujú a radšej potichu vo vlastnej réžii „duchovne rozlišujú“ čo a či vôbec niečo smerom k veriacim podniknúť. Čakajú ich totiž neľahké otázky, na ktoré sami nevedia (alebo ani nechcú) odpovedať.

 

V prípravnom dokumente synody je sformulovaných desať základných okruhov, o ktorých sa má viesť medzi veriacimi dialóg a duchovné rozlišovanie. K nim sa de facto majú napokon všetci vyjadriť. Začnime teda sami. Veď synoda musí byť vecou celého Božieho ľudu, nie „zhora“ riadeným procesom s dopredu jasným výsledkom. Potom by to už nebola synoda, ale diktatúra.

 

V nasledovných desiatich príspevkoch, v ktorých sa budeme spoločne zamýšľať nad súčasnou situáciou viery, cirkvi a katolicizmu v našej krajine, sa stretneme s otázkami prípravného dokumentu synody. V komentároch môže každý menovite či anonymne napísať svoje postrehy, nápady, pripomienky a návrhy, ako ďalej viesť a menežovať náboženský život v katolíckom prostredí na Slovensku, čomu sa vyhýbať, v čom pridať a v čom ubrať, čo zásadne zmeniť a čo si určite ponechať. Vnikne tak jedinečná verejná debata, ktorá môže priniesť ovocie nielen pre predstaviteľov slovenského katolicizmu a synodálny proces, ale aj cenný materiál na zosumarizovanie dokumentu, ktorý následne zašleme KBS.

 

Inzercia

  1. Druhovia na ceste

 

V Cirkvi a v spoločnosti ideme bok po boku po rovnakej ceste. Kto sú tí, čo vo vašej miestnej cirkvi „kráčajú spoločne“? Keď hovoríme „naša cirkev“, kto k nej patrí? Kto nás žiada, aby sme kráčali spoločne? Kto sú naši druhovia na ceste, aj mimo okruh Cirkvi? Aké osoby alebo skupiny sú ponechané, úmyselne alebo fakticky, na okraji?

 

Krátke podotázky, ktoré sa vynárajú v katolíckom prostredí:

  1. Máte pocit, že všetci kráčame po rovnakej ceste bok po boku, alebo skôr že niektorí „idú vpredu“ a ostatní až za nimi a niektorí celkom vzadu? – Čo urobiť, aby sme všetci šli „bok po boku“?
  2. Identifikujete sa s cirkvou (my sme cirkev), alebo ju pokladáte vzhľadom k sebe za vonkajší faktor? Ak to druhé, čo vám bráni identifikovať sa s cirkvou na jej ceste?
  3. Máte pocit, že ste volaní ku spoločnému kráčaniu v cirkvi okrem pápeža aj niekým na Slovensku?
  4. Pokladáte biskupov, kňazov a zasvätené osoby za svojich súputníkov na ceste, alebo za „cestu extra“? Skúste to zdôvodniť.
  5. Viete si predstaviť plné spoločenstvo na ceste súčasne s veriacimi iných vyznaní, cirkví a náboženských presvedčení? Ak nie, čo vám v tom bráni? Ak áno, vyjadrite sa.
  6. Prečo namiesto dialógu v slovenskej cirkvi doposiaľ končili spory vylučovaním iných názorov a presvedčení, vylúčením ľudí a „vyradením ich z obehu“ cirkvi? Ako predísť náboženskej diskriminácii vnútri cirkvi, aby nik nebol na okraji, či dokonca za jej okrajom? Čo urobiť, aby všetci veriaci cítili úctu a spolupatričnosť celej cirkvi? Čo urobiť, aby aj ľudia s pohnutými životnými osudmi neboli cirkvou znevýhodnení či opustení, ale podporení a sprevádzaní?

 

Priestor pre Vaše komentáre v tejto diskusii pod článkom nech poslúži ako priestor pre Vaše synodálne uvažovanie. Z komentárov napokon môžeme vytvoriť vlastné záverečné vyhlásenie veriacich pre synodu...

Autor študoval katolícku teológiu a filozofiu v Poľsku a promoval na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2012 ako gréckokatolík. V roku 2014 obhájil titul doktor filozofie (PhDr.) v rigoróznom konaní na Trnavskej Univerzite a v roku 2022 titul doktor teológie (ThDr.) na Univerzite Mateja Bela. Je autorom monografie "Materializmus a monoteizmus v myslení dnešného človeka" a čiastočne autobiografickej e-knihy "Kto píše čo píše" o cirkevnej situácii na Slovensku. V roku 2014 bol tajne vysvätený za kňaza skrytej cirkvi a z toho dôvodu bol nábožensky prenasledovaný. Je zástancom deštrukturalizácie cirkvi a protagonistom myšlienky skrytej cirkvi v súčasnosti. Je ženatý a má dve deti.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Povinné očkovanie a postoj Cirkvi

Povinné očkovanie a postoj Cirkvi

V čase kedy Covid stále rezonuje v médiách a na spoločnosť sa vyvíja tlak, aby sa ľudia dali očkovať a s pretrvávajúcou nevôľou tak urobiť, sa vynára otázka o samotnej povinnosti očkovania. V tomto príspevku by som nechcel zachádzať do oblasti zdanlivej nutnosti očkovania, tak z hľadiska účinnosti vakcín alebo už pre nás známej potrebe opakovateľnosti dávok. Skôr by som sa chcel zamerať na postoj Cirkvi v tejto otázke.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.