Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu. 

Dnešné Pavlove slová sú zo záverečnej časti listu a sú súčasťou záverečných napomenutí a povzbudení. Našu pozornosť v túto nedeľu púta predovšetkým výzva k radosti: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ (v. 4), keďže Tretia adventná nedeľa nesie prívlastok radostná, po latinsky „gaudete“, čo je prevzaté práve z dnešného druhého čítania – „gaudete“ znamená „radujte sa“.

Radosť uprostred všetkého, čo musí mladé kresťanské spoločenstvo zažívať, má byť jednou z charakteristík tých, ktorí prijali evanjelium. Hoci, zdá sa, kresťania vo Filipách nezažívali extrémne ťažkosti, predsa museli čeliť odporu zo strany zvyšnej pohanskej populácie mesta a zároveň aj tlaku kresťanských misionárov z radov tých, ktorí vyznávali potrebu obriezky a zachovávania Mojžišovho zákona spolu s prijatím evanjelia. Komunita vo Filipách teda prežívala nátlaky od tých zvonka, mimo kresťanského spoločenstva, ale zároveň aj zvnútra spoločenstva. Do tejto situácie zaznieva Pavlovo povzbudenie k zotrvávaniu vo vnútornej radosti napriek všetkým ťažkostiam, ktoré musia prežívať.

To, k čomu Pavol povzbudzuje kresťanské spoločenstvo, je láskavosť a vľúdnosť. Zdieľať

Toto povzbudenie je vzápätí doplnené výzvou k miernosti: „Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom.“ (v. 5) Slovo miernosť, ktoré volí katolícky a ekumenický preklad sa mi nezdá úplne najvhodnejšie. Miernosť totiž má v slovenčine viacero významov a ľahko budí dojem, že sa tu jedná o miernosť v zmysle striedmosti (v minulosti existovali spolky miernosti, ktorých cieľom bolo odvádzať ľudí od pitia alkoholu). Tu použité grécke slovo ἐπιεικής [epieikes] sa dá chápať ako miernosť, avšak v zmysle „láskavosť“, „vľúdnosť“, „jemnosť“, „zhovievavosť“, „tolerantnosť“. (Evanjelický preklad má „dobrotivosť“, Botekov „láskavosť“ a Roháčkov „prívetivosť“.) Teda to, k čomu Pavol povzbudzuje, aby o členoch kresťanského spoločenstva bolo známe všetkým ľuďom nie je ich striedmosť, ale láskavosť a vľúdnosť. To je reakcia kresťana na útoky zvonka aj zvnútra spoločenstva a je to produkt vnútornej radosti. Samozrejme, aj striedmosť patrí ku kresťanským čnostiam, ale to nie je to, o čo ide v tomto texte.

Nasledujúca výzva „o nič nebuďte ustarostení“ (v. 6a) dobre dopĺňa tie predchádzajúce. Je to vlastne výzva k dôvere v Božiu starostlivosť. K tomu nabáda uistenie: „Pán je blízko“ (v. 5b). To sa dá rozumieť v zmysle blízkosti Pánovho druhého príchodu, ktorého očakávanie bolo v prvotnej Cirkvi veľmi živé. Avšak môžeme to chápať aj v širšom zmysle: Pán je nám blízko aj uprostred našich ťažkostí.

Vnútorný postoj vďaky, ktorý priamo nadväzuje na dôveru v Božiu starostlivosť, je azda najlepším liekom na zvládanie životných ťažkostí. Zdieľať

Výzva k prednášaniu modlitieb Bohu je istou paralelou k výzve k láskavosti. To, čo má byť známe všetkým ľuďom je láskavosť kresťanov – to, čo má byť známe Bohu sú ich modlitby a žiadosti, ktoré sú sprevádzané vďačnosťou. Dôraz na vďačnosť je tiež v dobrom súlade s predchádzajúcimi výzvami k radosti a dôvere v Božiu starostlivosť. Aj uprostred ťažkostí má kresťan Bohu vzdávať vďaky, pretože v každej situácii sa nájde niečo, za čo treba byť Bohu vďačný. A nielen to. Kresťan je vďačný Bohu, pretože – povedané slovami iného Pavlovho listu – vie, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“. (Rim 8,28) Vnútorný postoj vďaky, ktorý priamo nadväzuje na dôveru v Božiu starostlivosť, je azda najlepším liekom na zvládanie životných ťažkostí, a práve takýto postoj napokon vedie aj k vnútornej radosti.

Hoci sa teda mohlo v úvode zdať, že čítanie tejto nedele, v ktorej centre je výzva k radosti, veľmi nezapadá do atmosféry tejto pandemickej doby, opak je pravdou. Tieto povzbudenia sú priam návodom, ako túto dobu úspešne zvládať.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.