Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. január 2022

5 jazykov lásky z Betlehema

Udalosti spojené s narodením Ježiša nás môžu inšpirovať po celý rok, nielen vo vianočnom období. Známy psychológ Gary Chapman na základe svojej 30-ročnej praxe rozpracoval teóriu piatich jazykov lásky, ktorá sa zameriava na praktické prejavy lásky v každodennom živote. Zistite, aké to sú, čím sa vyznačujú, prečo sú významné a v akej podobe sa objavili pri udalostiach spojených s príchodom Krista na tento svet. V závere sa môžete otestovať a objaviť svoj primárny jazyk lásky.
5 jazykov lásky z Betlehema

Medzi päť jazykov lásky patria: slová uistenia, pozornosť, dary, skutky lásky a fyzický dotyk. Vďaka nim sa cítime milovaní a teda sme aj emocionálne, psychicky a fyzicky zdraví. Ak ich dokážeme dobre identifikovať a hovoriť nimi, objavíme kľúč ku kvalitným a láskyplným vzťahom. Háčik je v tom, že nestačí objaviť len svoj primárny – teda najhlavnejší jazyk lásky, ale je nutné rozpoznať jazyk lásky našich najbližších, keďže sa od seba môžu líšiť. 

1. jazyk lásky: Slová uistenia

Ako povedal Jacques Phillippe: „Človek žije slovami, ktoré v sebe prechováva“.[1] Slová majú väčšiu moc, ako si mnohokrát uvedomujeme. Len si spomeňte, že na niektoré nedokážete zabudnúť a aj dnes cítite, ako vás zranili. Iné sa vám stále vracajú, lebo vás mimoriadne povzbudili a zahriali pri srdci.

G. Chapman spomína vo svojej knihe „Deti a päť jazykov lásky“, príbeh jednej stredoškolskej učiteľky matematiky. Jedného dňa požiadala študentov, aby si na papier napísali mená všetkých svojich spolužiakov a k nim pripísali to najlepšie, čo im o danom spolužiakovi napadne. Potom všetky výroky zvlášť spísala pre každého žiaka a odovzdala im to. Po rokoch Mark Eklund, jeden zo žiakov tej triedy, zahynul vo vojne vo Vietname. Našli mu vo vrecku v peňaženke mnohokrát preložený, skladaný a rozkladaný, opotrebovaný a viackrát prelepený lístok dobrých vlastností, ktoré o ňom vtedy napísali jeho spolužiaci. Mark si ho strážil ako poklad a veľakrát sa k nemu vracal. Na jeho pohrebe potvrdili aj ostatní študenti, že stále majú svoje lístky.[2] Toto je moc slov, ktoré nás dokážu ovplyvniť na celý život.

Mala aj Mária takýto „lístok“ slov uistenia, ktoré v sebe prechovávala? Prehovoril k nej a tým aj k nám Boh týmto jazykom lásky?

Na betlehemskách poliach v tú noc zazneli slová, ktoré v sebe nesú silný impulz naučiť sa ich naspamäť, napísať na lístok a vložiť do peňaženky. Anjel hovorí pastierom: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Lk2,10 Teda aj nám, anjel to predsa nemusel takto povedať, ale povedal to - všetkým ľuďom – veľkú radosť.

Pastieri „vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťati“ Márii aj Jozefovi. A vidíme, že „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“. Lk2,19 Podobne to robil aj Mark z úvodného príbehu.

„Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom.“ Lk2,10 Zdieľať

Boh vie, že potrebujeme slová. Dáva nám ich hneď pri svojom počatí a potom pri narodení. Dávajme ich druhým aj my. Chválou, úctou, vďakou, povzbudením a všímavosťou na dobré vlastnosti, skutky, či slová, môžeme vliať druhým do života novú odvahu, nádej aj radosť. Buďme nositeľmi a šíriteľmi pokoja a slov uistenia, nie odsúdenia. Výroky, ktoré druhým opakujeme, sa často stávajú ich jadrovými presvedčeniami. Tie ovplyvňujú celý náš život. Ak budeme niekomu opakovať, že je hlúpy a nič z neho nebude, nakoniec tomu aj sám uverí. Naopak, slová podpory a povzbudenia môžu dodať sebavedomie, vzkriesiť sebaúctu a vzbudiť empatiu. Môžu nás viesť k bohatému a slobodnému životu, v ktorom dokážeme naplniť svoj potenciál a realizovať Božiu vôľu.

Tak, ako to vidíme pri Božích slovách uistenia z vianočného času. Božie výroky účinkujú na ľudí veľmi mocne. Aktivizujú ich k činnosti, posilňujú dôveru, oživujú vieru a vedú na správne cesty. Oprávnene sa môžeme domnievať, že rovnako na ľudí budú účinkovať aj naše slová uistenia.

2. jazyk lásky: Pozornosť

Keď bol náš syn maličký, zvykol mi častokrát hovoriť: „Mami, kde si?“ Vytrvalo aj niekoľkokrát po sebe, až kým som sa na neho nepozrela. Pritom som mohla sedieť alebo stáť tesne pri ňom. Potreboval môj pohľad do očí, aby sa uistil, že má moju plnú pozornosť, až potom mi začal hovoriť to, čo chcel.

Myslím, že to dobre vyjadruje podstatu pozornosti, ktorá je vlastne darom prítomnosti, ktorú dávame druhým. Vysielame tým posolstvo: „Si pre mňa dôležitý, som s tebou rád, som tu pre teba, chcem ťa sústredene počúvať.“ Častokrát to vyjadrujeme láskyplným pohľadom do očí, rozhovormi, či už popri nejakej spoločnej činnosti alebo skrze dôverný rozhovor. Sú to okamžiky spoločne nesebecky prežitého času, kedy nemyslíme na milión iných záležitostí a starostí, nepozeráme do mobilu alebo na TV, ale pozeráme jeden na druhého, počúvame sa, pýtame sa, odpovedáme. Zaujímame sa o toho druhého a neriešime len seba. Vysielame tým posolstvo, že nám na danom človeku záleží, že nám za to stojí.

Prehovoril k nám Boh týmto jazykom lásky? Venoval nám zvlášť osobitný čas nabitý láskou počas chvíľ jeho príchodu na svet?

Už v Nazarete vidíme, že Mária mala svoju chvíľku dôverného rozhovoru s anjelom. „Prišiel k nej“ Lk1,28 Všetko jej vysvetlil, objasnil. Ona sa pýtala, rozmýšľala a nakoniec sa rozhodla a vyslovila súhlas.

Podnietená týmto prejavom lásky Boha, sa doslova „ponáhľala“ byť s Alžbetou. Chcela s ňou stráviť čas osobne a prejaviť jej lásku. Zažíva s ňou krásu dôverného rozhovoru a obe napĺňa Duch Svätý. Venuje svoju plnú nesebeckú pozornosť sesternici až do chvíľ pôrodu. Cez ňu Boh prejavil lásku Alžbete špeciálnym spôsobom.

Keď videli Máriu, Jozefa a dieťa v jasliach, pustili sa do rozprávania. To musel byť večer! Zdieľať

Boh venuje pozornosť aj Jozefovi, keď posiela anjelov, aby s ním hovorili v jeho snoch. Prejavil ju pastierom na betlehemských poliach, keď ich ožiarila Pánova sláva a boží poslovia s nimi hovorili. Pastieri, naplnení touto láskou, rozhodli sa vykročiť a pozrieť sa, čo sa to stalo. Keď videli Máriu, Jozefa a dieťa v jasliach, pustili sa do rozprávania. To musel byť večer! Nádrž ich sŕdc bola naplnená plným priehrštím, lebo ešte keď odchádzali „oslavovali a chválili Boha za všetko...“ Lk2,20

Pri pozornosti je mimoriadne dôležitá jedna zásada. Musí to byť nesebecké. Akonáhle sa v našom spoločnom čase vyskytne neúprimnosť, faloš, sebectvo alebo využívanie, vzťah sa z dlhodobejšieho hľadiska stáva neudržateľným. Všimnime si, že Herodes tiež venoval pozornosť mudrcom. Chcel vyťažiť z ich prítomnosti všetko vo svoj prospech a zneužiť získané informácie plánujúc vraždu. Mudrci mu však nenaleteli a po uistení zhora si na neho už dali pozor.

Boh nás pozná a vie o nás všetko. Vie, z čoho sme stvorení. Vie, že potrebujeme pohľad z očí do očí. Sám nám hovorí: „hľadajte moju tvár“ Ž27,8 Pri svojom príchode na svet Boh napĺňa náš kalich túžby po láske až po okraj aj prejavmi pozornosti cez anjelov a ľudí. Ukazuje nám ako tráviť čas, hovoriť spolu, počúvať sa a robiť veci spoločne. Mária s Jozefom si boli oporou na ceste, pastieri sa išli pokloniť spolu, mudrci neputovali za hviezdou každý zvlášť. Spoločný čas všetkým spomenutým priniesol veľké dobro.

Ak niekomu bez postranných úmyslov venujeme čas, skvalitňujeme vzťahy. Tie totiž buď napredujú, alebo upadajú, buď sa zlepšujú alebo zhoršujú. Neexistuje, žeby zostali rovnaké. Bez kvalitného spoločne stráveného času s Jozefom a Máriou by pastieri nikdy nezažili tú nádhernú radosť, ktorá ich naplnila odvahou rozprávať o tom druhým. To isté platí aj pre nás, naše manželstvá, rodiny aj priateľstvá.

3. jazyk lásky: Dary

Nedávno som videla kamerový záznam z jednej rušnej cesty ani neviem, z ktorej krajiny. Malý chlapec umýval okná na autách stojacich na križovatke. Zrazu sa zadné okno, ktoré práve čistil, otvorilo a objavila sa v ňom hlávka iného chlapca podobného veku. Držal v ruke hračku – bager. Podal ju chlapcovi vonku cez okienko. Chlapec si ho vzal, vyskúšal na ceste ako jazdí, utrel ho handričkou a chcel vrátiť. No ten vnútri mu naznačil, že mu ho chce nechať. Malý pouličný umývač áut nemohol uveriť. Zdráhal sa to prijať, no ten druhý sa nevzdal, až kým od neho ten bager nevzal. Chlapec sa smial od radosti a neskutočne sa tešil. Odbehol z dosahu kamery a zrazu sa vrátil s balíčkom chrumiek ako prejavu vďaky za tú úžasnú hračku. Chlapec v aute chrumky otvoril a ponúkol aj chlapcovi vonku. Zrazu jedli spolu z jedného balíčka. Autá sa pohli a oni si mávali na rozlúčku, akoby sa poznali celé veky. Toľko radosti v jednej krátkej chvíli sa nevidí tak často.[3]

Ten dar mal obrovský význam. Bol prejavom záujmu, súcitu, vcítenia sa. Dar, ktorý je prejavom bezpodmienečnej lásky dokáže naplniť citovú nádrž nášho srdca. Nejde o nejakú mamonu alebo hedonistické prahnutie po materiálnych statkoch. Dar, ktorý nečaká protihodnotu je prejavom nášho záujmu. Obdarovaný v ňom môže vnímať našu starostlivosť, obetu, že sme si našli čas niečo vyrobiť, kúpiť, zaobstarať, že sme na daného človeka mysleli, že ho teda zrejme máme aj radi.

Prejavil Boh na prelome letopočtov nejako osobitne tento jazyk lásky? Dostali Mária a Jozef nejaké dary?

Vieme, že áno. Mudrci, ktorí išli za hviezdou, putovali zrejme až z ďalekej krajiny na Východe - Arábie, Babylonie či Perzie a nešli naprázdno. Ako vošli do domu, „otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ Mt2,11 Mudrci nečakali, že sa im bude Svätá rodina za tieto vzácne dary nejako revanšovať. Dali ich bez podmienok ako symbol ich veľkej úcty a oddanosti. Zlato ako prianie zabezpečenia, kadidlo ako prejav modlitieb a myrhu, ktorá bola v tom čase považovaná za vzácnejšiu než zlato, ako prianie zdravia a ochrany. Čo to mohlo vyvolať v Márii a Jozefovi? Vidia materiálne dary, ale určite silne vnímajú ich posolstvo, symboliku aj skryté neviditeľné putá, ktoré s nimi aj cez tento „kanál“ nadväzuje Boh skrze ľudí na povzbudenie viery. 

Ako vošli do domu, „otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ Mt2,11 Zdieľať

Človek dostal od Boha päť zmyslov, ktorými vníma svet. Všetkých päť je veľmi dôležitých pre celkové prospievanie, rozvoj a primerané vnímanie reality. Skrze to, čo vidíme, počujeme, cítime hmatom, chuťou alebo vôňou, získava náš mozog potrebné informácie na prežitie v bezpečí. Týka sa to nielen nášho vonkajšieho, ale aj vnútorného sveta. Jedinečnosť a významnosť chvíle zachytenej našimi zmyslami, zanechá v mozgu zreteľnú stopu. J. Philippe povedal: „Sme bytosti  z mäsa a krvi a potrebujeme viditeľnú oporu, aby duchovné skutočnosti boli pre nás prístupné. Potrebujeme vidieť, dotknúť sa, pocítiť.“[4] Pre človeka, ktorého primárnym jazykom lásky sú dary, je darček niečím viac než len hmotnou vecou. Je doslova hmatateľným vyjadrením lásky, ktorá nie je nemá.

Je prejavom duševnej zrelosti a empatie, ak dokážeme dary nielen dávať v správnej miere, ale ich dokážeme aj prijímať. Niektorí ľudia s tým majú problém. Nevedia prijať dar, lebo sa nechcú cítiť nikomu zaviazaní, nechcú druhých obťažovať alebo sa necítia hodní niečo vôbec dostať. No je na zvážanie, či tým nepoškodzujú vzájomné vzťahy. Niekedy totiž môže byť odmietnutie daru zraňujúce a môže zanechať trpkú príchuť. Dávanie a prijímanie darov nás cvičí  v kompetenciách emocionálnej inteligencie – v empatii – schopnosti vcítiť sa do druhého. Rozmýšľame totiž, čo by daného človeka potešilo, čo by sa mu zišlo, čo by ocenil apod. Ak druhým nedovoľujeme dávať nám dary, podľa slov Harvardskej profesorky psychológie Ellen J. Langer tým človeka oberáme o možnosť, aby na nás myslel a myslel tiež na veci, ktoré sa nám páčia. Bránime mu zažiť radosť zo všetkých týchto činností spojených s premýšľaním o nás v láske a praktizovaním láskavosti, všímavosti a schopnosti vcítenia.[5]

Posolstvo dávania aj prijímania darov nám state opisujúce narodenie Ježiša celkom zreteľne predkladajú s hlbokým náboženským posolstvom. Môžeme aj cez to vnímať pozvanie k štedrosti, láskavosti a k hmatateľným prejavom lásky.

4. jazyk lásky: Skutky služby

Tieto skutky súvisia so schopnosťou vymaniť sa zo sústredenosti na seba a upriamiť sa na konkrétnu pomoc druhým. Takéto činy častokrát ostávajú v pozadí, nie sú nápadné, ale o to silnejšie. Tu je len zopár z množstva príkladov z rodinného a spoločenského života dnešných dní:

Kamarátka pomáhala variť, nakupovať a starať sa o deti svojej priateľke, ktorá podstupovala chemoterapiu. Manžel vstáva každé ráno a robí deťom do školy desiatu, keďže vie, že manželka nie je ranné vtáča. Sestra sa ponáhľala z druhého konca mesta v zlom počasí, aby priniesla prekvapenie k narodeninám. Susedka priniesla čerstvý koláč, ktorý práve upiekla, požičala zemiaky alebo smotanu, keď susedom chýbali. Piloti pustili do kokpitu malého chlapca, ktorý tam náhodne nakukol a všetko mu ukázali, napriek tomu, že boli unavení. Následne im jeho mama poslala ďakovný list s dojemným zdôvodnením, že to bol jeho sen a že mu už nezostáva veľa dní života, keďže má smrteľnú chorobu. Učitelia napiekli koláčiky pre zdravotníkov. Študentky ušili vankúše – hniezda – pre predčasne narodené deti v nemocnici. Žena si pred Vianocami vzala domov bezdomovca, ktorého našla na opustenej autobusovej zastávke.

Takéto neobyčajne „obyčajné“ skutky sú vyjadrením lásky a môžu mať dlhodobé dôsledky. Nesú v sebe túžbu venovať svoje sily druhým bez nároku na odmenu a bez donútenia.

Vidíme aj v udalostiach spojených s narodením Ježiša tento spôsob vyjadrenia lásky?

Najkrajšie nezištné skutky lásky vidíme v postave sv. Jozefa, ktorý v tichu a oddanosti hľadá vhodný prístrešok, vybavuje, stará sa o pohodlie, ochraňuje a sprevádza Máriu aj dieťatko. Bez váhania zorganizuje útek do Egypta počas noci, riskuje a vydáva sa do neznáma s nie celkom jasnými inštrukciami, takpovediac „na blind“,  v úplnej dôvere. „On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.“ Mt2,14 Pápež František označuje jeho správanie ako príklad kreativity a vynaliezavosti, ktorá uspôsobuje človeka k činným skutkom.[6]

Bez váhania zorganizuje útek do Egypta počas noci... Zdieľať

Takéto skutky činnej lásky hľadajú viac dobro druhých ako nás samých a tým (ako vidíme aj v Jozefovom prípade) vytvárajú priestor bezpečia nielen pre tých, ku ktorým sú smerované, ale aj pre nás samých. Výskumníci z Harvardu zistili, že aj drobné skutky láskavosti a služby, realizované voči blízkym či neznámym ľudom, alebo dokonca len ich aktívne pozorovanie, zvyšujú naše prežívané šťastie.[7] Nie ako pocit, ale ako hlbokú radosť plynúcu zo zmysluplnej činnosti. Dodajme, že takéto skutky zjavne zlepšujú naše vzťahy a šíria vieru v dobro. Konkrétne skutky inšpirujú a motivujú k správnemu konaniu. A my potrebujeme niečo konkrétne, čo vieme zachytiť, čomu vieme porozumieť. Veď „život nie je niečo nejasné, ale niečo veľmi skutočné a konkrétne, ako sú skutočné a konkrétne úlohy, ktoré človeku dáva život.“[8] Tie nám následne osvetľujú aj naše poslanie a zmysel života.

Láskyplná služba nie je otročením, nenesie totiž v sebe zatrpknutosť ani nevrlosť, ale slobodu a dobrovoľnosť. Je celkom reálnym prejavom lásky, ktorý je dobre zrozumiteľný pre všetkých. 

5. jazyk lásky: Fyzický dotyk

Zo všetkých jazykov lásky je najjednoduchší a ľahko dostupný. Nie je obmedzený na bozky a objatia, ale zahŕňa akýkoľvek druh dotyku, ako je poťapkanie po chrbte, „počochranie“ vlasov, priateľský „buchnát“ do ramena, podanie ruky apod. Už malé bábätká bytostne prahnú po fyzickom dotyku. Prináša im pocit bezpečia, vďaka ktorému sa môžu dobre vyvíjať.

Kate Ogg a jej manželovi Davidovi sa narodili v 26. týždni tehotenstva dvojičky. Chlapček však hneď po narodení prestal dýchať a vyhlásili ho za mŕtveho. Zronená matka prosila personál, aby ho mohla objať. Položila si dieťatko na hruď blízko srdca a poprosila aj manžela, aby si ľahol k nim.  V tomto láskyplnom nežnom objatí zrazu ich synček nabral dych a dokonca chytil ocka za prst. Lekárom sa ho následne podarilo zachrániť a chlapček vyrastal úplne zdravý.[9] Nie je to ojedinelý prípad takéhoto zázraku. Človek potrebuje fyzickú aj psychickú blízkosť druhých, aby prežil a prospieval.

Vidíme aj v udalostiach v Betleheme fyzickú blízkosť?

Inzercia

Boh prichádza na tento svet ako reálne dieťa. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna.“ Jn3,16 Pápež František hovorí: „Táto láska má meno a tvár: Ježiš je meno a tvár lásky, ktorá je základom našej radosti.“[10] Toto malé telíčko si mohla objať  Mária aj Jozef. Mohli ho fyzicky cítiť a vnímať pastieri. Vzal ho do náručia aj Simeon a požehnal ho. Tak ako chlapček z príbehu, aj Ježiško mohol uchopiť prst pastierovi aj mudrcom. Jeho jemné zovretie mohlo zaúčinkovať rovnako mocne ako dotyk, ktorý o niekoľko rokov neskôr zažila pri Ježišovi žena trpiaca na krvotok. Fyzická blízkosť Ježiša musela mať „elektrizujúce“ účinky na všetkých prítomných. Vieme, že po stretnutí s ním odchádzali pastieri, Simeon aj Anna natoľko zasiahnutí, že oslavovali a chválili Boha. Simeon si povedal, že to bol „top“ moment jeho života, že teda už môže umrieť.

Boh si vzal „ľudskú prirodzenosť“, nebo sa dotklo zeme a to nie tak, ako vtedy na Sinaji, keď sa chvela zem, všade boli hromy, blesky a dym. Len Mojžiš mohol hovoriť s Bohom z tváre do tváre. Stalo sa to inak. Boh sa chcel dať všetkým. Stal sa dieťaťom, aby sme sa ho nemuseli báť. Aby sa ho ľudia mohli dotknúť, privinúť si ho a ľúbiť z celého srdca bez strachu.

Boh vie, že potrebujeme fyzický kontakt. On sám nás tak utvoril. Ježiš ako dospelý dal jasne najavo, aký je fyzický dotyk dôležitý. Bral k sebe deti, „objímal ich, kládol na ne ruky a požehnával ich.Mk10,16

Častokrát hovorí fyzický kontakt, zvlášť k deťom, hlasnejšie ako slová uistenia, pozornosť, dary alebo skutky služby. Bez neho ich citová nádrž nikdy nebude pretekať. Týmto jazykom vieme veľmi jednoducho a rýchlo povedať: „milujem ťa“.

Stal sa dieťaťom, aby sme sa ho nemuseli báť. Aby sme sa ho my ľudia mohli dotknúť, privinúť si ho a ľúbiť z celého srdca bez strachu. Zdieľať

Všetkých päť jazykov lásky je dôležitých pre náš naplnený život. Boh prišiel na tento svet ako malé bezbranné dieťa, aby sme mohli byť pri ňom blízko bez strachu. Prejavil pri svojom príchode na svet všetkých päť jazykov lásky, pretože On sám je Láska. Týmito jazykmi k nám hovorí skrze celé stvorenie, skrze anjelov, ľudí aj prírodu. Je kreatívny a tvorí stále niečo nové. Hľadajme vynaliezavo aj my cesty, ako prejaviť druhým lásku tak, aby tomu rozumeli, aby sa naozaj cítili nami milovaní. K tomu nám môže pomôcť, ak budeme lepšie poznať seba samých, druhých a tiež nášho Boha, ktorý je Láska.

Otestujte sa a zistite, aký je váš primárny jazyk lásky tu:

https://www.vztahovo.sk/test-5-jazykov-lasky/

 

 

 

[1] J. Philippe. Volám ťa žiť.2010, s.55

[2] G. Chapman, R. Campbell. Děti a pět jazyků lásky.

Naučte se hovořit jazykem lásky svých dětí.2010, s. 38.

[3] https://www.youtube.com/watch?v=96WnL8ugQ1U&t=4s

[4] J. Philippe. Čas pre Boha. Ako sa modliť srdcom. 2005

[5] https://hoppypoppie.com/5-reasons-why-gift-giving-is-important/

[6]https://www.homilie.eu/sk/texty/rok-svateho-jozefa/osobnost-

svateho-jozefa-ako-patrona-katolickej-cirkvi/943.html

[7] https://www.health.harvard.edu/blog/the-heart-and-

science-of-kindness-2019041816447

[8] V. Frankl. Hľadanie zmyslu života.

[9] https://www.tvnoviny.sk/zaujimavosti/1788023

_sila-lasky-mrtvy-nedonoseny-chlapcek-ozil-rodicom-v-naruci

Odporúčame

Blog
Priesečník času v Betleheme

Priesečník času v Betleheme

Koľkí tam žili a koľké životy sa navzájom prepojili v betlehemskom kraji? Pritom každého jednotlivo Boh viedol, sprevádzal, uzdravoval zo zranení a smeroval k spáse. Ako sa hovorí: "náhoda je len nerozpoznaný zázrak". Koľko "náhod" sa udialo, kým sa v Betleheme narodil Ježiš?

Denník Svet kresťanstva