Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. október 2021

Ján 19,31Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta,

aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. 32Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, 34ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.

35A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. 36Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ 37A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

Pilát Židmi pohŕdal, ale vedel byť aj diplomat. V tomto prípade. Rozhodol sa rešpektovať náboženské zvyklosti Židov a neprovokovať davy v Jeruzaleme počas osláv Paschy. Nemal záujem provokovať práve v čase, keď bolo Židov v Jeruzaleme viac ako obvykle. Tak povolil urýchlenie popravy. Polámaním lýtkových kostí sa znemožnilo popravovaným, aby sa opreli do chodidiel, trošku sa nadvihli a nadýchli. Už sa nemali o čo oprieť a udusili sa.

Žiadne city, žiaden súcit. Iba chladná, vypočítaná kalkulácia. Aby neboli zbytočné problémy s rozhnevanými davmi. Škoda plytvať vojenskou silou na potlačenie prípadných nepokojov. A možno mal pri rozhodovaní aj informáciu, že Kristus už asi dodýchal. Lebo tá poprava tesne pred Paschou aj tak bola iba kvôli Nemu. S tými dvomi ďalšími lotrami by počkali do skončenia sviatkov.

Ale Kristus musel byť popravený (rozumej obetovaný) práve v predvečer Paschy. On je ten veľkonočný Baránok, vedený na zabitie ako celopal. Celý bol obetovaný za naše životy. Aj týmto sa naplnilo proroctvo Izaiáša o „mužovi bolesti“. Ten najvhodnejší deň na vykúpenie ľudstva bol deň, ktorý Boh už pred stáročiami vybral, aby práve v ten deň D začal odsun Hebrejov z Egypta. Ich presun do krajiny, kde ich, na vyhradenom území, osobitnou edukáciou vyčleňovaných od ostatných národov vychovával, aby spracovali Jeho komunikáciu o tom, prečo On vlastne stvoril vesmír a ľudstvo. A aby tak Židia odovzdali túto informáciu každému človeku na svete.

Symbolika dní, symbolika sviatkov. To, čo začalo ako obetovanie baránkov - aby Hebreji zachránili svojich prvorodených pred poslednou egyptskou ranou - sa naplno, v plnom význame a v plnej symbolike naposledy uskutočnilo darovaním sa jediného Baránka, schopného zastaviť zlo. (Moja definícia zla: Zlo je to, čo to ničí vzťahy, a preto to Boh nemiluje.)

Pravoverní Židia doteraz slávia Paschu, doteraz zabíjajú baránky, doteraz čakajú Mesiáša. Pred Kristom mali s Bohom pomerne intenzívnu komunikáciu o Jeho zámeroch. Mali prorokov a sudcov. A aj zopár mimoriadne nábožensky a duchovne veľkých kráľov (Dávida a niektorých z jeho potomkov ako Ezechiáš či Joziáš), ktorí tiež prispeli do Biblie svojim básnickým talentom a spoluprácou s Božou inšpiráciou. Starý zákon sa neustále dopĺňal o nové a nové knihy. Takmer v každom storočí. Boh s nimi stále komunikoval a posielal im svoje posolstvá. Ich rabíni a zákonníci tým posolstvám rozumeli, triedili ich, čerpali z nich.

Ale posledných dvetisíc rokov už žiadny prorok. Žiadna nová kniha do kánonu Starého zákona. Žiadna komunikácia. A najmä - žiadne ďalšie doplňujúce informácie o tom, ako spoznať Mesiáša. Dosť dlhé ticho...

Ak Mesiáš prišiel, tak je to ticho logické. Bolo by logické aj keby Boh neexistoval. Takže buď Boh neexistuje, alebo Mesiáš je už tu. Ale iný než si ho predstavujeme my v našich ľudských (rozumej od dokonalosti nekonečne vzdialených) túžbach a víziách.

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.