Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Liturgická selekcia veršov 2. adventnej nedele cyklu C pokrýva takmer celú časť vďakyvzdania. U Pavla, ktorý písal na základe štandardov tvorenia korešpondencie vo vtedajšej dobe, išlo o stabilnú časť každého listu. Vďakyvzdanie, ktoré náš autor ponímal na spôsob modlitby, spravidla nasledovalo po pozdrave. Jediný jeho list, kde toto chýba, je ten poslaný Galaťanom, na ktorých bol tak naštvaný, že mu to napísať nedalo. O tom však nie je naša dnešná téma. Koho by to ale zaujímalo, odporúčam mu nedávno skončený cyklus katechéz pápeža Františka, v ktorom sa venoval práve obsahu listu Galaťanom.

Aké by teda toto čakanie malo byť podľa Listu Filipanom? Určite radostné. Zdieľať

Konkrétnym dôvodom prečo boli tieto slová vybrané do adventného času je, že sa v nich dvakrát spomína „Kristov deň“ (v. 6 a 10). V dobovom ponímaní sa za týmto termínom zaiste skrývalo ranokresťanské očakávanie na skorý druhý príchod Spasiteľa. Aj napriek nenaplneniu predstáv prvých kresťanov však tieto slová nestrácajú na svojej aktuálnosti. Tak ako veriaci ľudia všetkých čias sme ani my neupustili od vyhliadky na definitívne zavŕšenie dejín. Vo všeobecnom ponímaní členov Cirkvi je zakorenené až tak hlboko, že bolo už od staroveku považované za pravdu viery. A predpríprava na Vianoce nám každoročne dáva impulz na jej osobné precítenie a prehĺbenie. Koniec koncov sa môže toto čakanie vzťahovať aj na stretnutie s Kristom na konci nášho života, o ktorého termíne podobne vôbec netušíme.

Na ceste ku „dňu stretnutia“ už s nami vlastne kráča ten, ktorý sa nám na konci cesty naplno zjaví. Zdieľať

Aké by teda toto čakanie malo byť podľa Listu Filipanom? Určite radostné. Týmto prívlastkom totiž mnohí vykladači opisujú vôbec celú atmosféru tejto novozákonnej knihy. Verše, ktoré máme teraz pod drobnohľadom, nám od Pavla sprostredkúvajú dve línie. Ako som spomenul, sú formulované na spôsob modlitby. V prvej (vv. 4-6) duchovný zakladateľ miestnej cirkevnej obce prekypuje šťastím. Ďakuje za štedrosť Filipanov, ktorí boli počas jeho doterajšieho života vždy ochotní nehľadieť iba na seba ale aj na druhých. Mali skutočne „účasť na evanjeliu“, čo sa vysvetľuje už spomenutou duchovnou a materiálnou podporou Pavlovho poslania. Vďaku na to hneď strieda uistenie toho, že túto ochotu vlastne spôsobuje Božie sprevádzanie. Autor si je istý, že Pán bude túto macedónsku cirkev sprevádzať až do konca a že ich neopustí. My si toto povzbudenie môžeme prebrať tiež. Na ceste ku „dňu stretnutia“ už s nami vlastne kráča ten, ktorý sa nám na konci cesty naplno zjaví. Všetko dobré čo v nás začal v momente, keď sme ho prijali za svojho vodcu, v nás bude podporovať. Úspešnosť blaženého dovŕšenia je v skutočnosti vždy v jeho rukách. Každý náš krok k dokonalosti robíme tým, že to on nám dvíha nohy.

Poznanie a chápanie, o ktoré Pavol prosil, tak mali otvoriť oči srdca pre to, čo je v realite sveta „lepšie“. Zdieľať

V druhej časti modlitby vzťahujúcej sa na Kristov deň (vv. 8-11) Pavol pre svoje duchovné deti prosí o potrebné dary (milosti). Vymenúva „pravé poznanie“ a „všestranné chápanie“. Na otázku ich významu nám následne odpovedá samotný svätopisec. Menované dobrá majú Filipanom pomôcť v rozoznávaní. Nejde pri tom o základné rozhodovanie sa medzi zjavným dobrom a zlom. Podobne ako my, aj prví kresťania žili vo svete, v ktorom sa pravé hodnoty a dobré rozhodnutia nevyberali ľahko. Poznanie a chápanie, o ktoré Pavol prosil, tak mali otvoriť oči srdca pre to, čo je v realite sveta „lepšie“. Naznačený spôsob zdravého kresťanského myslenia sa tak vyhýba jasnému kategorizovaniu vecí na za a proti viere. Tým sa však nechcelo poprieť to, že o niektorých skutočnostiach sa dá vyjadriť pomerne jasno. Určite tu nejde o útok na Desatoro. Skôr sa cez rozoznávanie (rozlišovanie) mala dosiahnuť čo najvhodnejšia aplikácia. Vyniesť súd o nejakej komplexnej záležitosti len tak z brucha určite nepatrilo a nepatrí k najšťastnejšej metóde. Hrozí pritom totiž riziko, že človek nebude spolupracovať s múdrosťou, o ktorú Pavol prosil, ale spoľahne sa na svoje povrchné schopnosti.

Istota Božieho sprevádzania a dar chápavého rozoznávania. Aj takto by sa dal charakterizovať obsah Pavlovej modlitby do času čakania na „deň Ježiša Krista“. Nech aj nás tieto písomno-Božie podnety sprevádzajú v našom aktuálnom čakaní.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia