Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. január 2016

Byť „za život“ v každom veku

Predčasom som dostal od Jozefa Mikloška st. ponuku prispieť do časopisu pre seniorov. Vďaka príprave textu som sa mal možnosť zamyslieť nielen nad súčasnými možnosťami seniorov pomáhať pro-life hnutiu, ale zároveň si lepšie uvedomiť aj výzvu vlastného stárnutia a stárnutia celej našej generácie „Husákových detí“. Je celkom možné, že byť „za život“ bude pre nás, budúcich seniorov, ešte ťažšie a dôležitejšie, ako je to pre tých súčasných. Nižšie uvedený text vyšiel v redakčne upravenej podobe v časopise Generácie 4/2015.
Byť „za život“ v každom veku

Niekoľko starších ľudí sa mi po Národnom pochode za život posťažovalo, že nevládali alebo nestihli prejsť celý pochod, prešli len jeho časť alebo dokonca zostali na námestí. Ubezpečil som ich, že je to to isté, ako keby prešli celú trasu, hlavne, že prišli. Z tejto skúsenosti si môžeme položiť otázku: Ako byť „za život“ v seniorskom veku?

Hnutie za život sa v médiách a v mysliach ľudí najčastejšie spája s témou boja proti potratom. Tí, ktorí sa téme rozumejú, vedia, že je to len jeden malý výsek z činnosti tohto hnutia. Je ale pravda, že predstava angažovania sa za život sa spája predovšetkým s mladými ľuďmi, s rodinou či deťmi. Avšak čo seniori? Aké oni majú možnosti svedčiť o ochrane života a zapájať sa do hnutia za život? Pokúsim sa odpovedať na túto otázku a dať niekoľko námetov. Iste nepôjde o vyčerpávajúci zoznam možností, ale o inšpiráciu a podnety, ktoré je možné ďalej rozšíriť a prehĺbiť.  

Svedectvo života

V prvom rade seniori môžu svedčiť o ochrane života svedectvom svojho života a svojimi životnými postojmi. Ako malý chlapec som zažil zlatú svadbu mojich starých rodičov. Zišli sa všetci strýkovia a tety, pod nohami dospelých sa plietlo plno detí, spev, dobré jedlo, vínko a k tomu usmievaví a spokojní „staromanželia“. Zapamätal som si to doteraz. Tento rok sme slávili s celou rodinou zlatú svadbu mojich rodičov. Som nesmierne rád, že im Pán doprial dožiť sa tohto jubilea. Avšak nielen kvôli nim samým alebo kvôli nám - ich deťom, ale asi ešte viac kvôli mojim deťom a deťom mojich súrodencov. Myslím si, že im to zostane rovnako v pamäti až do konca života, tak ako mne zlatá svadba mojich starých rodičov. A nielen v pamäti, ale aj v srdci. Že láska môže pretrvať, že rodina je dôležitá, že život je dôležitý. Podobne môže o zmysluplnosti života svedčiť pri každom stretnutí každý senior a nemusí k tomu mať ani zlatú svadbu.  

Prijať sám seba

Okrem svedectva života o manželstve a rodine vnímam dnes ako alarmujúcu ešte inú a ešte základnejšiu dimenziu, ktorou je postoj úcty k sebe samému, k vlastnému životu. Dnešná spoločnosť má rada mladosť, silu, zdravie, užitočnosť, úspech. A má tendenciu podľa týchto hodnôt posudzovať aj hodnotu človeka. A bohužiaľ sa jej v niektorých krajinách dokonca darí vytvárať dojem, že je znakom zodpovednosti nezaťažovať ostatných starostlivosťou o nevládnych. Veľmi vážnym prejavom takéhoto vnímania je možnosť tzv. dôstojnej smrti – eutanázie. V Holandsku už existuje návrh, aby každý človek, čo dovŕši 70 rokov, mohol dostať zdarma tabletku, ktorou by si spôsobil smrť. Toto je odpoveď moderných trendov na stárnutie – najskôr odsunúť dôchodkový vek až do sedemdesiatky a potom ľuďom venovať tabletku smrti. Takto sa prejavuje kultúra smrti, na nič viac sa nezmôže. Prejavy kultúry života, za ktorú sme spoločne  pochodovali na dvoch národných pochodoch za život, sú ale úplne iné. Človek, ktorý je „pro-life“, teda „za život“, má v úcte život každého, teda aj ten svoj. Nádherným príkladom bol Ján Pavol II. ktorý prijal aj svoju slabosť. Toto je svedectvo života, keď hlboká radosť zo života je trvalo prítomná v živote človeka bez ohľadu na vek, či zdravotný stav. Spoločnosť nutne potrebuje starých, chorých a nevládnych. Chce sa mi povedať: Potrebujeme Vás. V prvom rade vašu lásku, vaše modlitby, vaše obety, vaše spomienky, vašu múdrosť, rozvahu i nadhľad. Sú totiž nenahraditeľné. Ale rovnako potrebujeme aj vašu slabosť, bezmocnosť, nevládnosť, mlčanie, choroby. Týmto všetkým svedčíte o živote. Potrebujeme poznať celú pravdu o živote, prosím, neochudobňujte nás o ňu, aby sme nezdiveli a nestali sa neľudskými.

Starnúť s dôstojnosťou

Ďalším spôsobom, ako byť „za život“ v seniorskom veku je – starnúť. Podobne ako mladá generácia pubertiakov, o ktorej sa vie, že ľahko prepadá moderným trendom, môže trendom prepadať aj generácia seniorov. Zjednocujúcim prvkom dnešného vnímania staroby a stárnutia v západnej spoločnosti je popieranie tohto faktu až do mementu, kým sa dá. Teda do času, keď už je neskoro aktívne a dôstojne starnúť, ale je načase už len zomrieť. Snaha zostať večne mladý, teda inak povedané nevedieť starnúť, môže síce prinášať konkrétnym seniorom pocit sebarealizácie, uspokojenia a potemkinovskej mladosti. Avšak rovnako to môže ich deti a deti ich detí ochudobňovať o dôležité poznanie, ktoré im nik iný nedokáže sprostredkovať, len rodič a starý rodič. Na miesto starcov a stareniek, pamätníkov, patriarchov, prorokov tu máme seniorov playboyov, korčuliarov, cestovateľov, koníčkarov. Tým nechcem nič zlé povedať na záujmy, ktorým sa seniori venujú, ale skôr len poukázať na niekedy pokrútenú hierarchiu ich hodnôt. K seniorskému veku veľmi pristane životná múdrosť. Je škoda, pre všetky generácie, ak zostáva nevyužitá.  

Optimizmus  

Inzercia

Dôležitým vkladom seniorov k ochrane života môže byť optimizmus prameniaci z perspektívy večného života. Vždy ma ešte ako dieťa hlboko oslovoval optimizmus seniorov. Hovoril som si: Ako to robia? Prečo sú takí veselí, veď by mali byť smutní? A pritom som jasne vnímal, že toto je ten správny postoj. Radosť, ktorá pramení z mladého ducha a neprekáža jej ani rokmi ubité telo. A zvlášť u veriacich, ktorí dostali do vienka dar viery, je životný optimizmus priam životným poslaním. Mať skutočnú radosť zo života je tou najlepšou reklamou na „pro-life“.     

Spolupracovať

Ale byť „za život“ nie je možné byť iba svojim postojom alebo svedectvom. Poznám viacero ľudí v zaslúžilom veku, ktorí sa angažujú v pro-life organizáciách alebo projektoch. Želal by som si mať v ich veku toľko energie a zápalu. Venujú sa širokej škále činností – organizovaniu pro-life pútí, zabezpečovaniu regionálnej spolupráce, pomoci pri kampaniach (napr. 25. marec – Deň počatého dieťaťa, Sviečka za nenarodené deti) rozdávaniu letáčikov, preposielaniu informácií, písaniu blogov a aktivite na sociálnych sieťach, poskytovaniu sociálnej pomoci núdznym, či cennej práci vo vedeniach organizácií. Dnes, chvalabohu, je už pomerne dosť možností, v ktorých je možné sa realizovať aj v oblastiach za ochranu života. Chce to len záujem, nasadenie, čas a samozrejme dobrú vôľu na oboch stranách, teda aj na strane pro-life organizácie aj na strane seniora.  

Modlitba

Výpočet možností, ktorým sa môžu seniori venovať v prospech ochrany života by som zakončil službou modlitby. Silu modlitby som si uvedomoval aj pri príprave oboch národných pochodov za život, taktiež pri príprave petície za referendum. Vždy, keď sme sa dozvedeli o ľuďoch, ktorí sa za nás modlia, veľmi nás to povzbudilo a posilnilo. Viem, že bez ich modlitieb a bez Božieho požehnania by sme to nezvládli. Vnímal som ich ako také záložné vojsko, ktoré neustále vysiela svoju muníciu do predných radov, aby tie mali silu „bojovať“ za civilizáciu lásky a kultúru života. Niekedy som im aj trošku závidel, že majú možnosť tráviť s Pánom seriózny čas, zatiaľ čo ja som bol „odsúdený“ na strelné modlitby a zrýchlený režim. Ale ono je to asi aj prirodzené, že miera možností na modlitbu sa so životnými okolnosťami mení. Ak Pán dá a dožijem sa staroby, teším sa na toto poslanie a dúfam, že príležitosť dobre využijem.

Čím môžu byť seniori pre spoločnosť? Azda len príťažou? Nie, môžu byť semenom, z ktorého klíči a vyrastá úcta k životu, úcta k rodine i ostatným nadčasovým hodnotám. Byť za život môžeme byť v každom veku. Čo myslíte?

 

Fotografie: www.pochodzazivot.sk

Inzercia

dlhoročný pro-life a pro-family aktivista, hlavný koordinátor národných pochodov za život v Bratislave a v Košiciach, spoluzakladateľ Fóra života a projektov Poradňa Alexis a Zachráňme životy, správca Nadácie Prameň

Inzercia

Odporúčame

Blog
Z BLOGU: Verejný nepolitický život Antona Neuwirtha

Z BLOGU: Verejný nepolitický život Antona Neuwirtha

21. septembra pred šiestimi rokmi zomrel Anton Neuwirth. Žil život, podľa ktorého sa dá žiť nádherný život. Príklad zvlášť pre laikov-mužov. Preto stojí za to si ho pripomenúť. „Hviezdou“ v seniorskom veku, osobnosťou počas celého života Antona Neuwirtha som spoznal až v dôchodkovom veku. V tejto ž...

Blog
Slovensko zdobené vencom slobody, cti, práva?

Slovensko zdobené vencom slobody, cti, práva?

Pri národno-štátnych sviatkoch a cirkevných oslavách, vrátane Nového roka, sa zvykne spievať hymnická pieseň „Bože čos´ ráčil“. Ak podľa jej slov „zdobený vencom slobody, cti, práva“, alebo z hľadiska chudobnej väčšiny zhodnotíme súčasné Slovensko, jeho úspechy vyzerajú ináč, než hovorí väčšina politikov alebo aj M. Hanus v článku o 23 rokoch samostatnosti.

Blog
Fabrice Hadjadj : džihádisti, 11. január a Európa prázdnoty

Fabrice Hadjadj : džihádisti, 11. január a Európa prázdnoty

Uplynulý týždeň priniesol prvé výročie útoku na Charlie Hebdo. Opäť som si spomenul na tento výborný text od filozofa Hadjadja, ktorý som síce už raz tu na Postoji citoval, ale zaslúži si, aby bol uvedený v celosti. Text bol prednesený v januári 2015 na stretnutí De Gasperiho spoločnosti Taliansku, kde boli prítomní aj ministri vnútra a zahraničných vecí, predseda židovskej obce v Ríme a podpredseda moslimskej náboženskej obce v tomto meste.