Slovensko zdobené vencom slobody, cti, práva?

Pri národno-štátnych sviatkoch a cirkevných oslavách, vrátane Nového roka, sa zvykne spievať hymnická pieseň „Bože čos´ ráčil“. Ak podľa jej slov „zdobený vencom slobody, cti, práva“, alebo z hľadiska chudobnej väčšiny zhodnotíme súčasné Slovensko, jeho úspechy vyzerajú ináč, než hovorí väčšina politikov alebo aj M. Hanus v článku o 23 rokoch samostatnosti.

Sloboda po mnohoročnom utrpení

Pre autora piesne Tichomíra Milkina (vlastným menom kňaz, básnik a prekladateľ Ján Donoval 1864-1920) „tisícročnčným hrozným utrpením" bol národnostný politický a kultúrny útlak počas maďarizácie. Z toho vyslobodil Slovensko vznik demokratickej ČSR v r. 1918. Tak to chápali jeho súčasníci, vrátane M. R. Štefánika a A. Hlinku, ktorý to potvrdil aj vo svojom "Odkaze národu" (Slovák 30.9.1934)

Keďže túto skladbu obľubujú najmä naši „národniari", treba pripomenúť, že vznik Slovenského štátu v r. 1939 pod nátlakom Hitlera priniesol štátnu samostatnosť, ale okradol Slovensko o politickú slobodu a 20% územia. A niekoľkým desiatkam tisíc jeho obyvateľov priniesol ťažké utrpenie, ktoré pre mnohých skončilo smrťou v koncentračných táboroch.

Radosť z oslobodenia v r. 1945 trvala krátko. Nasledovalo 41 rokov neslobody a utrpenia v područí komunistickej diktatúry, z ktorého nás oslobodil až November 1989. Výsledkom boli aj prvé skutočne slobodné voľby po viac než pol storočí.

Oslobodenie zavŕšil odchod sovietskych okupačných vojsk: 73 000 vojakov, 39 921 rodinných príslušníkov a vojenskej techniky. Na presun dohodnutý za prezidenta V. Havla a ukončený v júni 1991 bolo použitých 33 000 vagónov v 825 vlakových súpravách, ktoré by spolu tvorili kolónu dlhú 465 km. (aktuálne.sk 16.11.2011)

Odvtedy je Slovensko slobodné. Všetko čo nasledovalo je výsledkom toho, ako jeho obyvatelia využili túto slobodu. Platí to aj pre Cirkev, ktorej tiež priniesli slobodu roky 1918 a 1989. (https://www.postoj.sk/3948/demokraticke-ceskoslovensko-verzus-cirkev )

Veniec cti je zriedkavý a tŕňový

Ako jasne povedal aj arcibiskup C. Vasiľ, politika hrubých čiar po r. 1989 priniesla nespravodlivosť a hrubé mravy. V prvej vlne za komunizmom, v druhej za Mečiarom. Obidve podporili nielen exkomunisti a nacionalisti, ale napr. aj kresťanská celebrita JUDr. Čarnogurský.

Nečestné konanie je na Slovensku najľahšou a najrozšírenejšou cestou k politickým a materiálnym úspechom. Platí to všeobecne, nie iba preto, že vláda a politici robia to, čo si želá, alebo čo im dovolí väčšina občanov. Na súdoch, v štátnej správe, dôchodkoch i medzi veľkokapitalistami sú na tom bývalí eštebáci, komunisti a ich príbuzní a kolaboranti omnoho lepšie než ich obete.

Obrovská miera korupcie odoberá 20-25% z verejných výdavkov, a okrádanie blížnych je národným športom mnohých "podnikateľov" i susedov. Mnohí nechcú konať čestne, iní sa boja.

Čestné "biele vrany" ktoré na to upozornia, štát väčšinou nevie a ani nechce chrániť pred pomstou nečestných papalášov rôzneho druhu a funkcií.

A občas sú s tým problémy aj v Cirkvi. Za kresťanský vzor čestného konania nemožno považovať kauzu odvolania arcibiskupa Bezáka, a Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Právo proti spravodlivosti

Slovenská justícia patrí k najhorším prinajmenšom v Európe. Zatiaľ čo podľa Biblie i učenia Katolíckej Cirkvi má právo a štát slúžiť predovšetkým spravodlivosti, na Slovensku slúži najmä osobným, politickým a finančným záujmom nečestných jednotlivcov. Aj po 25 slobodných rokoch ju najlepšie vystihuje definícia, ktorou Benedikt XVI. charakterizoval nacionálno-socialistický a komunistický režim: štát zbojníkov, kde prevrátené právo namiesto spravodlivosti upevňuje vládu bezprávia. Dôsledkom sú aj rastúce a nespravodlivé sociálne rozdiely.

Aj to je dôsledok politiky hrubých čiar za minulosťou, a dôkaz omylu M. Hanusa v článku k 23. výročiu samostatnosti Slovenska (https://www.postoj.sk/9585/23-rokov-samostatnosti-tri-dovody-preco-sa-slovensky-experiment-vydaril). Tam tvrdí, že sa nám „v praxi podarilo vyvrátiť Masarykovu tézu, že ,štáty sa udržujú tými ideálmi, na ktorých vznikli´. Charakter nového štátu totiž napokon neurčil jeho otec zakladateľ Vladimír Mečiar, ale práve jeho odporcovia, medzi nimi často aj niekdajší odporcovia slovenskej samostatnosti." Túto podstatnú charakterovú črtu Slovenska totiž určil práve zlepenec nacionalistov a exkomunistov pod vedením JUDr. Mečiara a JUDr. Gašparoviča.

Minulý rok Ficov Smer pod vplyvom prezidentských volieb a úsilia KDH síce odsúhlasil reformu justície, ktorá umožnila aspoň čiastočnú deharabinizáciu, ale systém sa takmer nezmenil.

To nezmenili ani ekonomické reformy odporcov V.M., ani polovičaté reformy politické, ani vstup Slovenska do EÚ a NATO, ani to, že oproti Mečiarovej ére je dnes Slovensko naozaj medzinárodne rešpektovanou krajinou.

Demokracia medzi Východom a Západom

V dôsledku vyššie uvedeného vyzerajú aj materiálne, sociálne a kultúrne úspechy Slovenska ináč, než hovorí nielen väčšina politikov, ale napríklad aj M. Hanus v spomínanom článku na Postoji.

Súhlasím, že štátna samostatnosť priniesla aj pozitíva, a najhoršie obavy odporcov rozdelenia sa nenaplnili, aj keď za Mečiara to tak istý čas vyzeralo. Po 23 rokoch to tu vyzerá lepšie ako sa viacerí obávali, ale horšie ako sme čakali v Novembri 1989, a horšie ako nám sľubovali iniciátori delenia Československa. Hodnotenie závisí od uhla pohľadu a použitých kritérií.

Ak za podstatný znak demokracie uznáme skutočnú rovnosť občanov (de facto, nie iba de iure), mieru korupcie, zodpovednosti politikov za chyby, a kvalitu fungovania úradov, a občianskej spoločnosti, tak je Slovensko z hľadiska demokracie na polceste medzi Východom a Západom.

Štandardný demokrat Fico?

Hanus tvrdí, že „Robert Fico, ktorý dnes zastupuje rovnaký typ voliča ako Mečiar pred 20 rokmi, nie je politickým dedičom Mečiara." Omyl. Aj keď Fico vystupuje kultivovanejšie a "modernejšie", rovnako a s rovnakými cieľmi ako Mečiar ovláda parlament a brzdí skutočné reformy politického a právneho systému. Rovnako ako komunisti korumpuje ľud rozdávaním sociálnych balíčkov z toho čo iným zhabe, pričom zadlžuje štát. A najviac rozdáva spriazneným skorumpovaným veľkokapitalisom, zväčša tým istým a takým istým ako Mečiar.

Aj v postoji k médiám a novinárom sa Fico viac podobá Mečiarovi než napríklad Figeľovi či Radičovej.

Ficova prezidentská kandidatúra nebola ochotou vzdať sa moci, ale túžbou zväčšiť ju a zbaviť sa zodpovednosti za vládu. Ako vodca Smeru, ktorý ovláda parlament i jednofarebnú vládu by totiž faktickú moc nestratil, a pridal si imunitu a právomoci prezidenta. Vieme ako to využil Mečiar.

Ekonomika a životná úroveň

„Pred štvrťstoročím dosahovala slovenská ekonomika len 60 percent výkonu tej českej, zároveň sme mali o poznanie horšiu jej štruktúru, keďže mnohé fabriky boli za socializmu nadizajnované ako doplnok k českému priemyslu. … Slovensko v posledných 15 rokoch za Čechmi doslova trielilo.“ (M. Hanus)

V roku 1918 tvorila slovenská ekonomika menej než 10% československej. Preto je logické že slovenský priemysel do istej miery dopĺňal český. Uvedený rozdiel sa až do rozdelenia ČSFR zmenšoval. Československá ekonomika v porovnaní s demokratickým Západom od r. 1948 upadala, lebo bola dizajnovaná na potreby Sovietskeho Zväzu a komunistickej totalitnej moci a ideológie. Preto napríklad Rakúsko, ktoré malo v r. 1948 omnoho slabšiu ekonomiku i životnú úroveň, má podnes približne trojnásobný priemerný príjem ako Slovensko.

Je pravda, že vďaka reformám prvej Dzurindovej vlády, príchodu zahraničných investícií a našej integrácie do EÚ sa mnohé zlepšilo. Chudobnú väčšinu Slovenska však nezaujímajú makroekonomické ukazovatele, ale to, že sú tu výrazne nižšie príjmy hlavne strednej vrstvy, a pri viacerých tovaroch a službách vyššie ceny ako v Česku. Trvale máme viac než dvojnásobnú nezamestnanosť. A zadĺženosť štátu za Ficovej vlády láme slovenské rekordy.

Slovensko má siedmu najnižšiu minimálnu mzdu v EÚ, (menej než tretinu nemeckej, o málo viac než polovicu Španielska a Slovinska). Ale v korupcii a nezamestnanosti patríme k najhorším.

Z úspešnej, demokratickej a hrdej krajiny neodchádza do zahraničia tak mnoho mladých a kvalifikovaných ľudí ako zo Slovenska.

Kto sa môže veselo porovnávať

Hanus uviedol dôvody, pre ktoré „sa môžeme veselo porovnávať s okolím.“ V niečom mal pravdu, ale veselo sa porovnávať môže hlavne skupina nečestných vyvolených. Tí, ktorí za Mečiara i neskôr rozkradli miliardové majetky. Garážové a schránkové firmy, ktoré za Fica zarobili miliardy na predražených štátnych zákazkach. Nečestní sudcovia a prokurátori. V zdravotníctve sa môže veselo porovnávať s okolím niekoľko desiatok s vládou spríaznených korupčníkov, ktorí na ňom nekresťansky zarobili, ale nie tisícky občanov, ktorí na to doplácajú.

„Nepoznám žiadnu inú krajinu, kde by sa štát tak nekoncepčne zbavoval hodnotných priestorov a budov.“ Tak zhodnotila riadenie Bratislavy hlavná architektka I. Konrad, ktorá predtým roky pôsobila vo Viedni. Preto sa môžu veselo porovnávať s okolím aj bezohľadní developeri a nekultúrni zbohatlíci, ktorých záujmy bratisalvskí primátori, poslanci a úradníci uprednostňujú pred dobrým rozvojom mesta v miere nemysliteľnej v inom veľkom európskom meste. ( http://martinicky.blog.sme.sk/c/394626/primator-nesrovnal-a-zbojnicka-koalicia-su-horsi-ako-komunisti.html ) Veselo sa môžu porovnávať šéfovia J&T (a ďalší podobní), ktorí môžu v Bratislave i Tatrách rabovať a ničiť životné prostredie spôsobom, aký je vo Viedni a Alpách nemysliteľný.

Aj Pozemková mafia, ktorá by nikde inde nemohla raboať tak ako na Slovensku. A samozrejme bývalí eštebáci a komunistickí papaláši.

Horšie sú na tom ich obete, tí čo roky márne čakajú na spravodlivý súd a trápia sa pri styku s úradmi, drobní podnikatelia a živnostníci, desaťtisíce ľudí, čo majú problém prežiť z príjmu výrazne menšieho než priemerný, čestní Donkichotovia, ktorí usilujú o spravodlivosť alebo záchranu kultúrnych a historických pamiatok a prírody.

Vyššie uvedené, aj to, že napriek všetkému je dnes Fico s náskokom najpopulárnejší politik dokazuje omyl tvrdenia, „že si vieme spravovať krajinu minimálne tak ako okolití susedia.“ Nadchádzajúce voľby sú aj o tom, či a nakoľko sa k tým susedom priblížime.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo