Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. november 2021

Abba - čiže "Otče"? Ále ba!

Posledné polstoročie skupina ABBA striedavo prichádzala a vychádzala z módy. Hudobná kritika k nej zvykla byť nemilosrdná... Pozrime sa teraz na jej novinku. A kde-tu pár hlbších úvah ako "bonus track".
Abba - čiže "Otče"? Ále ba!

Väčšina ľudí asi registruje slovo "abba" primárne v jednom z dvoch významov. Jeden predstavuje aramejské oslovenie Boha Otca, aké použil Ježiš (Marek 14:36) a vyskytuje sa tiež v Liste Rimanom (8:15) a Galaťanom (4:6). Vraj to však nie je prostý preklad oslovenia "Otecko". Okrem dôverného vzťahu má aj druhý významový aspekt: vyjadrenie rešpektu a ochoty poslúchnuť. To by vysvetľovalo, prečo je v texte Nového zákona použité za sebou oboje „Abba, Otče...“ - grécka podoba oslovenia Otče, podobne ako slovenská, nemá totiž žiadnu zvláštnu konotáciu poslušnosti. Zato v prípadoch, keď iba treba niečo preložiť, autor to explicitne ohlási - napr. „Talitha kum!, čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň!“, alebo „Golgota, čo znamená Lebka“, či „Effeta, čo znamená: Otvor sa!“, „Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha“, „Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ“, alebo „meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“, a ďalšie.

Druhá skupina ľudí o podobné informácie nestojí a odjakživa vnímala slovo Abba ako názov hudobnej skupiny s blondýnou s povšimnutiahodným zadkom (najpreslávenejším v Austrálii)... a náhodou aj pár desiatkami nezničiteľných hitov.

No dobre, možno sa výnimočne nájde aj niekto tretí, kto si pod Abbou predstaví značku švédskeho nakladaného haringu...

Keďže ja náhodou patrím do prieniku oboch hlavných množín, nedá mi nezamyslieť sa nad aktuálnym historickým počinom, akým je vydanie nového albumu skupiny ABBA po 40 rokoch. Hybernujúca legenda vstala z mŕtvych! Kedysi nemala konkurenciu – a už to platí aj o dĺžke pracovnej pauzy.

Ešte pred zverejnením nových nahrávok 5. novembra sa zdvihla vlna hejtu od našich sociálno-sieťových odborníkov na všetko, ktorým bolo jasné, že ide len o snahu ešte niečo vyryžovať a bude to zbytočná degradácia umeleckej povesti skupiny. Je však v tomto prípade ziskuchtivosť ako hlavná motivácia pravdepodobná? Veď členovia skupiny dosiahli finančnú nirvánu už dávno počas svojej vrcholnej fázy a odvtedy si mohli dovoliť venovať sa len projektom, ktoré ich bavia. Spolupracovať vo štvorici prestali nie po rozvode aj druhého páru, ale až vtedy, keď sa zo štúdia vytratila radosť a energia, hoci to neprestávalo byť výnosné. Autorskí lídri Benny Andersson a Björn Ulvaeus sa potom vrhli na svoj dávny sen: tvorbu muzikálov, a ani na tom neskrachovali. Benny vydal pod svojím menom dokonca aj zbierku spevov 90 druhov vtáctva. (V ornitologickej hitparáde to mohol byť jasný favorit, ale inak myslím, že to svetové rebríčky veľmi nerozvírilo.) Okrem toho nahrával a cestoval so svojím v podstate folklórnym súborom BAO, v rámci ktorého si užíval hru na akordeóne. Čiže všetko iba samé srdcovky. Ponuky na reunion ABBY vytrvalo odmietali – dostatok presvedčivosti nemala ani miliarda dolárov na stole v roku 1999. Neskôr obaja bradáči asistovali pri recyklácií svojich hitov v rámci dvoch muzikálov Mamma Mia, takže šanca, že ich ešte niekedy stretnete v rade pred úradom práce či pred poštou čakajúc na podporu v hmotnej núdzi, sa opäť trochu vzdialila.

Dokonca aj väčšinou utiahnutá Agnetha vydala v tomto miléniu dva relatívne úspešné sólové albumy a k poriadnej mizine má zrejme ďaleko. Jej spev sa teda na klinci zatiaľ nehojdal a tentoraz nehrozilo to, čo ju na showbiznise vždy neurotizovalo – obe speváčky šli do projektu s podmienkou, že nebudú musieť absolvovať cirkus následnej propagácie a živých vystúpení. Frida vyjadrovala želanie ešte si niekedy s kolegyňou zaspievať už dávno. Tak mi, prosím, povedzte, čo je na ich vysvetlení, že začali opäť nahrávať len preto, aby mali dve nové pesničky pre pripravovanú hologramickú show, no pri tom všetci zistili, že si spoluprácu opäť užívajú a majú chuť dokončiť aj viac skladieb, také nedôveryhodné? Určité veci sa nemenia: z vypočítavej komerčnosti boli v švédskej domovine títo tvorcovia neustále obviňovaní už pred päťdesiatimi rokmi, keď tam v hudobnej tlači zúrila ľavicovo-progresivistická rétorika a médiá chválili ako hodnotnú, demokratickú hudbu iba angažovaný folk. ABBA znela príliš podmanivo a kvalitne, čo jej aj prinášalo úspech. Možno keby sa aspoň obhajovali, že „Money, Money, Money“ je inšpirovaná Marxovým „Kapitálom“...

No aj keď mi neuveriteľná správa o deviatom albume rozžiarila auru až do purpurova, nemôžem povedať, že by som bol obsahom Voyage iba nadšený...

Prvý singel „I Still Have Faith In New“ bol prekrásny, aj keď viac pripomínal majestátnosť muzikálovej tvorby Bennyho a Björna než pecku z výberovky Abba Gold, a bol zrejme dobrou voľbou na ochutnávku celkovo pokojnejšieho albumu. Zároveň je však aj prvým trackom na ňom - a otvárať novinku majstrov popu päť a pol minútovou hymnickou baladou je trochu odvážne. Úlohu zrejme zohral text o tom, že si aj po rokoch navzájom veria. Oveľa nevykalkulovanejšie pomätenia mysle ( - znak autentickosti?) však ešte len prídu. Napríklad druhá skladba je folkloristická štylizácia z prostredia dedinskej zábavy. Našťastie, ide o írsku dedinku, takže si nepredstavujte Senzi Senzus. Abba aj predtým dokázala mať na svojich albumoch štýlovú pestrosť a pesnička je vydarene veselá, akurát by ju asi väčšina umelcov umiestnila na platni skôr niekde uprostred strany B (-aspoň na platni, ktorá už iné piesne z prostredia dedinskej zábavy neobsahuje).

A kto čaká, že tretia skladba konečne prinesie ten typický rezký pop, aký ABBA vo svojej zlatej ére symbolizovala, pre toho mám dobrú správu: Dobre, že na to nestavil, aspoň neprehral. Namiesto toho sa tam nachádza krehučká miniatúra „Little Things“, ktorá má o dva týždne vyjsť aj ako ďalší singel. V starodávnom jemnom umení radenia skladieb na albumy ide o bohapusté kacírstvo. Napríklad na donedávna poslednom albume Visitors bola podobne nežná miniatúra „Like an Angel Passing Through My Room“ až na konci.

Keďže novoročnú častušku už ABBA na konte mala („Happy New Year“), ostávalo spracovať oslavu Vianoc – ešte aj s detským zborom v záverečnej časti. Do toho nie celkom pasuje verš s túžobným pohľadom partnera prinášajúceho raňajky do postele. Osobne nie som prekvapený – veď ak ste taký zapálený, praktizujúci ateista ako Björn Ulvaeus, čo už len tak na Vianociach naoslavujete, ak len nie tie ne-posvätné, úžasné „drobnosti“ (-Little Things), ako napríklad smiech detí rozbaľujúcich si darčeky. Jeho úžasnosť by sa zrejme dala vysvetliť tým, že nejaké nervové synapsie dokážu informáciu o sluchovom vneme detského smiechu oceniť pozitívnou emóciou podľa princípu, ktorý samu-seba-splodiaca evolúcia vyvinula na podporu reprodukcie človeka. (Poznámka: v tomto prípade slovo „reprodukcia“ výnimočne nesúvisí s právom na potrat.)

Ale spomínam to iba reportážne – osobne ma texty nijako nevyrušujú, a myslím, že nechať si na ich základe ovplyvniť celkový dojem z comebackového albumu, ako to robia niektorí recenzenti v Británii, je nepochopením podstaty. Vysmievajú sa zo psa Tammy, pričom podľa mňa je ako realistická príbehová rekvizita uprostred manželskej krízy v pohode. Medzi dospelé texty reflektujúce komplikovanosti života patrí aj „Keep an Eye on Dan“ o striedavej starostlivosti. Recenzenti s prstom na pulze doby vyčítajú genderistický hriech: nerovnomerné rozdelenie priznania viny za nefungujúce vzťahy. Vraj sú tu ženy prezentované príliš defenzívne a sebaobviňujúco. Ani im len neprebleskne hlavou, že ich Björn mohol písať aj ako autobiograficky inšpirované mea-culpy, ale textovo napasované na ženské interpretky, keďže v ABBE sa už chlapi dávno sólisticky neozývajú.

Inzercia

Úlohu nástupcu diskotékovejších hitov niekdajšej ABBY má očividne spĺňať rýchlejší singel „Don’t Shut Me Down“ – čo v podstate aj robí, len ja si akosi nemôžem pomôcť: ani po neviemkoľkom počúvaní, keď už sa mi natrvalo a dostatočne udomácnil v dutine lebečnej, neprestáva ma jeho refrén odkazovať na „Felicitu“ od Ricci & Poveri. (Niektoré rádiostanice u nás stále omieľajú zopár piesní z 80s a 90s pod heslom, že „hrajú iba hity“, naivne veriac, že to je pozitívna charakteristika! Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.) Predpokladám však, že to je iba nevinná, hlúpa náhoda – skladatelia z ABBY asi naše ani talianske rádio často navolené nemajú.

Sklamaním však pre mňa boli iné veci...

Skladba „Just a Notion“ (3. singel) je vlastne dorobenou nepoužitou pesničkou z roku 1978, a keby znela aspoň tak dobre ako originálna verzia, so zachovaním presnej inštrumentácie, iba by som zatlieskal. Takto mám skôr pocit, že sa im z piesne podarilo polovicu pôvodnej mágie vysať a ide o premárnenú gólovú šancu. Nehovoriac o tom, že medzi ďalšími nepoužitými odloženinami by sa našli aj iní, možno lepší kandidáti hodní novej verzie – napríklad „Just Like That“, „Dream World“, „Rubber Ball Man“ alebo, čisto subjektívne, aj „Bumblebee“. Paradoxne, na Voyage sa pieseň s týmto názvom nachádza, no s tou starou, skartovanou nemá nič spoločné.

Zo záverečnej „Ode to Freedom“ niektorí fanúšikovia omdlievajú, že aký má nádych klasiky, lenže ten nádych má pachuť: človek nemusí byť dirigent filharmónie, aby mu frázovanie základného melodického motívu neomylne pripomenalo valčík z prvého dejstva Labutieho jazera od Čajkovského. Nie som jediný, komu to hneď udrelo do ucha, a o to viac sa čudujem, že to nevadilo skladateľskému tandemu Andersson/Ulvaeus, ktorý mal vždy quality control nastavenú na maximálnych hodnotách. Naproti tomu ich dva a trištvrte hodinová opera Kristina från Duvemåla z 90. rokov má v sebe skutočnej klasiky, ktorá nápadne neevokuje iné diela, na rozdávanie. Z nej by ste napríklad vedeli vybrať najmenej tri, štyri pomalšie skladby, ktoré by v popovom aranžmáne vytvorili oveľa dôstojnejšiu súčasť albumu Voyage než jeho v poradí šiesta pieseň „I Can Be That Woman“.

S tou mám vlastne najväčší a jediný zásadný problém. Strofa má nenápaditú triviálnu melódiu na pozadí najbežnejšieho harmonického postupu akordov toniky, dominanty a subdominanty. Chýbajú už len vyhrávky steel gitary a pieseň by sa mohla úspešne čvachtať niekde v stredných hlbinách country hitparády. Možno sa vám javím príliš prísny, ale uvedomme si, že v minulosti títo perfekcionisti odhadzovali takmer hotové nahrávky s neodolateľnými refrénmi iba preto, lebo sa im nejaká iná čiastočka piesne nezdala na dostatočnej úrovni... Našťastie, nebola by to pieseň od ABBY, aby sa na nej nenašlo aj niečo príznačne dobré – a fakt! Tie Fridine zbory v refrénoch zahrejú srdce každého abbalóga ( - najmä z brunetkovského tábora).

Ak si teda dovolím napísať aj kritické slová, tak len z lásky - lebo viem, čoho je tá autorská dvojica schopná, a ako to svojim melodickým a aranžérskym majstrovstvom dokazovala aj mimo ABBY. Či už v podobe ojedinelých skladieb, ako napr. „Slowly“ na sólovke Fridy v roku 1984, „Every Good Man“ z muzikálu „Chess“, alebo „Story of a Heart“ súboru Benny Anderssons Orkestra ( - ten singel je čistá ABBA, dokonca predčiac značnú časť Voyage), alebo celého albumu „Shapes“ speváčky Josefin Nilsson z roku 1993, na ktorom sa zišla aj väčšina inštrumentalistov z pôvodného nahrávacieho tímu ABBY, prípadne aj už spomínanej opery, ktorá predsa musí byť kvalitná, keď si ju viem vychutnať aj vo švédštine, no nie? V podstate aj väčšina aktuálneho albumu potvrdzuje nezameniteľnosť rukopisu B&B. Azda len preto neočakávam pri kapele, ktorá kedysi dotiahla daný žáner do dokonalosti, okrem prirodzene zostarnutých hlasov už žiadne iné kompromisy – nazvite to trebárs rozmaznanosťou.

Je prekvapivé, ako tie ženy sviežo spievajú, aj keď jedna z nich sa už začala blížiť k osemdesiatke. Mnohé babičky takto dobre nespievajú ani po deväťdesiatke! :-) Už len za toto by mal posledný počin skupiny ( – vraj ozaj posledný, nielen „ostatný“) zožať potlesk. Ale znalci určite ocenia aj všetky ďalšie typické ingrediencie a s vďakou a pokorou si vychutnajú neskorý prídel škandinávskeho slnka. Ten už nečakali ani najnepríčetnejší optimisti, ani najväčší expert a oficiálny biografista skupiny Carl Magnus Palm.

Keďže sa ten zázrak predsa len udial, je už možné všetko – a dúfajme, že raz aj iný zázrak: že sa Björn Ulvaeus prestane v blogoch a televíznych rozhovoroch čudovať, ako môže stále toľko ľudí veriť na takú nedokázanú bytosť ako Boh. Alebo aspoň dovtedy, kým nám empiricky prírodovedecky nedokáže, prečo dôveryhodný Stvoriteľ všetkého musí byť taký, ktorý sa zmestí pod náš mikroskop.

A ja si zatiaľ budem vychutnávať oba významy (hoci neporovnateľné) výrazu „Abba“. Či príde aj na haringy, to už nie je podstatné.

Som zatiaľ stále len nedokonalou kópiou seba samého... ale ešte na sebe popracujem. Profesionálny sizyfos v oblasti pedagogiky, amatérsky otec a manžel. Príležitostne sa venujem hudbe, foteniu a písaniu, lebo príležitosť robí zlodeja. Som aj skalný fanúšik výskytu v prírode. Verím v nemodernú myšlienku, že pravda existuje.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Covid a očkovanie – 12 otázok pre Daga Daniša

Covid a očkovanie – 12 otázok pre Daga Daniša

Dag Daniš uverejnil na titulke Postoja od augusta 2021 viacero článkov, ktoré pôsobia ako agitácia proti očkovaniu a vláde, ktorá sa ním snaží chrániť zdravie a ekonomiku Slovenska. Zároveň sa však vyjadril že nie je proti očkovaniu, ktoré niekedy môže byť užitočné. Jeho články vyvolali veľkú diskusiu za a proti očkovaniu. Preto ponúkam niekoľko otázok na zamyslenie a vyjasnenie tohto rozporu.

Blog
Madeira - itinerár pre dobrodruha

Madeira - itinerár pre dobrodruha

Článkov a cestopisov o Madeire nájdete na internete zaiste dostatok. Mne sa naskytla príležitosť stráviť na tomto úžasnom ostrove niekoľko novembrových dní s mojou drahou polovičkou. Keďže by nám rezort pripadal príliš malý, zbalil som všetko ultra-light, čo sme našli a pripravil som itinerár na 8 plných dní na tomto ostrove.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.