Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. november 2021

Mystérium smrti vs. mystérium večnosti

Každý dorastie svojmu osudu; prežije vrchol sebaobetovania; moment, kedy sa zbieha minulosť, prítomnosť, budúcnosť; moment, kedy bude musieť vydať počet z každého svojho skutku, pohľadu, myšlienky… keď vezme všetky okamžiky svojho života a daruje ich Bohu ako svoju celoživotnú obetu.
Mystérium smrti vs. mystérium večnosti

Ľudské predstavy o smrti a posmrtnom živote sú tušením niečoho fascinujúceho; úžasne napínavého tajomstva, ktoré musí odhaliť každý sám za seba. 

„Memento mori“ vťahuje človeka do hlbších dimenzií tajomstiev života a celkovej existencie. Začína chápať, že v rukách nemá vôbec nič, len prítomnú chvíľu,… ktorú rovnako nie je schopný uchopiť.

Dokonca ani jeho vlastný život nie je jeho vlastníctvom…

V tieni všednosti každého dňa je smrť neustále prítomná

Na ceste v čase, ktorý má svoj začiatok a koniec cítiť, že mystérium smrti neustále obklopuje život každého človeka. Záhadne a neúprosne číha na čas, ktorý je každému vymedzený. 

Pomyselný Damoklov meč visí nad každým človekom už od počatia. V hypnóze pozlátky - falošného lesku a manipulatívneho kriku slávy sveta, ho však málokto vníma. Svoju neúprosnosť pripomína životnými ťažkosťami, akoby malými umŕtveniami, ktoré sú prípravou na posledný moment najvlastnejšej pravdy.

Žiadny človek v istote nevie potvrdiť, čo a či vôbec môže ešte niečo od života očakávať. Zdieľať

Vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne (Jak 4, 14).

Myšlienka na smrť nám pomáha dobre využívať čas a objaviť netušené sily v našom vnútri

Smrť je istotou pre veriacich i neveriacich. Každý má Pánom času, života a smrti - spravodlivou mierou, počtom, váhou… vymeraný svoj údel. A tak za každých okolností je človek vyzvaný zaujať „nejaký“ postoj. Čistota mysle a múdrosť srdca nabádajú k zodpovednosti - neodkladať na zajtra to, čo je možné urobiť dnes. Myšlienky na vlastnú smrť zachraňujú človeka od ilúzií, nenechávajú ho ľahostajným, pretože vie, že (nielen onmá málo času. 

Vstupom do hlbšieho vzťahu s tajomstvom smrti, dobrodružnosť života naberá plné obrátky. V tajuplnej skutočnosti človek zrazu objaví nové možnosti bytia a plnosť zmyslu

Čo ešte stihnúť zmeniť pred vlastnou smrťou?

Je možné, že v hodine smrti budú mnohí túžiť po čase, ktorým teraz mrhajú. Bronnie Ware, austrálska zdravotná sestra, v knihe „The Top Five Regrets of the Dying“ zaznamenala posolstvá zomierajúcich ľudí, ktorým sa venovala. Výpovede zhrnula do päť najčastejších ľútostí: 

1. Želal by som si, aby som mal dostatok odvahy žiť život úprimne, podľa seba, nie ako to odo mňa očakávajú ostatní.
2. Želal by som si, aby som nepracoval tak tvrdo.
3. Želal by som si, aby som mal odvahu na vyjadrenie mojich pocitov. 
4. Želal by som si, aby som ostal v kontakte s mojimi priateľmi. 
5. Želal by som si, aby som si dovolil byť šťastnejší.

…mnohé želania si môže splniť len človek sám; stačí, ak si správne zoradí priority a hneď mu je jasné, na čom skutočne záleží. Ak sa mu podarí poraziť svoje ego koketujúce s pýchou, jeho život sa môže radikálne zmeniť.

Dotvoriť vlastnú biografiu života

Obraz smrti v predstavách človeka vovádza do plnšieho uvedomenia si reality. V mysli začína rekapitulovať, listovať v kronike svojho života, až pokiaľ sa nedostane po kapitolu dnešného dňa, ktorá je od momentu „teraz“ nedopísaná.

Životný úsek jeho aktuálnej situácie je stále pred ním - a je len na ňom, ako bude jeho životná story pokračovať. V svojej slobodnej vôli má možnosť rozhodnúť sa, ako prežije zvyšné okamžiky života, ktoré mu ešte zostávajú. Zdieľať

Má šancu, hoci nevie dokedy, aby naplno využil každú chvíľu a nenechal bez povšimnutia jedinečné príležitosti, inšpiratívne podnety a nenápadné „náhody“, ktorých súhrn dotvorí jeho jedinečný originálny životný príbeh.

A raz bude vďačný aj za tie ťažkosti a bolesti, pretože ho priviedli k Pravde. A bez Pravdy je človek stratený. 

Ak je naše srdce v cieli, útrapy na ceste nášho života sa nám už nezdajú také ťažké...

Z pohľadu smrti vniesť svetlo do svojich každodenných rozhodnutí

Pravý život je žitý tak, aby sa človek nemusel báť smrti. V konečnom dôsledku v životnom diele nejde o kvantitu - počet zapísaných strán vlastnej knihy života, ale o kvalitu - celkové obsahové bohatstvo, ktoré dáva životnému dielu jeho duchovnú krásu, teda obsažnú zmysluplnosť.

S vedomím, že človek žije v obmedzenom čase, v ktorom má niečo naplniť, niečo ukončiť, denne naráža na svoje limity;

…napokon, koniec sveta pre každého môže prísť skôr, ako sa domnieva.

Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme; v ten deň padnú ich plány (Ž 146, 4). Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte (Lk 12, 40). ...lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci (1Sol 5, 2).

A hoci mienený cieľ, plánovaný happy-end životnej story človek nemusí stihnúť dopísať, nič to neuberá na kvalite obsahu terajších životných kapitol… Naozaj, netreba sa ľakať tohto stále prítomného rizika nebezpečia, že už aktuálne rozpísaná strana zostane nedopísaná; veď koľko nedokončených diel patrí k tým najlepším a najkrajším…!
 

Život človeka je ako kvet 🌼🍃- jeden deň kvitne, na druhý deň už ho niet...

„Ó, aký vzácny je čas! Šťastní sú tí, ktorí ho vedia dobre využiť, pretože v deň skúšky ho každý bude musieť dať prísne preveriť Najvyššiemu sudcovi. Ach! Keby každý pochopil, aký je čas drahý, potom by určite každý vynaložil veľké úsilie, aby ho využil chvályhodným spôsobom!“ sv. Páter Pio

Smrť sa stáva kľúčom k odpovedi na otázku - čo je vlastne človek a na čo je na svete?

Minulosť každého človeka je nositeľom jeho originálneho životného príbehu. Každá osoba nesie v sebe vlastnú celoživotnú dejinnosť tvoriacu z nenávratných zážitkov. Všetky skúsenosti lásky, radosti, sklamania a smútku… prechádzajú telom - sú praktickým lektorom v otázkach života.

Pod tlakom skúšok a životných výziev, ktoré vyžadujú zaujať „nejaký“ postoj, je formovaný aj charakter osoby. A tak nesie zodpovednosť za svoje konanie, slová i myšlienky… teda do určitej miery aj za celú svoju minulosť.

Toto všetko, čo formuje človeka a vytvára z neho osobnosť, zostáva navždy uchované v jeho originalite a zo sveta sa to nikdy nestratí; pretože jadro osobnosti nemôže byť zničené. Zdieľať

A tak celý život je starostlivo uchovaný nielen v jednotlivých osobách, v ich originálnych životných príbehoch, ale i v celkových dejinách ľudstva.

Veď každý svojim životom mnohých ovplyvnil, veľa vykonal…
Zanechal po sebe dedičstvo - „nejaké“ svedectvo .

Svedectvo života ako zanechané dedičstvo

Do neba sa človek nedostane náhodou - s prekvapením, ako sa tam ocitol. Vyžaduje to tvrdú prácu na sebe. Pápež František v smrti vidí dedičstvo, ktoré človek po sebe zanechá; dedičstvo svedectva. Človek si má vyprosovať milosť zmyslu pre čas. V homílii Pamätať na smrť pomáha k múdrym denným rozhodnutiam, koniec pozemského života rozdelil na tri rozmery:

- smrť je skutočnosťou,
- smrť rozhoduje o našom životnom odkaze,
- je momentom rozpomenutia sa na celý život.

Zvečniť chvíle svojho života

Ako na to? Čo robiť? Plniť si svoje povinnosti. A čo je povinnosťou človeka? Požiadavka dňa.

Takto hlboko vtlačená pečať nezištnej lásky vo svete totiž úplne ruší rozdelenie medzi časným a večným, medzi pozemským životom a smrťou, medzi nebom a zemou, medzi Bohom a človekom. Zdieľať

Konať tak, akoby dnešný deň bol posledným dňom života a každý rozhovor či vykonaný skutok posledným, teda i poslednou spoveďou, posledným sv. prijímaním… posledným pozdravom, posledným mailom, posledným objatím a bozkom… posledným pohľadom… A hneď je v prejave cítiť väčšiu dávku ochoty, žičlivosti, úprimnosti, lásky a dobrosrdečnosti… A o to ide.

V láske totiž spočíva niečo božské, čo smrť ďaleko presahuje… Zástanca kresťanského existencializmu Gabriel Marcel, to vyjadril takto: 

„Milovať znamená povedať: Ty, ty nezomrieš.“ Zdieľať

Eucharistia - zázrak nesmrteľnosti

Prijímaním Eucharistie sa (okrem iného) pohľad človeka prehlbuje do dimenzie večnosti, čím sa tak zároveň stáva vnímavejším a citlivejším pre druhých… vie, že do neba sa nedostane sám, ale pôjdu s ním aj všetky prejavy jeho láskavej dobrosrdečnosti, kedy nebol chudobný na dobré skutky, nemý a hluchý na slovo, skúpy na obetu. 

Život v Láske tak znamená žiť v nekonečnej prítomnosti, v hlbokom prepojení s Bohom; to človeku nedovolí, aby zišiel z cesty; aby stratil prehľad o tom, kto je a kam ide. Tisícoraké pokušenia chvíľkovosti, ktoré sa ho zmocňujú, tak silou Eucharistie nemajú nad ním moc.

Rozvážnym kormidlom svojich postojov udáva jasný smer svojmu jedinečnému životnému príbehu… 

hoci, stále prekrytým neviditeľným, a predsa veľmi živo prítomným otáznikom
- kedy a ako skončí? Zdieľať

Ak sa človek nestíši, môže sa stať, že zomrie skôr, než zistí, kým vlastne je

Duchovné smernice ako „prekonať“ smrť

Kto sa chce pripraviť na smrť, musí prijať zmysel života, ktorý nie je totožný s pozemskou vitalitou, ale tkvie v spoločenstve s Kristom. Slovník spirituality ďalej k téme uvádza, že kresťan napĺňa veľkonočnú dynamiku smrti a vzkriesenia úmerne k svojej schopnosti odpovedať na dar života. 

Tak žiť a zomrieť predstavuje sebaobetovanie, ktoré sa nezaobíde bez ťažkostí a sklamaní; bez ducha odpútanosti, bez každodennej malej smrti až do smrti biologickej, kedy sa častokrát jedná o odvážne hranice presahujúce sebaobetovanie. Zdieľať

Kristove zmŕtvychvstanie dáva ľudskému životu transcendentnú spiritualitu, ktorá niekedy presvitá i z tváre osôb, ktoré žijú v súlade s kresťanskou vierou.

Inzercia

Pri veľkých myšlienkach tajomstva smrti viera a pokora v nádeji upierajú zrak na Krista, ktorý tieňovú existenciu starozákonného šeolu premenil na radosť; veď predsa netrpel a nedal sa ukrižovať preto, aby sme mohli šťastne prejsť do ničoty. Veriaci tak vie, že smrť znamená zisk. A nie hocijaký.

Na spytovanie svedomia nie je zrovna najvhodnejším časom hodina smrti

Modlitba za šťastnú hodinu smrti má svoje opodstatnenie. V duchovno-duševnom prehľade svojej životnej histórie je človek stále v možnosti spraviť potrebné „korektúry“; napríklad z minulosti niečo napraviť; možno nejakú spôsobenú krivdu, stáť si za slovom, splniť daný sľub či predsavzatie, alebo niečo odpustiť.

"Prečo mlčať o smrti? Od nej sa môžeme naučiť uvoľnene a spokojne žiť." Phil Bosmans Zdieľať

Odpustenie človek nielen dáva, ale i sám ho potrebuje. To však vyžaduje pokoru.

Írske príslovie hovorí: „Pýcha umiera o pol hodiny po vás.“ Našťastie, každý deň prináša veľa príležitostí, aby umrela (v človeku) skôr ako on.

Dimenzie fenoménu smrti

Pápež Benedikt XVI. fenomén smrti predstavuje v troch odlišných dimenziách:

1. Smrť je prítomná ako ničotnosť planej existencie, ktorá prechádza do zdanlivého života.

2. Smrť je prítomná ako fyzický proces rozkladu, ktorý sprevádza život, je citeľný v chorobe a ukončuje sa vo fyzickom zomieraní.

3. Smrti môžeme čeliť odvážnym krokom lásky, ktorá zanecháva seba samého a odovzdáva sa druhému, môžeme jej čeliť zrieknutím sa vlastných výhod v prospech pravdy a spravodlivosti. (Eschatológia, s. 88-89)


TV relácia o odpustkoch - nielen pre duše v očistci: 
Z A C H R A Ň U J Ú C A   M O C   O D P U S T K O V
Božia spravodlivosť bola, je aj bude stále rovnako reálna ako aj Božie milosrdenstvo. Predchádzajúca láska Boha však hriešnemu človeku neustále ponúka prostriedky a možnosti, ako sa môže vyhnúť spravodlivému trestu za svoje hriechy. Jedným z týchto úžasných darov pre človeka sú odpustky. V relácii sa dozviete o ich veľkej moci, ako aj to, kto, kedy, ako, za akých okolností a podmienok ich môže získať. ...a už odpustky nikdy nepodceníte!
 

Mystérium smrti vs. mystérium večnosti...

Život človeka každým prežitým okamžikom smeruje ku konečnému naplneniu, ktorého tušenie láka ísť už teraz za hranicu ľudskosti. V samotnej podstate má vštepenú túžbu po nesmrteľnosti.

Pozemské putovanie, ktoré je ľuďmi nazývané „životom“, v skutočnosti nie je životom, ale celoživotným umieraním, ktoré sa raz definitívne zavŕši a dá koniec ľudskej neúplnosti. Zdieľať

Duša človeka - oživujúci božský princíp - prekračuje tento svet, ktorý nad ňou nemá nijakú moc.

Preniká a zjednocuje v človeku všetko, celú osobnosť; poukazuje na tú nesmrteľnú dimenziu ľudského bytia. Preto ten, kto verí v pokračovanie života po smrti, mal by žiť vyrovnane a „zdravo“. 

A tak niet času nariekať v emotívnej duchovnej agónii, veď koľko vecí v živote je oveľa horších ako vlastná smrť.

Alfonz Maria de´ Liguori v optimizme veľkonočnej viery povzbudzuje: „Vpred! S radosťou a horlivo, aj keď nič neznamenáš, nič. Keď je On s tebou, nič na svete ťa nezastaví. Navyše pre tých, ktorí milujú Boha, všetko slúži na dobré; tu na zemi možno ešte všetko zmeniť, okrem smrti: a pre nás smrť je Život.

Kto miluje Boha, túži po smrti

Sv. Terézia život na zemi nazývala „pozemským vyhnanstvom“, keďže skutočný život sa žije až po smrti. Po smrti túžila tak veľmi, že smrťou nazývala to, že neumiera.

Sv. Katarína Sienská v svojich posledných okamžikoch všetkým kázala, aby sa spolu s ňou tešili, pretože opúšťa zem utrpenia a odchádza na miesto pokoja.

Sv. Augustín reagoval podobne: „Ó, milovaná smrť, kto by po tebe netúžil, veď si koncom všetkých útrap, námah a počiatkom večného života?“


...všetci sa len odprevádzame domov ✣

Anglický kráľ Eduard Vyznavač trúchliacim pri svojej smrteľnej posteli povedal: „Neplačte. Odchádzam zo zeme umierajúcich a idem do zeme živých.“

Sv. Ambróz často pripomínal, že dobre umierajú tí, čo sú vo chvíli smrti už mŕtvi pre svet; totiž odlúčení od všetkého, od čoho každého človeka v tej chvíli bude musieť nasilu odlúčiť smrť. Preto, keď to teraz neurobí dobrovoľne, vo chvíli smrti to bude musieť urobiť nasilu.

Sv. Katarína Janovská s túžbou volala: „Ó, milovaná smrť, ako ťa ľudia neradi vidia. Prečože neprídeš ku mne, ktorá ťa vo dne v noci volám?“

…takéto živé svedectvá sa dajú prirovnať k malým Vianociam, kedy smrťou svätca sa oslavuje jeho narodenie pre nebo.

Neničí pominuteľnosť života jeho zmysel?

Nakoľko je človek pri vedomí a je zodpovedný, až do posledného výdychu jeho pozemský život má zmysel. Do posledného okamihu svojej fyzickej existencie nesie zodpovednosť za realizáciu hodnôt.


Emily Dickinson; Můj dopis světu 

Poslednou skúškou - tvárou v tvár smrti - je človek vyzvaný, ako sa postaví voči svojmu nezmeniteľnému osudu.

Takže život človeka má zmysel až do „in ultimus“ - pokiaľ dýcha. Jeho postojom k smrti je zároveň určený aj jeho postoj k životu. Zdieľať

Môže ho napríklad prijať ako svoj kríž dôstojne a statočne, alebo utopený vo svojom zúfalstve… alebo vo viere ako obetu lásky, radostne „rozbehnutý“ do otvorenej náruče bezpodmienečne milujúceho Otca, ktorý ho volá k sebe. 

A tak pominuteľnosť života vôbec neničí jeho zmysel, práve naopak. 

A nie je to práve smrť, ktorá robí život zmysluplným?

G. Jung hovorí o vlastnej logike duše, ktorá prekračuje prírodovednú logiku. K tej patrí to, že „smrť ponímame ako zmysluplné naplnenie života a ako jeho najvlastnejší cieľ, miesto ako púhe nezmyselné zanikanie; teda zmyslom smrteľného života je oslobodenie nesmrteľnej duše. Keď ľudská duša opustí svoje mŕtve telo, opustí s ním aj pozemský svet, vzťahy k ľuďom a rovnako aj časovú extenziu, aby vstúpila do večnosti „ustavičného teraz“.

K Bohu tak prichádza so všetkým, čo počas života nazhromaždilo jeho jedinečné nezameniteľné ja.

Otázka ľudskej existencie a smrti tak suverénne prekračuje dimenziu časovosti a odpoveďou na všetko je život večný. Zdieľať

Posledné zbohom

Každý raz povie svoje posledné zbohom“, kiež by aj s Bohom.

...a ktovie, či dobrovoľne. Nemožno človeka odsudzovať, nech by príčina jeho smrti bola akákoľvek. Portál youcat.org, ktorý je oficiálne kontrolovaný Kongregáciou pre náuku viery v Ríme uvádza, že sú prípady, kedy i po samovražde môže človek prísť do neba.

Ako sa najlepšie rozlúčiť so zomrelým

Človek svojim trúchlením a úmyselne hecovaným smútkom či dokonca vyslovovaním a vyvolávaním mena zosnulého, mu takto určite v ničom nepomôže. Najlepšie riešenie je modliť sa a dať za zosnulého odslúžiť sväté omše; ako odporúča aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, i gregoriánske.

Každý musí umrieť sám… Zážitok vlastnej smrti je jedinečný, neopakovateľný a nenahraditeľný. A tak, pokiaľ človek túto osobnú skúsenosť nemá, môže filozofovať… Fascinujúci okamih vrcholného sebaobetovania, zahŕňajúci všetky včerajšky a zajtrajšky, uvedie každého do svetla Pravdy.

...a každý spozná, kam až Božia reálnosť siaha, čo všetko preniká a presahuje …že len ona je zmyslom… AΩ všetkého. Zdieľať

- články 1, 2 v upravenej verzii prevzaté so súhlasom redakcie zastolom, autor: Júlia Kubicová

Duchu Svätý, osvieť moju myseľ,
aby smrť nebola mojím nepriateľom,
aby som sa jej ako kresťan nebál,
aby som nemusel pred ňou utekať.

Keď smrť príde a vezme si mojich drahých, daj aby som sa mohol tešiť ich oslobodeniu z tohto slzavého údolia, hoci sám budem hlboko dojatý a ochudobnený ich odchodom z tohto sveta. Daj mi spoznať, že smrť pripomína každému z nás nekonečnú realitu života s tebou.

Dovoľ mi vidieť všetky veci v perspektíve smrti a večného života. Daj, aby ma nenapĺňal smútok pri prijímaní vlastnej smrti, ani smrti tých, ktorí sú mi drahí. Radšej posilni moju vieru uprostred tohto meniaceho sa sveta, aby som mohol vždy prísť bližšie k tebe, ktorý si stále ten istý a očakávaš mňa i mojich drahých spolu s Otcom i Synom vo večnom živote.

Benedict Groeschel, Vykúpenie z tmy

Odporúčame

Blog
Virtuálna realita večnosti

Virtuálna realita večnosti

Tak na krátko... Ak ti poviem, že mi chýbaš, nič sa nezmení. Ty si tam a ja tu. Moje telo ma drží v šachu. Nemôžem vyhrať cestu tam hore – ako sa to vraví – do Božieho Kráľovstva.

Denník Svet kresťanstva