Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. november 2021

Idem na omšu

Doteraz som iba ticho nesúhlasil. Ale už nechcem a myslím, že by som nemal. Nejdem vyvolávať masové demonštrácie ani nechcem ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí. Už však máme vytvorené podmienky na to, aby zákaz verejných bohoslužieb nebol nutný. Preto idem na omšu.

Idem na omšu,
pretože túžim po Božej prítomnosti a nikde ju nemôžem zažiť viac ako v kostole pri sv. omši. Omša je vrchol katolíckeho náboženského života a zároveň jeho najvýznamnejším rituálom, so všetkou jej symbolikou, hĺbkou, krásou a hlavne s prítomnosťou živého Krista a s možnosťou prijať Ho v eucharistii. Žiadny on-line prenos ani žiadna osobná modlitba to nemôže nahradiť.

Idem na omšu,
pretože prišiel čas, aby som dával „čo je Božie, Bohu“ (Mt 22,21). Od začiatku pandémie dávam „čo je cisárovo, cisárovi“ (Mt 22,21). Dodržiavam opatrenia, s rodinou sme sledovali streamované sv. omše, žili sme v bubline, všetci sme sa testovali podľa nariadení, zaočkovať sme sa dali hneď, ako to bolo možné. Urobil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som pomohol zlepšeniu situácie. Plne som rešpektoval štátne autority. Situácia však už nie je rovnaká, ako pri prvom a druhom zákaze bohoslužieb. Vďaka očkovaniu a prekonaniu C-19 dokážeme v kostoloch vytvoriť bezpečné prostredie.

Idem na omšu,
pretože vzhľadom na aktuálnu situáciu, keď existujú známe a dostupné prostriedky, ako verejné slávenie bohoslužieb umožniť, sa necítim byť viazaný nespravodlivým rozhodnutím štátnej autority, vychádzajúc z KKC 1902: „Ľudský zákon má povahu zákona v miere, v akej sa zhoduje so správne [mysliacim] rozumom; z toho je zrejmé, že sa odvodzuje z večného zákona. V miere, v akej sa vzďaľuje od rozumu, sa volá nespravodlivý zákon; a tak nemá povahu zákona, ale skôr určitého násilia.“ Prišiel čas, kedy „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ (Sk 5,29).

Idem na omšu,
pretože Ježiš Kristus, môj Boh a Pán, ma na omšu pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11,28); a dokonca mi prikazuje na omšu ísť: „Toto robte na moju pamiatku.“ (Lk 22-19).

Idem na omšu,
pretože sa chcem verejne prihlásiť ku Kristovi, vyjadriť svoju podporu otcom biskupom, všetkým kňazom a zasväteným osobám, aj všetkým laikom a celej Cirkvi – všetkým, ktorí bojujú za rešpektovanie práva na „slobodu náboženského vyznania a viery“ (Ústava SR, druhá hlava, Čl. 24). Môj Boh mi hovorí: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 10,32). Zároveň ma povzbudzuje, aby som sa nebál riskovať – rešpektujúc „cisárovo, cisárovi“ – „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lk 9,24).

Idem na omšu
aj preto, aby som sa pomodlil a poďakoval za vyčerpaných zdravotníkov a prosil pre nich o silu a ochranu; aby som prosil o uzdravenie pre chorých, útechu pre trpiacich a spásu pre zomierajúcich. Idem na omšu, pretože mi záleží aj na duševnom zdraví, nielen na telesnom – mojom i všetkých ostatných. Budem dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia, nechcem nikoho ohrozovať, som zaočkovaný proti C-19 a kľudne sa dám preočkovať; ak treba, aj sa navyše otestujem. Môžem stáť vonku pred kostolom, aby sa dnu zmestili tí, čo to potrebujú pri obmedzenej kapacite.

Omšu si však už zobrať nedám.

#IdemNaOmsu

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva