Nedávno som čítal, že až 68 % ľudí na Slovensku súhlasí s tým, že potrebujeme reformy, aby sa na Slovensku žilo lepšie. Tak sa zamýšľam, čo s tým.

Moja všeobecná odpoveď by bola povedať ľuďom pravdu o rizikách, do ktorých sa valíme a ktoré sa valia  na nás a robiť  všetko čo sa  dá pre zvýšenie psychickej odolnosti v spoločnosti.

Poďme po poriadku . V žiadnom prípade   nepotrebujeme emocionálne deklarácie o potrebe zmeny v našej spoločnosti , ale  potrebujeme si dohodnúť plán veľmi jasných zmien. Slovensko  potrebuje jednoznačne radikálne a odvážne zmeny , vytvoriť efektívny systém, nie len falošné slogany.

V tejto súvislosti ma zaujalo stanovisko publicistu z portálu Belobog  Mariána Moravčíka , ktorý mi napísal : „Použijem príklad z biológie. Náš súčasný systém pripomína červa - dážďovku. Skladá sa z článkov, ktoré by mali byť jeden ako druhý a prepojené črevom a jednoduchou nervovou sústavou.

Celý organizmus sa sústreďuje len na konzum a vylučovanie. Keď z neho aj časť dezolátov,   hocičo odsekneme, nič sa nedeje. Zregeneruje sa a dorastie, odseknutá časť nikomu nechýba.

Ak by sme mali mať vyspelý štát podobný aspoň organizmu plaza, tak musí mať špecializované orgány, zložitú nervovú sústavu, vlastne niekoľko sústav výmeny signálov, systémy pripomínajúce vegetatívny a hormonálny systém atď.

Podotýkam, že cicavce majú aj systém termoregulácie a veľa  ďalších vymožeností. Imunita v takýchto organizmoch (obdoba polície) funguje celkom autonómne a mozog (vláda) nemá žiadnu možnosť dávať jej nejaké povely.

Radikálna zmena v mojom chápaní je vystavanie takého zložitého a funkčného spoločenského organizmu.„

Namietol som, že ale  v organizmoch neexistuje nejaké finančné centrum, ktoré by si platilo jednotlivé bunky resp. orgány, aby pracovali otvorene alebo skryte len pre toto centrum.

Dnes v rôznych kútoch sveta si dokážu niektorí oligarchovia vygenerovať lojálne bábky  a dávno sú podľa mňa preč doby, kedy si pri voľbách reálne ľudia uvedomili komplexnosť osobností, ktorým chcú hodiť hlas.

Jeho odpoveď bola táto:  „Analógiou finančného systému v živých organizmoch je krv. Hromadenie krvi v niektorom vybranom orgáne, alebo jeho prílišné prekrvenie, organizmu ako celku neprospieva.

Je príznakom choroby a môže skončiť aj smrťou. Naznačujete, že zásobovanie krvou je v tele vždy rovnomerné a optimálne, ale všimnite si, že bunky nádorov samy seba štylizujú ako privilegované a vedia si získať lepšie prekrvenie, viac živín a lepšie podmienky pre rast.

Posadnutosť buniek rastom vedie v lepšom prípade k obezite, ale ak si to vezmú do hláv len niektoré bunky bez zreteľa na celok, rozvinie sa rakovina a tá nakoniec organizmus zabije.„

Idea spoločenskej prospešnosti egoizmu je preto v princípe chybná. 

Ja sa nad spoločenskými problémami zamýšľam asi takto . Sme v nejakej situácii a hľadáme východisko.

V prírode je to tak, že sa pre každého jednotlivca ponúka východisko okamžitého riešenia vhodného pre daného príslušníka biologického druhu a takého postupu, ktorý je v záujme ochrany alebo zachovania prosperity celého biologického druhu.

My musíme teda aj naše snahy rozvíjať uvedenými obidvomi smermi. Ak sa sústredíme iba na záchranu jednotlivca, môže sa ľahko stať, že tak časom obetujeme celý spoločenský systém človeka, ktorý bude upadať do zániku.

A úplne na záver. Dôležité je nezabudnúť, že východiskom musí byť  rozum, úcta k dôstojnosti človeka, snaha o spoločenské dobro.

Je dôležité tieto  témy  nanovo otvárať  a debatovať o nich, inak sa úplne stratia z radarovej obrazovky.