Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. november 2021

Ako pandémia odkryla utópiu

Päť rokov po dobytí Bastily a rozpútaní Veľkej francúzskej revolúcie sa mladý advokát postavil pred dav na Námestí revolúcie v Paríži. Avšak spoločenská atmosféra mu už nepriala tak ako počas minulých rokov. Dňa 27.7.1794 Maximilien Robespierre, ktorý stál na čele revolučných síl, pocítil na vlastnej koži, aká prchavá je vôľa ľudu. Po krátkom období teroru, ktorý rozpútal, sám umiera pod gilotínou. Revolúcia si vybrala svoju daň.
Ako pandémia odkryla utópiu

Revolúcie si zvyknú vyberať svoju daň. Obzvlášť ak sú to revolúcie, ktorých pohnútky umenšujú alebo úplne odstraňujú dôležitosť Boha v ľudskom živote. Svoje o tom vedel aj Alexander Solženicyn, ktorý zakúsil trpkosť plodov Veľkej októbrovej revolúcie a strávil časť svojho života v komunistickom gulagu.

A bol to práve Solženicyn, ktorý 8. júna 1978 vo svojom prejave na Harvarde varoval západných intelektuálov pred plodmi ďalšej revolúcie. Túto revolúciu Vladimír Palko vo svojej knihe Levy prichádzajú opisuje nasledovne:

„Kultúrna revolúcia modernej doby je antropologická. Človeka povyšuje na miesto Boha a človek sa má spasiť sám svojou slobodou. Zákony využívania tejto slobody si má určiť sám. Zbožštenie  človeka má byť podľa revolúcie zabezpečené a potvrdené jeho právami..., ktoré ... prinášajú človeku naplnenie života, šťastie v živote a zmysel života1.“

A tak sa najvyšším dobrom v dnešnej spoločnosti stalo šťastie jednotlivca. Toto šťastie človek dosahuje tým, že je schopný úplne nasýtiť všetky svoje túžby. Je schopný kedykoľvek uspokojiť svoj apetít, a to vyberanými pokrmami, uspokojením svojich sexuálnych túžob a celkovo by sa mal utopiť v konzumnom spôsobe života, obklopený vecami, ktoré ani nepotrebuje.

Tento fakt si Solženicyn všimol už v  roku 1978, kedy pred davom zhromaždeným na „Harvard yard“ predniesol nasledujúce slová:

Nezávislosť jednotlivca na mnohých druhoch štátneho nátlaku bola zaistená, väčšine ľudí bola zaručená životná úroveň, o akej sa ich otcom a dedom ani nesnívalo, otvorili sa možnosti vychovávať mládež v duchu nových ideálov, smerom k fyzickej zdatnosti, ku šťastiu, k vlastníctvu hmotných statkov, k peniazom a rekreácii, až takmer neobmedzenej slobode pôžitkov.“

Avšak revolúcia si vyberá svoju daň. A dnes stojí ideológia pred krutosťou reality. Pandémia koronavírusu sa šíri svetom a stále naštrbuje vysnený obraz o živote neobmedzenej slobody, v ktorom sa viac pozerá na práva ako na povinnosti. Solženicyn vo svojom až prorockom prejave odhaľuje túto vratkosť, ktorej Západ čelil už vtedy, keď povedal:

Kto by sa toho všetkého chcel teraz vzdať ? Prečo, a za čo by mal človek nasadzovať svoj drahocenný život, aby hájil spoločné dobro ... ?“

A predstavitelia elít to od nás práve teraz chcú. Pandémia koronavírusu nám zatvorila reštaurácie, fitness-centrá, plavárne, divadlá, ba dokonca aj hranice. Rozmaznaná spoločnosť zrazu stratila svoje hračky, s ktorými sa zabávala. A nechce sa ich vzdať.

Inzercia

Samozrejme sa môže zdať, že práve tá časť spoločnosti, ktorá má bližšie k progresívnej ľavici, hlavnému nositeľovi plodov kultúrnej revolúcie, je ochotnejšia prinášať tieto obete a vzdať sa týchto pôžitkov - síce so zaťatými zubami. Avšak spoločnosť je podľa mňa ovplyvnená pôžitkárstvom celá. Aj naľavo aj napravo, pretože na príjemné veci sa rýchlo zvyká. Progresívne zmýšľajúca časť populácie, ktorá najviac podporuje antropologickú revolúciu, sa nebúri len  z čistej úcty voči elitám, ktoré „prinášajú pokrok a konečné víťazstvo rozumu“. Avšak s pandémiou treba za každú cenu skoncovať čo najrýchlejšie s využitím všetkých dostupných prostriedkov. Z toho dôvodu začínajú predstavitelia slovenskej progresívnej ľavice, a nie len oni, úplne otvorene hovoriť o povinnom očkovaní, pretože zdravie a svetské šťastie jednotlivca bolo kvôli pandémii stratené a musí sa čo najskôr opäť stať dostupným.

Povinné očkovanie je podľa nich najrýchlejším spôsobom ako sa vrátiť k životu spred pandémie. Na to chcú vakcináciu nanútiť každému po vzore Rakúska. Revolúcia požiera samú seba. Obmedzíme slobodu rozhodnutia sa pre vakcínu kvôli prinavráteniu slobody. Avšak v preočkovaných krajinách vidíme, že koronavírus sa nedá tak ľahko zastaviť.

Pandémia trvá už dlho a ľudia strácajú trpezlivosť. Búria sa. Veď kto by sa chcel toľkých výdobytkov dnešnej civilizácie tak ľahko vzdať? So zvyšujúcim sa tlakom na spoločnosť sa bude hnev spoločnosti zvyšovať. Už teraz vidíme násilnosti. Ľudia totižto zabudli na odopieranie si pôžitkov.

Avšak možno je to čas, v ktorom môžeme opäť objavovať dary kresťanstva. Tie dary, ktoré sú možno často opomínané aj samotnými kresťanmi. Askéza je slovo, ktoré sa už skoro ani nevyslovuje. Pôst, pravidelná modlitba a diakonia, to by nemali byť príklady archaizmov, ale aktuálnymi cvičeniami, ktoré nás môžu pripraviť na takéto ťažké časy. A cvičiť sa v odriekaní si, by sme sa mali učiť. Zároveň nás kresťanstvo vedie k tomu, aby sme rozlišovali primeranosť opatrení, ktoré majú zmierniť dopady pandémie. Sú to práve kresťania, ktorí majú pozerať na človeka v celistvosti. A celý človek, to nie je len telo, ale aj duša.

Je dosť možné, že pandémia je len malou ochutnávkou odriekania si, ktoré nás čaká. Zelené hnutia naberajú na sile v mnohých vládach a hlavne v samotnej Európskej únii. Zdražovanie, s ním spojený obmedzený prístup k mnohým produktom a potravinám, zníženie mobility za účelom rekreácie a celkovo výzva na splatenie našej ekologickej stopy, ktoré bude od nás vyžadované, to sú výzvy, ktorým budeme čeliť, či už veríme výstrahám o klimatických zmenách alebo nie.

Tréning v odopieraní si hojnosti môže každého z nás pripraviť na tieto výzvy. Posilňovanie našej viery nám zasa pomôže obstáť v skúškach, počas ktorých budeme konfrontovaní s dobrými a zlými riešeniami. V týchto momentoch nám dá možnosť oddeľovať zrno od pliev.

 

1.PALKO, V.:Levy prichádzajú. Bratislava: POSTOJ MEDIA s.r.o. 2019. 408 s. ISBN 978-80-89994-15-1

Odporúčame

Blog
O zdravom rozume a o tom, kde ho hľadať

O zdravom rozume a o tom, kde ho hľadať

V mnohých rozhovoroch zaoberajúcich sa ťažkosťami dnešnej doby som sa stretol s jednou známou poznámkou, ktorú by sme zbrklo mohli nazvať aj floskulou. Autor tejto poznámky ju uvádza väčšinou po stručnom (alebo aj obšírnom) popise problémov dnešnej spoločnosti, pričom následne dodá: ,,Dnes sa už úplne stráca zdravý sedliacky rozum!”

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.