Blog 14. december 2021

Očkovať či neočkovať

Martin Mudroch
Martin Mudroch
Rozhodnutie, ktoré sme museli všetci spraviť. Voľakedy by sme nad ním možno až tak nepremýšľali, ale dnes, keď sme zahltení neuveriteľným množstvom informácií, sa toto rozhodnutie môže stať časovo náročnejším.
Rozhodnutie, ktoré sme museli všetci spraviť. Voľakedy by sme nad ním možno až tak nepremýšľali, ale dnes, keď sme zahltení neuveriteľným množstvom informácií, sa toto rozhodnutie môže stať časovo náročnejším.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Mudroch

S trochou nadsázky môžeme povedať, že informačná vojna na túto tému je na konci. Rozum vyhral, čaká sa iba na formálne potvrdenie. V minulosti sa proti očkovaniu vyjadrili rôzni ľudia, niektorí dokonca zo zdravotníckeho prostredia. Okrem odborníkov, ktorí sa už dlhší čas prihovárajú ľuďom na rôznych platformách, dnes už existuje aj tento list verejnosti od zdravotníkov, podpísaný takmer dvetisíc signatármi. Nezmysly o vakcínach sú vyvracané prakticky neustále, ale aj tu už môžeme vidieť, že debata sa točí dookola. Odporcovia už neprichádzajú prakticky s ničím novým. Z čoho teda rozhodnutie neočkovať sa pramení?

Na prvý pohľad môže byť odpoveďou strach alebo nedôvera. Nemohlo by sa však za týmito dvoma dôvodmi skrývať niečo viac? Sebeckosť alebo pýcha. Zatiaľ čo prvá dvojica iba znela iracionálne, druhá je už vyložene negatívneho charakteru. Poďme sa pozrieť na dôvody, prečo za nevôľou očkovať sa môžeme vidieť práve tieto vlastnosti.

V momente, kedy sa človek rozhodne nezaočkovať, stavia seba samého na prvé miesto. Ak  sa rozhodol veriť, že vakcína je neúčinná, potom sám sebe prisúdil spôsobilosť rozhodnúť, že hŕstka má pravdu a tisíce sa mýlia. Bez relevantného vzdelania sa stavia nad všetkých odborníkov a kompetentných ľudí, ktorí k očkovaniu jasne vyzývajú. Z takého postoja možno cítiť práve pýchu alebo namyslenosť. Človek si možno aj niekde v kútiku srdca uvedomuje, že sa môže mýliť, ale pohodlie plynúce z nepriznania omylu, sa pre neho stalo dôležitejším ako pohodlie iných ľudí v podobe ich zdravia a pohodlie ľudí, ktorí sa o nich starajú.

Niekto samozrejme môže mať skrátka strach z potenciálnych nežiaducich následkov vakcíny. Tu by bolo dobré uvedomiť si, že covid tiež môže mať následky, aj dlhodobé, oveľa horšie, a to s ďaleko väčšou pravdepodobnosťou. Naviac, samotnou vakcináciou chránime nepriamo aj iných a prispievame tak ku kolektívnej imunite. Ak sa teda človek nezaočkuje a dostane covid, sám sa vystavuje rádovo väčšiemu riziku a spolu s ním tiež svoje okolie. V prípade, že u nás strach z vakcíny prevládol nad strachom z covidu a nezaočkovali sme sa, nám asi najviac záleží na sebe samých a ostatní ľudia sú pre nás v tomto ohľade druhoradí.

Touto úvahou sa nesnažím neočkovaných ľudí nejako haniť, ani posudzovať, iba konštatujem, čo je možné vidieť za ich rozhodnutím. Skutočnosť, že to sú zlé vlastnosti, sa možno ťažko číta a verte, že ťažko sa aj píše. Všetci máme aj zlé vlastnosti, ktoré sú tiež súčasťou našich osobností a každému sa občas stane, že niektorej z nich dá väčší priestor, ako by chcel.

Ako ľudia sa vo všeobecnosti snažíme konať správne, robiť správne rozhodnutia. Teraz máme možnosť takéto rozhodnutie učiniť. Je to rozhodnutie, za ktoré nám nikto ani nedá medailu, ani nepoďakuje. Dokonca si nemôžeme byť istí, kedy a či vôbec uvidíme chcený efekt, keďže ten kazia ľudia, ktorí sa rozhodli opačne. Hneď po očkovaní nevidíme nič, čo by nás mohlo naplniť radosťou, ale to nevadí, naša radosť nie je nutnou podmienkou správneho rozhodnutia. Možno práve fakt, že okamžite nevidíme zmenu k lepšiemu, nás vystavuje pokušeniu ostať vo vlastnej pohodlnosti.

Strach aj pýcha sú v každom z nás a iba ich prekonaním môžeme, ako spoločnosť, tento boj vyhrať.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0