Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
04. január 2022

Synodálna cesta: Chceme načúvať. Naozaj?

Našou prvou úlohou nie je premeniť každého, koho stretneme, na svoju ideologickú kópiu. Prvou Božou požiadavkou je láska.
Synodálna cesta: Chceme načúvať. Naozaj?

 

V týždni publikovali nejaký čas dozadu rozhovor s Martinom Kramarom. Bol o pripravovanej celocirkevnej synode. Pán Kramara v ňom vysvetľoval, akým spôsobom bude príprava na synodu prebiehať a ako sa predstavitelia Cirkvi na Slovensku snažia osloviť všetkých a pozvať ich na cestu spoločného kráčania a načúvania – či už ide o laikov, o iné konfesie, o ateistov – skrátka o kohokoľvek.

Uveriteľnosť iniciatívy

Myslím, že ak má byť taká iniciatíva úspešná, musí byť na prvom mieste pre všetkých uveriteľné, že záujem načúvať a spolu kráčať je zo strany predstaviteľov Cirkvi autentický a nejde len o úsilie formálne naplniť požiadavky uložené vrchnosťou vo Vatikáne. Nebude ľahké to docieliť a túto úlohu vôbec neuľahčia slová, ktoré povedal Martin Kramara priamo v rámci spomínaného rozhovoru na adresu jedného zo svojich farníkov:

“Ale bolí ma, keď niekto príde a povie, že dieťa nedá pokrstiť, nech sa rozhodne, keď bude dospelé, lebo ja mám svoju predstavu o viere. Nechcem mu to povedať, ale on tú vieru už stratil.”

Čo nám tieto dve vety hovoria o vnútornom nastavení kňaza, ktorý o sebe tvrdí, že “osobne nejako necíti klerikalizmus”? Hovoria, že keď si ako laik dovolím vyjadriť názor na krstnú prax, uzavrie si to načúvajúci kňaz sám pre seba tak, že som stratil vieru. Naozaj nie je Cirkev na Slovensku pripravená vypočuť si ani takúto triviálnu vec bez toho, aby okamžite sebavedome a drzo posúdila vnútro toho, kto hovorí? Lenže ako bude potom otvorená načúvať hlasom, ktoré budú hovoriť netriviálne veci? Ako máme uveriť, že bude schopná prijať a reflektovať napríklad konkrétnu kritiku – keď jej budú veriaci hovoriť, že v niektorých oblastiach zlyháva: pastoračne, komunikačne alebo organizačne.

Nie viesť a nasledovať, ale spolu kráčať

Inzercia

Ak nemá synodálna cesta na Slovensku skončiť ešte skôr, než začne, prijmime ako fakt, že aj veriaci ľudia môžu mať na jednotlivosti odlišné názory. Nenosne v hlave zaškrtávacie zoznamy, podľa ktorých budeme deliť ľudí na “nás” a “ich”. Inak nie sme evanjelizátori, ale Boží colníci – nepriťahujeme ku Kristovi, ale zastupujeme cestu k nemu tým, ktorí nenesú so sebou pas všetkých “správnych” názorov.

Synoda nás pozýva načúvať a spolu kráčať. Nie viesť a nasledovať, ale spolu kráčať. Vezmime vážne toto pozvanie a zabudnime na model, kde sa jeden situuje do roly proroka, ktorý je nositeľom a odovzdávateľom neomylnej pravdy a ten druhý je povinný ju prijímať. Nezaštiťujme sa – ako farár Kuffa keď reční na tému LGBTQ – slovami “Kto vás počúva, mňa počúva.” Pretože to nemusí byť len konečné potvrdenie pravdivosti toho, čo ktosi hlása v Božom mene. Dá sa to čítať aj ako vážne varovanie: Nerob z Boha klamára tým, že vlastné myšlienky sebavedome vyhlasuješ za Božiu pravdu.

Prvou Božou požiadavkou nie je byť ideológom

Buďme namiesto colnice a fabriky na instantné pravdy tou poľnou nemocnicou, o ktorej sníva pápež František. Ak je tvoj známy rozvedený a znovuzosobášený, neverí v Boha alebo je LGBTQ, pamätaj, že tvojou úlohou nie je ho vnútorne odsúdiť, ani zvestovať mu pri každom stretnutí znovu a znovu, čo si o tom myslí Cirkev. Dobre to vie a ak napriek tomu nemáš pre neho iné slovo, dokazuješ tým, že ťa už nezaujíma jeho príbeh ani jeho potreby, ale len schéma, ktorú nosíš v hlave. Odoženieš ho tým od Boha aj od seba, pretože si vo vzťahu k nemu už nie priateľ, ale ideológ, ktorý cez navrstvené pavučiny vlastných názorov úplne prestal vidieť živú osobu.

Našou prvou úlohou nie je premeniť každého, koho stretneme, na svoju ideologickú kópiu. Prvou Božou požiadavkou je láska, a tá už sama predpokladá všetko, čo si kladie za cieľ synoda: prijať, načúvať a spolu kráčať. Synoda nežiada nič nové a predsa je nová. Pretože jej ovocím nemá byť – ako to očakáva pán Kramara — viac katolíckych manželstiev, pokrstených detí a zvýšený počet ľudí na adoráciách. Má ním byť Cirkev, ktorá dôsledne plní prvú Božiu požiadavku a v takýchto kategóriách skrátka vôbec neuvažuje.

Foto: File:Overlooking the Vatican City (5940864021).jpg - Wikimedia Commons

Odporúčame

Blog
Cirkev bojujúca nemôže byť putujúca

Cirkev bojujúca nemôže byť putujúca

Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965) predstavuje víťazstvo progresívnych síl v Cirkvi, ktoré zmenili tradičný prístup predstaviteľov Cirkvi k pozemskému svetu, a to napriek zvyčajnému označeniu tohto koncilu len ako pastoračného. Spasiteľ varoval, že pozemský svet je v moci zlého. Predmetné víťazstvo služobníkov pozemskej revolúcie je víťazstvom nebezpečných myšlienok, proti ktorým Cirkev bojovala už od čias Francúzskej revolúcie v 18. storočí. Jedným z prejavov tejto revolúcie je pretvorenie Cirkvi bojujúcej na Cirkev putujúcu. Revolucionári presvedčili predstaviteľov Cirkvi, aby zakázali sami sebe bojovať proti všetkému zlu, ktoré Cirkev pomenovala, odsúdila a bojovala proti nemu v predchádzajúcich storočiach. Mnoho súčasných predstaviteľov Cirkvi podľahlo tomuto pokušeniu, a prijalo záver, že Spasiteľ môže žiadať zánik Cirkvi bojujúcej, a zánik jej aktívneho zápasu so všetkými nepriateľmi večnej spásy človeka. Výsledkom je tragický obraz predstaviteľov Cirkvi, zápasiacich za zámery diktované staviteľmi babylonských veží. Táto zrada Spasiteľa prináša obrazy rúhavých posolstiev svetu, v ktorých Spasiteľ dojednáva mier so svojimi nepriateľmi, čím aj existencia pravej Cirkvi a Satana stráca význam. Rafinovaní revolucionári vedeli správne už dávno, že najviac antikristovský svet možno vytvoriť až vtedy, ak Cirkev bojujúca prestane bojovať. Cirkev putujúca nedokáže odporovať tomuto satanskému zámeru, keďže ani nechce. Súčasnosť presviedča nás o tom stále viac.

Blog
Voľní autori v roku 2022

Voľní autori v roku 2022

Na úvod trochu teórie. Vzhľadom na to, že autorské právo na Slovensku nepozná možnosť vzdať sa autorských práv, všetky diela, ktoré boli napísané, alebo uverejnené sú viazané autorským právom do momentu, kým sa nestanú voľnými.

Denník Svet kresťanstva