Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. november 2021

Nebo či peklo? Prečo sa svätá Terezka tešila na smrť

Nebo či peklo? Prečo sa svätá Terezka tešila na smrť

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autorka: Jana Solárová

„Hádam mi to na ten očistec vyjde.“ Toto býva asi časté zhodnotenie vlastného duchovného rozpoloženia kresťanov. Až taký zlý zase nie som, ale ani až taký dobrý… Očistec je tým záchranným lanom, ku ktorému vzhliadame ako k tomu „menšiemu zlu“, k tomu, do čoho by sme sa hádam mohli vtesnať. Prečo sme ochotní tak rýchlo sa uspokojiť s menším dobrom, a nechceme to, čo Boh v skutočnosti pre nás pripravil a naplánoval?

Môže sa niekto cítiť na nebo? Povedať si, že „som plný lásky, dobroty, pokorný, štedrý… Už na mňa čakajú.“ Asi nie, Určite nie. 

Medzi tými, čo sú kanonizovaní, teda Cirkvou vyhlásení za svätých, sú dve skupiny - mučeníci a vyznávači (tí, ktorí zomreli v povesti svätosti, ale nie ako mučeníci).

V procese kanonizácie to majú najjednoduchšie tí, ktorí podstúpili mučenícku smrť, čo je potrebné pri procese svätorečenia dokázať - musí byť prítomný mučiteľ, prenasledovaný, smrť a jej príčina. V minulosti bolo potrebné, aby príčinou smrti bola nenávisť voči viere zo strany prenasledovateľa a tiež fyzická smrť bezprostredne po mučení. Tieto dve okolnosti sa zmenili za pontifikátu svätého pápeža Jána Pavla II. Svätého Maximiliána Kobeho nazýva Ján Pavol II. „mučeníkom lásky”, pretože hoci nemal zomrieť, obetoval svoj život, aby nezahynul muž, ktorý mal ísť do bunkra smrti. Stalo sa to v koncentračnom tábore v Osvienčime v roku 1941. Za mučeníka je tiež považovaný aj ten, kto zomrel následkom psychického alebo fyzického mučenia aj nie bezprostredne po skončení aktu mučenia, ale po dlhšej dobe, čo je napríklad prípad slovenského saleziána Titusa Zemana. 

Pre tú istotu neba hneď po smrti niektorí svätí túžili po mučeníctve ako po najkrajšom klenote, s ktorým možno do večnosti prísť. Svätá Terézia z Ávily ako sedemročná ušla z domu spolu s bratom, aby išli do Španielska, ktoré vtedy okupovali Maurovia, zomrieť za Krista. Ich úmysel však prekazil strýko, ktorý ich stretol a priviedol nazad domov. 

Terezka a jej „malá“ cesta, ktorá však stojí nemalé úsilie

Spomedzi svätých sú mi najbližšie dve ženy - Mária Magdaléna a Terezka z Lisieux. Na obidvoch obdivujem vášnivú lásku k Ježišovi, veľmi ženské prežívanie vzťahu s ním, tú vrúcnosť a nehu, ktoré by roztopili azda všetky ľady. Týmto ženám iste patria slová: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje“ (Lk 7, 47).

Terezka zamerala celý svoj pozemský život na jediný cieľ, po ktorom túžila a na ktorý sa tešila: stretnutie s Ježišom, svojím Ženíchom, ktorého milovala nadovšetko. „Nebo“ bolo prvé slovo, ktoré vedela prečítať. Už ako malá, keď chodievala na rybačku s otcom, sa rada zamýšľala nad tým, ako to bude vyzerať v nebi. Vtedy nevedela nič o meditácii, no spätne hovorí o tom, že to bola naozajstná modlitba. „Zem sa zdala miestom vyhnanstva a ja som snívala o nebi. Uvedomila som si, že iba v nebi spoznám ničím nezatienenú radosť.“

Mnohé mladé slečny rady snívajú o svojej popularite, veľkej sláve… Terezka snívala o tom, že sa stane veľkou svätou. „Moja sláva znamená, že sa stanem svätou. Nespolieham sa na moje vlastné zásluhy, pretože žiadne nemám, ale skladám svoju nádej v toho, ktorý sám je dobrý a svätý. Je to on, kto, spokojný s mojimi chabými snahami, pozdvihne ma k sebe, zaodeje ma svojimi nespočítateľnými zásluhami a urobí ma svätou.“

Keď Terezka putovala spolu s otcom a sestru Celinou do Ríma za Svätým Otcom, aby si vypýtala povolenie vstúpiť do karmelitánskeho kláštora skôr ako povoľovala regula, cestou navštívili Sväté mesto a v ňom Koloseum.Terezka rozpráva: „Kľakli sme si na to miesto a naše duše sa spojili v jednomyseľnej modlitbe. Srdce mi divoko bilo, keď som si pery tisla k prachu sčervenenému krvou prvých kresťanov. Prosila som, aby som tiež mohla byť mučeníčkou pre Ježiša, a hlboko som pocítila, že moja prosba bola vyslyšaná.“

Ako vyslyšaná? Nikto ju neumučil, zomrela prirodzenou smrťou. No jej mučeníctvo bolo v tom, že vedela prijať všetky malé nepríjemnosti spojené so životom v komunite, ale tiež ťažké kríže, ktoré jej priniesla tuberkulóza, na ktorú napokon aj zomrela.

Na dosiahnutie svojich veľkých túžob sa vybrala cestou malých skutkov, ktoré však pri ich uskutočňovaní stoja niekedy nadľudské sily. „Ked som si uvedomila (vo veku 13 rokov), aké smiešne sú obety tohto života v porovnaní s odmenou, ktorá nás čaká v nebi, chcela som Ježiša milovať. Milovať ho vášnivo, a kým budem môcť, dávať mu tisícky dôkazov svojej lásky.“

Terezka preukazovala svoju lásku Ježišovi nie veľkými skutkami, ale nepatrnými zrnkami sebazaprenia a mlčania, prijímania malých nepríjemností s veľkou láskou. 

Inzercia

Keď našli na okne rozbitú vázu a neprávom obvinili Teréziu, ona bez slova pobozkala zem a sľúbila, že už viac nebude neporiadna.„Tieto udalosti ma stáli veľa, pretože mi chýbali cnosti. Musela som si pripomínať, že v deň súdu bude všetko odhalené.“

V spoločenstve bola istá sestra, ktorá mala talent sa jej vo všetkom nepáčiť. Jej spôsoby, reč, povaha, to všetko na ňu pôsobilo nepríjemne. Preto aby nepodľahla prirodzenej nesympatii, akú k nej pociťovala, povedala si, že „láska nesmie spočívať v citoch, ale v činoch“. Začala sa k nej správať tak, akoby ju mala zo všetkých najradšej, až sa jej dotyčná sestra opýtala: „Povedzte mi, sestra Terézia, čo vás na mne tak priťahuje?“

Mohla si byť Terézia istá tým, že bude svätá, že pôjde do neba? Dojímavé je jej vyznanie o tom, že by chcela ísť na miesto večného zatratenia, aby aj tam bol niekto, kto chváli Boha: „Jeden večer som nevedela, ako Ježišovi povedať, ako veľmi ho milujem a ako veľmi túžim po tom, aby bol všade oslavovaný a aby sa mu všade slúžilo. S ľútosťou som si pomyslela, že z priepasti pekla ešte žiaden skutok lásky nevyšiel. Kričala som, že by som bola rada hodená do ríše rúhania a bolesti, len aby aj tam bol Ježiš navždy milovaný. Takto by však, samozrejme, oslávený nebol, pretože všetko, čo chce, je naše šťastie. No keď je človek zaľúbený, stáva sa, že povie množstvo hlúpostí.“

Práve ťažkosti a utrpenia môžu byť tým, čo nás priam vynáša do Božieho náručia. Veľký kríž v živote sestier Martinových bola otcova psychická choroba, pri ktorej zažívali mnohé ponižujúce situácie. „Slová nedokážu opísať našu agóniu, tak sa o to nebudem pokúšať ani ja. V nebi budeme radi rozprávať o týchto pochmúrnych dňoch. Aj tieto tri roky otcovho mučenia sa mi teraz zdajú najsladším a najplodnejším obdobím našich životov. Nevymenila by som ich ani za tie najvzrušujúcejšie zážitky. Náš kríž bol sladký a vzácny, pretože sme zaň necítili nič iné, len vďaku a lásku. Už sme viac nekráčali po ceste dokonalosti. Leteli sme.“

Láska veľká ako oceán je hlavným znakom Terezkinej spirituality a určite spirituality všetkých svätých mužov a žien. Milovala a túžila, preto verila, že Boh k nej bude milosrdný a po smrti ju prijme ako láskavý a dobrotivý Otec. Milovala a túžila. Vo svojej láske a túžbe vedela prinášať obetu lásky a nič neodmietla Tomu, ktorému odovzdala všetko. V tomto súzvuku dvoch sŕdc vznikol nádherný tanec lásky, ktorý sa nemohol prerušiť ničím, ani smrťou. Ešte stále trvá a nikdy sa neskončí. 

Čo teraz s tým?

Keď sa hovorí o tom, či nebo, peklo, alebo očistec, možno tomu prikladáme váhu, ako keď sa rozhodujeme o strednej škole pre nášho potomka. Čo je večnosť, nevieme, lebo nič podobné naša myseľ nie je schopná obsiahnuť. 

Nezabúdajme, že nikto z nás si spásu nezaslúži svojimi skutkami, modlitbami ani svojím ničím. Jediné, prečo môžeme byť spasení, je obeta Božieho Syna, jeho smrť na kríži. Ako na ňu odpovieme? Ako blízko si ju pripustíme, aby nás zlomila a pretvorila na ľudí milujúcich a prinášajúcich obetu, podobne ako nás to fascinuje a ohuruje, keď vidíme, ako to na zemi robil Boží Syn?

 

 

 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
"Pandemický maľovaný nočník po piate!" Z komentátorov SME vtipní hulváti?

"Pandemický maľovaný nočník po piate!" Z komentátorov SME vtipní hulváti?

Slovenským vidiekom sa prehnala búrka v šerbli. Nejakí dvaja komentátori nejakého nekonšpiratívneho a nebulvárneho denníka, na nejakej sociálnej sieti tupými a vulgárnymi slovami zhejtovali nejakú slovenskú speváčku, že jej texty sú fuj, hnus a sračka a ešte k tomu je aj kresťanka, ktorú by mali zašiť, aby ďalej nerodila, na dôvažok je postihnutá ako všetci veriaci, pardon kresťania. Nič proti kvalite jej textov, tiež mi prídu niektoré infantilné. Iba máloktorý umelec, ospevujúci Boha, to dokáže s nadhľadom a bez kudrliniek. Problémom ale ani nie je tak slovník a obsah vyjadrení komentátorov ale ich reakcia-nereakcia a nemastné-neslané vyjadrenie šéfredaktorky, novinárov a kolegov.

Denník Svet kresťanstva