Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. január 2022

Povinné očkovanie a postoj Cirkvi

V čase kedy Covid stále rezonuje v médiách a na spoločnosť sa vyvíja tlak, aby sa ľudia dali očkovať a s pretrvávajúcou nevôľou tak urobiť, sa vynára otázka o samotnej povinnosti očkovania. V tomto príspevku by som nechcel zachádzať do oblasti zdanlivej nutnosti očkovania, tak z hľadiska účinnosti vakcín alebo už pre nás známej potrebe opakovateľnosti dávok. Skôr by som sa chcel zamerať na postoj Cirkvi v tejto otázke.
Povinné očkovanie a postoj Cirkvi

Totižto z úst predstaviteľa Katolíckej cirkvi na Slovensku zaznel súhlas s týmto krokom, ak by sa k tomu Vláda SR uchýlila. Takýto súhlas a podporu považujem za nanajvýš neuváženú, zasahujúcu do slobody človeka. Zaiste Cirkev má právo apelovať na ľudské svedomie pri povinnosti chrániť život a zdravie seba a svojich blízkych. Prirodzene sa tu potom naskytuje otázka o svedomí človeka a miere jeho zvrchovanosti. Cirkev vždy uznávala autoritu svedomia, ktoré považuje: „za prvého zo všetkých Kristových zástupcov“ (KKC 1778) a „preto nie je dovolené nútiť človeka, aby konal proti svojmu svedomiu“. (KKC 1782) Rovnako ale musíme povedať že „svedomie musí byť poučené a morálny úsudok osvietený“ (KKC 1783), a preto sa má svedomie otvoriť a nechať sa poučiť, ako najlepšie vie, aj zákonom Cirkvi, v autentickom učení Učiteľského úradu o morálnych otázkach. (porov. KKC 2039)

Niektorí ľudia odmietli očkovanie práve kvôli výhrade vo svedomí o morálnosti používania vakcín, kde v procese vývoja boli použité bunkové línie pochádzajúce z tkanív z dvoch potratených plodov, nie spontánnym spôsobom. Na to zareagovala Kongregácia pre náuku viery vydaním stanoviska „Nóta o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19“, kde na jednej strane neguje vinu, ktorá by azda zaťažovala svedomie človeka ktorý by prijal takúto vakcínu, na druhej strane sa však vyjadruje pozitívne voči dobrovoľnosti ju prijať.

Vo verejnej diskusii sa objavili rôzne názory aj také, ktoré tvrdili, že otázka o vakcinácii nespadá do rádiusu dosahu Cirkvi. Tu by som však nesúhlasil, pretože táto otázka má svoj pôvod v mravouke, a preto niektorí z opačného názorového spektra (aj kňazi), začali klásť príliš veľký dôraz na autoritu Cirkvi, a tak sa snažili navodiť dojem nutnosti poslúchania jej usmernení v tejto otázke. Do popredia sa dostala neomylnosť pápeža, ktorá ako zaiste vieme, sa týka „viery a mravov“. Hoci sa nami nastolená otázka dotýka mravouky a teda aj autority primátu pápeža, predsa v tomto smere nedošlo k riadnemu vyhláseniu autentického magistéria Cirkvi (Ex cathedra). Nóta Kongregácie pre náuku viery má teda charakter mienky a poučenia, nie však záväznosti.
Z tohto pohľadu ostávajú v práve tí, ktorí sa z rôznych dôvodov nechceli nechať poučiť vyjadrením Cirkvi, na čo majú v konečnom dôsledku právo, na základe autority vlastného svedomia, čo bolo spomenuté vyššie. V tejto súvislosti pokladám za poučné citovať vetu z kolektívneho vyhlásenia Nemeckého episkopátu ktoré schválil Pio IX v roku 1875: „Cirkev dozaista nie je takou spoločnosťou, v ktorej by bola prijatá nemorálna a despotická zásada, že rozkaz predstaveného v každom prípade ruší vlastnú zodpovednosť“.

Vzniká tu teda napätie medzi snahou chrániť život a zdravie človeka a rešpektovaním jeho svedomia ako „najskrytejšieho jadra a svätyne človeka, kde je sám s Bohom, ktorého hlas sa ozýva v jeho vnútri“. Dovolím si povedať, že pokiaľ človek nie je viazaný povinnosťou sa podriadiť Cirkvi ( Ex cathedra), tak svedomie človeka stojí vyššie v hierarchii pravdy a teda sa musí odstúpiť od snáh, ktoré by túto pravdu potlačovali.

Na tomto mieste by som chcel predstaviť ešte jeden argument v neprospech povinného očkovania. V encyklike Spe Salvi Benedikt XVI píše: „V oblasti etického vedomia a morálneho rozhodovania...je ľudská sloboda stále nová a musí sa stále rozhodovať. Nie je možné, aby ich jednoducho za nás urobili iní – v takomto prípade by sme totiž už neboli slobodní. Sloboda predpokladá, že v základných rozhodnutiach každého človeka a každej generácie bude novým začiatkom.“ Sloboda je integrálna súčasť človeka a znakom Božieho obrazu. Sám Boh vložil tento atribút do človeka a ukázal, že ho rešpektuje už pri hriechu prvých rodičov. Táto sloboda je absolútna, totižto nesie v sebe možnosť rozhodnúť sa aj pre Zlo. Ak Boh rešpektuje slobodu na jej najvyššom stupni, aj my musíme rešpektovať slobodu človeka v rozsahu, v ktorom neobmedzuje slobodu iného človeka. Ak by sa teda povinné očkovanie zdalo byť dobrom ale pri tomto procese by bola popretá sloboda človeka, a teda v konečnom dôsledku by v procese došlo ku zlu, musíme takéto konanie odmietnuť, pretože v kresťanstve platí: „Nikdy nie je dovolené robiť zlo, aby z toho vzniklo dobro.“ (KKC 1789)

Nie som v postavení, v ktorom by moja kritika mohla pohnúť názormi dušpastierov, pokladám ale za smutné a istým spôsobom za výstražné, ak tí ktorí by mali na pravdu nazerať hlbšie ako ostatní, nespoznávajú jej svetlo a nechávajú sa unášať hmlistými prúdmi vlastných presvedčení. Stotožňujem sa s Chorvátskou biskupskou konferenciou, ktorá nesúhlasí s povinným očkovaním a som smutný z toho, že predseda našej biskupskej konferencie zaujal v jednom médiu opačné stanovisko.

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.