Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. november 2021

Štyri výchovné rady pre rodičov, ktorí chcú mať deti v nebi

Štyri výchovné rady pre rodičov, ktorí chcú mať deti v nebi

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autorka: Jana Solárová

O čo všetko sa my rodičia snažíme a kvôli čomu všetkému sa necháme obrať o pokoj – aby naše deti mali dobré výsledky v škole, prípadne vynikali športovo či umelecky, aby boli komunikatívne a vedeli sa životom predrať, hoci aj za cenu menších či väčších ústupkov z presvedčenia. 

Správna otázka však nie je, kde vidím svoje dieťa o desať, dvadsať rokov, ale kde ho vidím o sto, dvesto rokov. Najdôležitejšie úsilie veriaceho rodiča by malo byť – bojovať všetkými prostriedkami o spásu svojho dieťaťa, o to, aby žilo čnostným životom milým Bohu a aby o tých pozemských dvesto rokov bolo v Božom náručí. Trebárs aj ako päťkár, futbalista stroskotanec či výtvarník, ktorý sa pre nedostatok zákaziek zamestnal vo verejnoprospešných prácach. Jediné, na čom naozaj záleží, je, aby mu raz Pán podal ruku, objal ho a prijal do svojho Kráľovstva. 

Nemusíme sa kŕčovito usilovať o úspechy našich detí, ani o to, aby boli výnimočné v konkrétnej oblasti. Aj tak to často chceme hlavne preto, aby sme cez ne my dosiahli úspech, aby sme sa my mohli pochváliť tým, kam to dotiahli. Deti to zase veľakrát chcú len preto, lebo bojujú o náš záujem, o naše uznanie, o našu lásku. To ale, samozrejme, neznamená, že ich nepodporujeme, aby naplno rozvíjali svoje talenty s vďačnosťou Bohu za to, čím ich obdaroval.

Ukážme deťom, že nám záleží na iných veciach ako na tom, ako vyzerajú a čo dokážu. Oceňme to, keď prejavia lásku – keď sú súcitné, láskavé, dobrosrdečné a dobroprajné, keď sú trpezlivé a nenáročné. Pochváľme ich za pokoru. Buďme hrdí, keď sa vedia poďakovať, keď druhých nekritizujú a neohovárajú, ale chcú vidieť dobro aj v tom najnezbednejšom kamarátovi. Vyzdvihnime usilovnosť, vytrvalosť, snahu – aj vtedy, keď to neprinieslo želané výsledky. Naučme ich plniť si úlohy dôkladne a svedomito. Byť poctivými aj v malých úlohách, nezľahčovať si povinnosti, ale brať ich ako svoju malú, ale dôležitú službu Bohu. Pestujme skutočné čnosti, nie to, čo je iba svetské. Veď sa nestaráme o to, aby bol náš život stopercentný tu a teraz, ale aby bol stopercentný tam a potom... 

Princípy výchovy pre kresťanských rodičov

Čo má teda urobiť dobrý rodič, ktorému záleží nielen na dobrom živote dieťaťa teraz, ale aj na získaní nekonečného domova v nebi? Potrebuje do výchovy vložiť štyri zásadné prvky:

1. Boh  

Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takým­to spôsobom si spasil dušu; a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený. Z toho nasleduje, že človek ich má natoľko užívať, nakoľko mu pomáhajú k jeho cieľu a natoľko sa ich zrieknuť, nakoľko mu v tom prekážajú. Preto je potrebné, aby sme sa urobili indiferentnými voči všetkým stvore­ným veciam vo všetkom tom, čo je ponechané slobode našej ľubovôle a nie je jej to zakázané; takže z našej strany nechceme radšej zdravie ako chorobu, radšej bohatstvo ako chudobu, radšej česť ako potupu, radšej dlhší ako krat­ší život a tak dôsledne vo všetkom ostatnom, túžiac po tom a voliac si jedine to, čo nás lep­šie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení. 

(Princíp a fundament sv. Ignáca z Loyoly)

Prvá zásada kresťanského rodičovstva: Volíme vždy to, čo naše deti posúva bližšie k Bohu.

2. Nebo

Svätá Rita sa stala manželkou a matkou, keď mala iba 12 rokov. Napriek tomu, že túžila vstúpiť do kláštora, vydali ju za Paola di Fernando di Mancino. Paolo bol zapojený do politických sporov plných nenávisti, ktoré vyústili až k tomu, že ho zradili a zavraždili. Rita Paolovým vrahom odpúšťa, ale Paolova rodina sa nevzdáva, pokračuje v nepriateľstve a túži po pomste. Rita v modlitbe prosí o pokoj a zmierenie. Nadovšetko však prosí o to, aby jej dvaja synovia nepodľahli nenávisti, ku ktorej ich pobáda manželova rodina a aby ich duše neboli zatratené. Jej modlitby Boh vypočuje, Giangiacomo a Paolo Maria zomierajú na úplavicu. Rite na tomto svete ostáva celkom sama, no napriek tomu má v srdci pokoj, pretože duše jej detí boli uchránené od smrteľného hriechu. 

Inzercia

Druhá zásada kresťanského rodičovstva: Nič nie je pre naše deti také tragické, ako by bolo ich večné zatratenie. 

3. Dôvera v Božie plány

V zjaveniach sv. Brigity Švédskej Panna Mária rozpráva: „Vo chvíli, keď zomrel môj syn, som bola ako žena, ktorej srdce bolo prebodnuté piatimi kopijami. Prvou kopijou bola jeho hanebná a potupná nahota. Svojho najmilovanejšieho a najmocnejšieho syna som videla pri stĺpe nahého, celkom bez šiat. Druhou kopijou bolo jeho obvinenie; krivo ho obviňovali, nazývali ho zradcom a klamárom, ba dokonca vrahom! Jeho, o ktorom som vedela, že sa nikdy neprehrešil ani len myšlienkou! Treťou kopijou bola pre mňa tŕňová koruna, ktorá tak kruto prebodla jeho svätú hlavu, že do jeho úst, po jeho brade a do jeho očí sa začala rinúť krv. Štvrtou kopijou bol jeho žalostný hlas na kríži, keď volal k svojmu otcovi: ,Prečo si ma opustil?‘ Piatou kopijou, ktorá prebodla moje srdce, bola jeho ukrutná smrť.” Svätá Brigita hovorí: Mária, plná materinskej lásky, si nikdy nemohla želať smrť svojho syna, tým menej smrť Božieho Syna. No jednako si vo všetkom prijala to, čo chcel Boh. Kvôli nemu sa rozhodla prijať utrpenie a zármutok.

Tretia zásada kresťanského rodičovstva: Dôverujeme Bohu, aj keď nerozumieme.

4. Sila modlitby

Svätá Brigita mala tiež videnie posledného súdu svojho syna, rytiera Karla. Jeho duša bola maličká, nahá, slepá a triasla sa od strachu. Vtedy diabol pripomínal mnohé a závažné Karlove hriechy. No anjel odporoval slovami:  „Keď jeho pozemská matka spoznala, že vôľa jej syna sa prikláňa k hriechu, ihneď mu prišla na pomoc. Robila skutky milosrdenstva a denne sa zaňho modlila. Tým nakoniec získal toľko Božej bázne, že ak zhrešil, hneď potom sa vyspovedal.“ Potom chcel diabol vytiahnuť svoje zápisky Karlových hriechov a tiež vrece s tými hriechmi, ktoré chcel oľutovať, ale zabudol. Nič z toho však nenašiel, na čo mu anjel povedal: „To spôsobili slzy jeho matky.“ Diabol v zlosti zvlolal: „Ó, prekliata matka, ktorej oči môžu pojať toľko sĺz, koľko táto duša potrebovala na úplné umytie! Nech je prekliata so všetkým svojím rodom!“ Medzitým Pán povedal: „Zmizni, diabol, si môj nepriateľ!“ A rytierovi: „Poď, môj vyvolený!“

Štvrtá zásada kresťanského rodičovstva: Modlitba milujúceho rodiča má moc zachrániť.

Čo so mnou urobil pohľad na rodičov kľačiacich v modlitbe...

Kňaza Juraja Drobného všetci dobre poznáme z televíznej obrazovky. Vedeli ste, že aj jeho rodný mladší brat Jozef je kňazom? Čo boli tie kľúčové momenty v rodine, ktoré prispeli k tomu, že dve z piatich detí zasvätili svoj život Bohu? Hovorí Juraj:

Bývali sme v Martine-Priekope. Od malička nás rodičia brali na sväté omše do vrútockého kostola. Tam som začal miništrovať ešte skôr, ako som začal chodiť do školy. Maminka mi neskôr spomínala, že pred odchodom na sv. omšu som všetkých naháňal, lebo som sa bál, že prídeme neskoro a ja nestihnem miništrovať. Po presťahovaní do Novej Dubnice, keď som bol väčší, teda žiak základnej školy, kostol ma až tak nelákal. Ale rodičia nás vždy v nedeľu do kostola zobrali. Ako dieťa som potreboval v noci na WC. Cez otvorené dvere na spálni som videl rodičov na kolenách, modliť sa. To je obraz, ktorý sa mi natrvalo vpísal do pamäti. Pre rodičov bola viera a modlitba prirodzenou súčasťou ich života a to sa nedalo prehliadnuť. Boli sme súčasťou toho, čo sa dnes volá „podzemná cirkev“. Vďaka tomu sa ku nám dostávala náboženská literatúra; fascinovali ma knižky ako Posolstvo, Za svetlom či Dejiny spásy. U nás doma sa tiež poriadali tajné duchovné cvičenia, otec rozmnožoval náboženské dia-filmy. Tajne sme tiež premietali hrané filmy; najskôr prichádzali na 8 mm nosičoch a zvuk k nim bol na MG kazete. Zeffireliho Ježiša z Nazareta som videl na 16 mm filme - ten mal i zvuk. Neskôr prichádzali filmy na VHS kazetách, s dabingom od Štefana Modrela. Ale to už som bol v seminári. V období puberty sa mi do kostola vôbec nechcelo, ale rodičia nás mali spočítaných, ujsť sa nedalo... V tom období som neznášal spoločnú modlitbu ruženca. (Poznámka: k ružencu som si potom dlho hľadal cestu - už ako kňaz.) Ako gymnazista som sa vrátil k miništrovaniu a do kostola som začal chodievať takmer každý deň, až sa ma raz dubnický kaplán spýtal, či by som nechcel byť kňazom…

Možno sa s úsmevom pozeráte na svoje deti – s modrinami po súrodeneckej bitke, na tie, ktoré sa usilujú mať v šatníku vždy najnovšie módne kúsky a ktoré sledujú tých najprimitívnejších youtuberov… Poviete si, nuž, my sme asi niekde inde. Áno, aj my...  Dôležité je, že vidíme cieľ. Odovzdajme všetko do láskavých rúk Milujúceho, Odpúšťajúceho a Prijímajúceho a dôverujme, že naše úprimné úsilie požehná. 

 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
"Pandemický maľovaný nočník po štvrté!" Obchod na korze a antivaxer v RTVS

"Pandemický maľovaný nočník po štvrté!" Obchod na korze a antivaxer v RTVS

Videli ste film Obchod na korze? Je v ňom všetko, čo dnes prežívam, keď sa nechtiac stretnem s antivaxermi. Aj dnes žijeme vo vojnových časoch, kedy sa ľudia odvrátili od ľudí, zomierajú nevinní a ďalší na ľudskom strachu zarábajú. Najhoršími antivaxermi sú tí, ktorí svoj názor verejne nešíria a v tichosti ho dennodenne používajú, kde môžu. Tak ako v Obchode na korze. Som Tóno Brtko.

Denník Svet kresťanstva