Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. január 2022

Ako deti

Kladiem si  otázku, že čo sa po novom na Slovensku, ale aj  v našom zdravotníctve zmení. Po tých nedokonalých alebo zlých reformách po roku 1992 bude to asi náročné.

Tak ako žena neporodí dieťa za mesiac, takisto sa naše chátrajúce zdravotníctvo nepostaví na nohy za rok, za dva ani za volebné obdobie.

Myslím, že otázka slovenského zdravotníctva sa bude riešiť v širšom kontexte. Jednak sa bude musieť premyslieť celý systém fungovania verejných služieb.

Ten tlak veľkých farmaceutických firiem citeľne podmínoval veľa vecí  v zdravotníctve, čo dlhé roky fungovalo.

Bojím sa, že odvody už nebudú stačiť a pre priemerne zarábajúceho občana sa zdravotná starostlivosť pri komplikovanejších diagnózach stane nedostupnou. Je mi ľúto všetkých chronicky chorých a zdravotne postihnutých.

Je to smutná budúcnosť a dá sa napísať, že aj prítomnosť.

Dúfam, že sa nepribližujeme k bodu, keď budú zdroje spotrebované na existenciu zdravotníctva samotného a nie na činnosti, ktoré ma zdravotníctvo vykonávať.

Čítal som v tejto súvislosti  zaujímavý názor: „Tak ako existuje v kardiológii pojem apoptóza, t. j. programovaná smrť buniek napríklad v srdci, tak štátom  naštartovaná apoptóza nemocníc sa stáva dlhé roky realitou.“

Zrejme nás čaká veľmi dynamický a nepredvídateľný rok. Domnievam sa, že nás čaká veľa zmien a v princípe môžu byť  plánované a myslím, že aj je snaha, aby boli ako-tak riadené.

Ale výsledok je neistý. Záleží na tom, ako sa ako jednotlivci aj spoločnosť s tým vysporiadame. Na rozdiel od všetkých komentátorov cítim, že sa to ohlasovalo aj v novoročnom prejave prezidentky. Proste COVID ako téma sa stane irelevantným, lebo začneme mať iné starosti.

Často rozmýšľam, či to  čo sa deje nie je aj  dôsledok straníckej politiky. Už dlhé roky vnímam ako keby boli politici  vo vlastnej pasci. Oni v princípe nemôžu riešiť príčinu problémov . Museli by naštartovať procesy, ktoré začnú prinášať ovocie až po 5 - 10 rokoch.

Inzercia

To zjavne nie je možné, pretože každý je pre niečo v strane, každého zaujal nejaký fragment v strane a ostatné je mimo neho.

Niektorým stranám chýba akákoľvek myšlienka a preto sú v stave nepretržitej neschopnosti.

Terapeutický efekt by sa dosiahol vtedy, keby oni (vládcovia) mali  ucelenú víziu, ako riadiť štát. Nie je múdre upínať sa na jednotlivosti.

V roku 1940 napísala francúzska  filozofka  Simone Weil „Traktát o zrušení politických strán“, pretože každá je už od svojho zárodku a v zámere De facto totalitná a jej skutočným účelom je jej rast a tlak na myslenie ľudí, aby prijali často ich nekvalifikované  predstavy.

Verím ale, že sme (aspoň my, čo o tom premýšľame dlhšie) psychicky pripravení a nebudeme paralyzovaní v šoku zo zmien.

Možno sa niektorí čitatelia pýtajú, prečo taký názov.  V podstate tým pod prahovo myslím, že s niektorými politikmi ku všetkej úcte ani nemá zmysel pokúšať sa niečo vážne riešiť. Nemajú záujem ani  motiváciu.

Žijeme v dobe, ktorá je  presným opakom osvietenstva. Vnímam ju dokonca horšie, ako „temný stredovek“, lebo táto doba úplne kašle na nejakú „nádej na spásu“ pre obyčajných poddaných a nesnaží sa stavať katedrály.

Je to asi plod „postmodernej“ kultúry. Takže v tom žijeme niekoľko desaťročí a stačilo to na podkopanie základov vedy a vytlačenie zdravého rozumu z verejného života.

Potrebujeme vlnu sviežeho, čerstvého a zdravého rozumu nie len do nášho zdravotníctva, ale  aj do koalície,  opozície  aj do celej spoločnosti.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva