Pocta Meky Žbirkovi (1952-2021)

Museli ste ho registrovať, aj keby ste nechceli. Jeho hudba bola v istých rokoch všade. Jednoduchá a zapamätateľná. Nákazlivo rytmická. „Čo pesnička, to hit“, rád vtipkoval a jedným dychom dodával, „ale nebojte sa, vždy si spomeniem na svojho brata, ktorý mi povedal: ty urobíš kariéru, Meky. Ty máš tvár pre rádio.“ Tiež hovorieval, ak si počas koncertu uvedomí, ako dobre hrá(jú) a spieva(jú), v tom momente zabudne text nasledujúcej vety pri hocijako starej, známej skladbe. Zakaždým ho to „uzemní“.
Napriek značnej popularite a produkcii úspešných pesničiek, zostal neskompromitovaný. „Ten, kto včas vie obrátiť svoj kabát, vo svete sa nestratí. Ja som v týchto veciach vždy bol ľavý, kde kto mi to vytýka. Problémov mám teraz vyše hlavy, myseľ neurotika.“ (Do člna, Opus 1984)
Dobre vedel, že „život nehrá fér“. Ujal sa nevidiacej, talentovanej Ráchel Skleničkovej a v Abbey Road s ňou nahral duet (?) Čistý svet. Lebo „V tom je ten fór, mať ľudí rád, tak začni skôr, než príde skrat. Počuť ten chór, znie zďaleka, všetci sme zbor, ujsť nie je kam.“ (Produced by Rob Cass, from Double album 2018). Nezabúdal na Mariku Gombitovú a vracal ju na pódiá. V dokumente Meky nebol, ani po dlhých desaťročiach, schopný, bez pohnutia, hovoriť o jej tragickej nehode. „ ... a když mi nebylo úplně dobře, tak on byl ten, který mně se svou ženou oslovil ke spolupráci, a já jsem se dostal, jak se říká, na úplně jinej vlnovej rozsah“, povedal počas pohrebu Jaroslav Svěcený. Český huslista.
So Žbirkom som sa osobne nestretla, ale viaže sa mi k nemu jedna "čechovovská spomienka" (smiech cez slzy). Písali sa 90. roky a zúril mečiarizmus. Pred začatím matičného valného zhromaždenia znela z reproduktorov Žbirkova pesnička. Zrazu sa do miestnosti „vrútila“ nebohá Eva Kristínova s frenetickým pokrikom "dajte tam niečo slovenské" ... (Žbirka spieval matičiarom po slovensky ... no trávnice to neboli ...). Možno, ak by si vypočula jednu z posledných Žbirkových piesní „Tá pieseň v mol, Chýba mi ako soľ, Tón a v ňom žiaľ, Duša hôr, duša skál, Slovenská“, ktorú napísal k Jakubiskovmu filmu v roku 2020, vzala by ho aspoň trochu na milosť ... ale ktovie ..
Meky, z Tvojej náhlej smrti sme zaskočení a smutní. Čas sa skrátil, z obrazu zostal rám (z ľudského hľadiska). Ďakujeme za Tvoje piesne. Bol si básnik a výborný hudobník. R. I. P.
Kto siaha po hviezdach
Ten musí skrotiť strach
Je krásne zvíťaziť
Len nikdy nestrať cit
...
Ak nechceš priveľa
Tak dôjdeš do cieľa
(Titulná pieseň k celovečerému filmu Andrey Sedláčkovej FAIR PLAY, 2014)