Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Tak ako máme v našich blogoch vo zvyku sa aj tentoraz pozrieme na epištolu. Pre tento predvianočný čas sa nám ponúka úryvok z 10. kapitoly listu Hebrejom, nad ktorým sme rozjímali počas niekoľkých nedávnych nedieľ dozadu. Širším kontextom dnešného čítania je nám už známa téma, ktorou sa zaoberá väčšia časť listu. Heslovite by som ju charakterizoval takto: Ježišova veľkňazská rola, obeta, kritika starozákonného kultu. Zjednodušene povedané tu autor listu argumentuje, prečo Ježišova obeta na kríži definitívne prekonala všetky pokusy a praktiky starobylého židovského náboženstva o priblíženie sa hriešneho človeka k svätému Bohu.

Jednou z najvýraznejších metód autora listu Hebrejom pritom patril osobitý štýl argumentácie pomocou textov hebrejskej Biblie a ich následnou exegézou. To je aj prípad našej perikopy. Väčšia časť druhej lekcie na nedeľu totiž tvorí citát zo Starého Zákona. Tu konkrétne si svätopisec vybral sekciu veršov 7-9 zo Žalmu 40. Ako bolo zvykom u rabínov, cirkevných otcov, ale aj novozákonných autorov, pri narábaní so starozákonným textom sa nie príliš prihliadalo na okolnosti prvotných autor a adresátov. Takto používané pasáže boli takpovediac vytrhávané zo svojho zasadenia v kontexte vlastnej doby, čo sa biblicky odborne nazýva technickým termínom z nemčiny „Sitz in Leben“. Ale keďže podľa nášho dnešného kresťanského vnímania požívajú aj takéto spôsoby narábania s textom svoju autoritatívnu hodnotu, je tu teraz zbytočné sa na ne pozerať píliš kriticky. Osobitne ak hovoríme o texte, ktorý kresťania kanonizovali ako Božie slovo.

Starobylá modlitba sa tu mení na zjavenie úmyslov Syna, ktorý v čase pred vtelením prijíma poslanie stať sa človekom. Zdieľať

Náš autor si žalmový úryvok pre svoje potreby prispôsobil minimálne dvakrát. Prvá úprava sa nachádza v jeho výklade ohľadom prednášateľa slov. Ak sa na Žalm 40 pozrieme v jeho pôvodnej celistvosti, tak môžeme usúdiť, že táto modlitba bola určená pre niekoho, kto stojí v Božej prítomnosti, aby mu vzdával vďaky a prosil ho o pomoc. Vybrané verše nám umožňujú vstúpiť do žalmistovho zmýšľania. V ňom dochádza k zmene starovekej paradigmy, ktorá je prítomná už na viacerých miestach hebrejského Písma. Bohu záleží viac na oddanosti človeka jeho slovu ako na vonkajších kultických prejavoch. A práve najvyšší takýto stupeň kompatibility s tým, čo chce Boh, autor Hebrejom spoznáva v Kristovej obeti. Preto v roli najautentickejšieho prednášateľa tohto žalmu vidí Ježiša. Starobylá modlitba sa tu mení na zjavenie úmyslov Syna, ktorý v čase pred vtelením prijíma poslanie stať sa človekom, aby v našom tele dokonale vyjadril poslušnosť, po ktorej od prvej ľudskej neposlušnosti Otec túži.

Obeta nie tela nejakého zvieraťa ale svojho vlastného. Zdieľať

Druhá finta novozákonného svätopisca sa skrýva vo výbere predlohy. Nepoužíva tu totiž verziu žalmu, ktorá sa zachovala v hebrejčine, ale jeho grécky preklad zo Septuaginty. Masoretský text vo v. 7 má v hebrejskom znení "אָ֖זְנַיִם כָּרִ֣יתָ לִּ֑י", čo možno doslova preložiť ako „uši si mi prekopal“. Starobylý grécky preklad, ktorý požíval vysoký stupeň autority tak medzi vtedajšími židmi ako aj v ranných fázach cirkvi, na tom istom mieste ale uvádza „σῶμα δὲ κατηρτίσω μοι“, teda „však pripravil si mi telo“. Vo svetle takto zachovaného textu videl náš autor jasnú príležitosť použiť biblický text ako podklad idey obety nie tela nejakého zvieraťa ale svojho vlastného. A hoci nesmieme zabudnúť, že pod termínom „telo“ sa v biblickej reči myslí na všetky dimenzie ľudského života, tu to pri Ježišovej poprave pasuje aj doslovne.

Drevo krmítka o nejaký čas nahradí drevo šibenice. Zdieľať

Ako to však má pomôcť nám, ľuďom stojacím pred prahom Vianoc? Čítanie z tohto listu nás ešte pred pristúpením k jasličkám predstavuje Syna, ktorý tieto jasličky chce zaujať taký akými sme aj my. Slabý, chorľaví, neschopný a nechápajúci. V nasladlej eufórii prezdobenosti nám to ďalej má pripomenúť, že toto je iba začiatok. Že drevo krmítka o nejaký čas nahradí drevo šibenice. Boží Syn nám ako človek Ježiš Kristus predstavuje model pravej a úplnej poslušnosti. Tým všetkým nám hovorí, že nám na našej hriešno-ľudskej ceste chce byť nablízku, aby nás neustále učil ako sa aj my môžeme stať v Božích očiach dokonalejší.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia