Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. január 2022

Zamyslenie: Stvoril Boh zlo?

Zamyslenie: Stvoril Boh zlo?

Kresťania veria, že Boh ku ktorému sa utiekajú je Bohom lásky, dobra, pokoja, ba dokonca, že Boh je Láskou a najvyšším Dobrom. Biblia hovorí o prejavoch tejto Lásky už od samotného začiatku. Boh stvoril všetko ako dobré, ba dokonca neskôr, keď človek padol, nemeškal s pomocou a poslal svojho jednorodeného syna, „lebo tak miloval svet.“ (Jn 3,16)

Kritici však poukazujú, že tvárou v tvár existencii zla a utrpenia, Boh zlyhal a je slabým, nie všemohúcim Bohom, pretože si nevie poradiť so zlom. Niektorí idú ešte ďalej a tvrdia, že Boh stvoril a vlastne musel stvoriť zlo, ak chce byť ešte všemohúci. Tieto predstavy o Bohu/bohoch sú blízke najmä orientálnym náboženstvám, ktoré zastávajú dualistický pohľad na svet. Svet je bojiskom dvoch rovnocenných princípov dobra a zla.

Dualizmus kritizoval kresťanský spisovateľ C.S. Lewis v knihe K jádru kresťanství. Ak je dualizmus pravdivý, pýta sa Lewis, odkiaľ vieme, čo je dobro a čo je zlo? Kde je meradlo na základe, ktorého to vieme rozlíšiť? Dualizmus odporuje kresťanskému pohľadu, pretože je tu jeden dokonale dobrý Boh, ktorý pôvodne stvoril všetko, ako dobré. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sme v samotnej Biblii nenašli verše, ktoré tomuto zdanlivo protirečia.

V starozákonnej knihe proroka Izaiáša, Boh hovorí, že „utvára svetlo a tvorí tmu, pôsobí blaho a tvorí zlo.“ (Roháčkov preklad) V iných prekladoch napríklad v katolíckom či ekumenickom sa namiesto „zla“ uvádza „bieda.“ (V anglickej verzii kráľa Jakuba sa to uvádza takto: „I form the light, and create darkness, I make peace, and create evil.“) Tieto a ďalšie iné verše, najmä v Starom zákone privádzajú mnohých do rozpakoch a niektorých dokonca k myšlienke, že Boh stvoril zlo.

Proti tejto úvahe existujú viaceré výhrady. Prvá z nich je filozofická a uviedol ju napríklad svätý Tomáš Akvinský vo svojom diele Suma teologická. Tomáš hovorí, že zlo je síce reálne, no nie je stvorenou vecou, ako napríklad skala alebo človek. Zlo je skôr absenciou niečoho dobrého - tma je nedostatkom svetla, zima je nedostatkom tepla. A tak zlo (či už morálne alebo fyzické) iba „parazituje“ na dobre. Z uvedeného vyplýva, že je prinajmenšom nepresné tvrdiť, že Boh stvoril zlo.

Nie je veľmi jednoduché vysvetliť, prečo Izaiáš dualistickým spôsobom vysvetľuje Božiu aktivitu. Hebrejský výraz pre zlo („ra“) je v Biblii používaný vo viacerých významoch aj v súvislosti s fyzickým zlom (choroba, nepriazeň osudu, nepokoj, utrpenie, starosť). 

Biblista John Walton v tejto súvislosti vysvetľuje: „Izraeliti, rovnako ako všetci ostatní v starovekom svete, verili, že každá udalosť bola aktom božstva. Každá rastlina, ktorá vyrástla, každé narodené dieťa, každá kvapka dažďa a každá prírodná katastrofa bola Božím činom.“

Inzercia

Starý zákon niekedy opisuje Boha ako vrtošivú bytosť, ktorá keď sa raz nahnevá, tak nepozná brata. Je však potrebné si uvedomiť, že toto všetko sú iba antropomorfizmy, ktoré majú nedokonalému človeku aspoň trochu priblížiť nepochopiteľného a tajomného Boha. Boh v Starom zákone je až nápadne ľudský, čo však neznamená, že Boh je ako človek. Práve naopak, Boh je natoľko odlišný od človeka, až je skôr lepšie hovoriť o Bohu aký nie je

Existuje viacero odpovedí na zložitý problém - Boh versus zlo. Boh neexistuje a človek je hračkou prírody, sám je „boh“ a rozhoduje, čo je dobré a čo je zlé. Alebo Boh síce existuje, no nie je všemohúci, a zlo je mimo jeho agendy. Prípadne, Boh je všemohúci, stvoril všetko (čiže aj zlo). 

Osobne sa mi zdá, že najlogickejšia možnosť je tá, že všemohúci Boh stvoril všetko, aj ľudí so slobodnou vôľou, ktorí majú možnosť voliť aj také rozhodnutia, ktoré sú hlúpe, nemorálne, zvrátené, no napriek tomu slobodné. To, že človek zažíva rôzne utrpenia, aj nespravodlivé, má slúžiť v širšom kontexte Božej pedagogiky pre dobro človeka, hoci to v krátkodobom pohľade nie je viditeľné. 

Peknou ukážkou tohto prístupu je príbeh starozákonnej postavy Jozefa, ktorý zažil rôzne krivdy od vlastných bratov. Na konci príbehu sa Jozef stretáva s bratmi, ktorí si uvedomili, akej nespravodlivosti sa dopustili. Jozef im odpúšťa so slovami: „Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom.“ (Gn 50,20)

Napriek všetkým úvaham a možným odpovediam, je pravdepodobné, že otázka zla zostane navždy zahalená rúškom tajomstva. A možno niekedy je lepšie namiesto otázky kde je Boh sa pýtať kde je človek

Titulný obrázok - wikimedia.eng

Venuje sa spoločenským, kultúrnym a náboženským témam. Člen Spoločenstva Ladislava Hanusa.

Odporúčame

Blog
Cirkev a atómové zbrane: Je bombardovanie Hirošimy morálne ospravedlniteľné?

Cirkev a atómové zbrane: Je bombardovanie Hirošimy morálne ospravedlniteľné?

Bombardovanie japonských miest Hirošima a Nagasaki atómovými bombami na sklonku druhej svetovej vojny dodnes rozdeľuje verejnú mienku. Jedna strana je presvedčená o správnosti použitia bômb ako prostriedku k skráteniu dlhotrvajúceho vojnového utrpenia. Na strane druhej, mnohí argumentujú, že zhodenie bômb na civilné mestá bol vojnový zločin. Ako to vidí katolícka cirkev?

Blog
Rôzne dary, jeden darca

Rôzne dary, jeden darca

Začiatok liturgického obdobia „cez rok“ opäť začíname Prvým listom Korinťanom. Kvôli svojej dĺžke a mimoriadnej pestrosti praktických tém sa ho editori liturgických čítaní rozhodli rozdeliť na tri časti. Jeho slová sa tak stali pravidelnou súčasťou bohoslužby prvých nedieľ po vianočných sviatkoch. V tohtoročnom cykle sa konkrétne ponoríme do výberov z jeho poslednej tretiny, teda kapitol 12-16.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.