Blog
01.
december
2021
Za poslušné Slovensko
apel na svedomie
Ja som Slovák, človek mierny,
nekričím, netrieskam dvermi.
Nevytŕčam, pekne stojím v zákryte
a keď treba, ohnem chrbát – len si, pane, len si smelo udrite!
Ja viem, čo sa patrí, sluší –
poslúchať sa vrchnosť musí.
Keď zavelia, postavím sa do radu,
veď mi za to prisľúbili slobodu.
Nepýtam sa, nepremýšľam... načo aj? Veď – vážení,
nech to robia tamtí hore, tí sú za to platení.
Viete, to je demokracia – čo sme chceli, máme mať.
Koho sme si zvolili, tak toho treba poslúchať!
***
Môj sused je iný prípad, je to dezolát.
Keď ma vonku stretne v rúšku, začne sa mi smiať.
On sám rúško zo zásady nikam nenosí.
Je to chrapúň. Už som ho aj na ÚVéZet nahlásil.
Za všetko, čo dnes tu máme, on je tomu na vine.
Denne sedí so známymi na terase pri víne
a vedú tam podozrivé reči konšpiračné.
Informoval som aj Úrad – nech ich riešiť začne.
***
Ja som Slovák, človek mierny,
neublížim muche, ver mi.
Ja som slušný – čo ma však vie nazlostiť –
dezoláti agresívni, čo sa vedia iba biť!
Jak môj sused – predstavte si tú mentálnu chudobu,
len tak pre nič na ulici dal mi jednu cez hubu.
***
Viete, čo svet svetom stojí,
dobrý je ten, čo sa bojí,
neodvráva a poslúchne v každej chvíli.
V takom štáte radosť vládnuť, moji milí.
Apelujem na svedomie:
poslúchajme, poslúchajme!
Zjednoťme sa pod heslom:
„Za poslušné Slovensko!“
Obrázok: scéna z filmu „Pacho, hybský zbojník“ (1975) https://www.youtube.com/watch?v=CLcwCRJ31q8
