Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. december 2015

Desatoro nového rodového jazyka

Výbor pre rovnosť medzi ženami a mužmi vo Francúzsku uverejnil nedávno desať odporúčaní týkajúcich sa používania rodu v komunikácii v štátnej správe. Jeho cieľom je prispieť k boju proti pohlavným stereotypom, ktoré udržujú ženy a mužov v „obmedzenom repertoári rol a situácii, limitujúc takto ich možnosti byť a konať“. Samotný výbor, ktorý pôsobí ako poradný orgán vlády, je podľa vlastných stanov prísne paritný. V tom zmysle, že viac ako 60% jeho členov sú ženy.
Desatoro nového rodového jazyka

Pokiaľ ide o rod, pre korektnosť je treba povedať, že ten sa v príručke spomína len zriedka. Dokument sa venuje verejnej komunikácii bez pohlavných stereotypov, nie rodových. Zrejme je to tým, že po minuloročných protestoch v školstve spomínať rodové teórie je ako strkať hlavu do osieho hniezda. Odvtedy sa namiesto slova rod používa radšej pohlavie a to nielen na Ministerstve školstva, ale aj vo vláde, a teda aj vo všetkých ideologických komisiách a výboroch z rozpočtu napájaných. Ničmenej rodová „gramatika“, t.j. používanie bodky medzi príponami v ženskom a mužskom rode, sa nachádza už v piatom riadku tohto dokumentu, a tak nie je pochýb, že za ním stoja rodoví protagonisti.

Hneď prvé pravidlo je úplne zbytočné. Požaduje totiž niečo, čo už bolo riešené zákonom alebo vyhláškami, t.j. nepoužívať sexistické termíny,  ktoré nemajú ekvivalent v opačnom rode. Dôvodom ich nevhodnosti je údajne to, že „vracajú ženy a mužov do ich tradičných sociálnych rol“. Patrí tu napríklad výraz mademoiselle (slečna), ktorého používanie bolo zakázané už predchádzajúcou vládou. Do nemilosti sa dostali aj výrazy ako „meno za slobodna“, či „vydatá“. Opäť však platí, že ich zákaz bol už riešený zákonom o rovnosti pohlaví z augusta 2014. Takže v tomto bode ide len o akési pripomenutie si už existujúcich legislatívnych opatrení v duchu známeho „opakovanie je matkou múdrosti“. Na zoznam sa napodiv nedostal termín „tehotná žena“, hoci jeho ekvivalent s opačným pohlavým sa tiež zatiaľ nevyskytuje.

Ďalšie odporúčanie rieši viac menej lingvistický problém a týka sa používania povolaní, funkcií a titulov v ženskom rode. Francúzsky jazyk napriek svojej nesmierne bohatej výbave nepozná termíny ako „lekárka“, „poslankyňa“, „senátorka“,... takže je ich treba normatívne zaviesť. Nakoniec prečo nie, ak to pomôže poraziť stereotypy na celej čiare, tak je to treba podporiť. Je však dobré sa tu pristaviť pri spôsobe argumentácie. Príručka ponúka čitateľovi krátky výlet do stredoveku, kedy feminizované povolania a tituly bežne existovali, a tak podľa autorov tohto desatora nie je dôvod, aby sa nepoužívali dnes. Hľa stredovek, ten odporný tmársky úsek ľudskej civilizácie, ktorý bránil rozvoju slobody človeka, a ktorý by sme preto radi vymazali z učebníc dejepisu. Nakoniec sa dozvedáme, že ten zaostalý stredovek je pre rodovú teóriu zdrojom inšpirácie. A nielen to. Príručka dodáva, že zákaz feminizovaných názvov povolaní bol štátom zavedený v roku 1882. Historici si iste spomenú, že to bol začiatok tzv. tretej francúzskej republiky. Teda obdobia, kedy sa v krajine natrvalo usadil demokratický spoločenský systém. Natíska sa otázka čisto hypotetická: nie je nakoniec demokracia príčinou pohlavných stereotypov a teda násilia na ženách?

V príručke samozrejme nemôže chýbať základný kameň rodovej gramatiky. V písomnom prejave ide o súčasné používanie ženských a mužských prípon odelených bodkou. Ak sa doteraz písalo o učiteľoch, tak odteraz sa bude písať o učiteľ.kách.och. Ak išlo o výskumníkov, tak odteraz to budú výskumní.ci.čky. Poradie prípon sa určuje podľa abecedy. Toto prikázanie je motivované túžbou, aby ženy aj muži boli v komunikácii zahrnuté.í a cítili sa rovnomerne reprezentované.í. Nesmie sa zabudnúť ani na členy, pre francúzštinu tak charakteristiké le a la. Samozrejme budú sa používať oba naraz, odelené bodkou. Nepochybne najväčšiu radosť z tohto opatrenia majú verejní činitelia, u ktorých gramatika nie je silnou stránkou. Problém použitia správneho členu majú takto vyriešený. V hovorovej forme sa rodová gramatika prejavuje vytrvalým používaním oboch rodov, keď namiesto „učitelia“ sa má povedať „učitelia a učiteľky“, pričom pravidlo abecedného poradia zostáva v platnosti.

Zvlaštnu kapitolu predstavujú odporúčania, ktoré opäť akýmsi spôsobom riešia nedostatky francúzštiny. Zatiaľčo v slovenčine, ako v mnohých iných jazykoch, sa hovorí o „ľudských právach“, francúzi sa až doteraz z akýchsi neznámych dôvodov skostnatelo pridŕžali  „práv človeka“ (muža). Už to nebude platiť, Výbor predpisuje používať „ľudské práva“. Ukazuje sa, že slovanské jazyky by mohli slúžiť ako prototyp rodovo kompatibilného jazyka.

Podobný „lifting“ dostal aj 8.marec. Už to nebude „Medzinárodný deň ženy“, ale „Medzinárodný deň ženských práv“. Tento sviatok, ako dokument správne pripomína, bol v minulom storočí vytvorený s militantným zámerom a dnes má pripomínať boj žien za svoje práva. Aby nezostalo len pri slovnej komunikácii, Výbor tiež radí vyhnúť sa banalitám ako je darovanie kvetiny v tento deň. Pochopiteľne toto odporúčanie (zákaz) sa týka len verejných činiteľov. Ostatní môžu naďalej pokračovať v tej úžasnej mužskej militantnej tradícii akou je darovanie živej ruže svojej polovičke.

Inzercia

Ôsme prikázanie desatora dokazuje, že Výbor ma skutočne ambície bdieť nad všetkými formami komunikácie, nielen slovnej a písomnej, ale aj obrazovej. A preto reklamy sa budú musieť vyhnúť systematickému používaniu modrej farby pri mužoch a ružovej pri ženách, zobrazovaniu obnažených ženských tiel (konečne!) alebo v pozíciách podriadenosti mužovi, a budú uprednostňovať výraz spolupráce a porozumenia pred konfliktom a napätím. Všetko rozumné návrhy za ktoré by iste zdvihol ruku každý. Príkladom je reklama karate klubu, ktorá v plnej miere zodpovedá predstavám výboru, zrejme hlavne pokiaľ ide o výraz porozumenia a spolupráce.

A nakoniec ešte jedno opatrenie, ktoré požaduje rovnomerné zastúpenie žien jednoducho všade. Už v posledných okresných voľbách sa kandidát.i.ky prezentovali spárovaní.ý v dvojiciach a naozaj možno povedať, že nielen po vizuálnej stránke to bolo omnoho lepšie. V iných oblastiach sú však stále medzery. Ako veľký problém sa spomína skutočnosť, že len 6% ulíc vo Francúzsku nesie názov nejakej ženskej osobnosti. To je naozaj hanba. Veď len keď sa pozrieme na katolícke kostoly a kaplnky vo Francúzsku, približne 40% z nich je pomenovaných po nejakej svätej žene. Stále to ešte nie je perfektná parita, ale aj nestranný  pozorovateľ musí uznať, že cirkev je v potláčaní pohlavných stereotypov o poriadny kus ďalej. Možno by úplne stačilo nahradiť desatoro rodového „newspeaku“ starým dobrým staro-zákonným desatorom.

Zdroj: http://www.haut-conseil-egalite.gouv.fr/

Foto: www.cdos33.org

Odporúčame

Blog
Názory rabína Bernheima na požiadavky homosexuálov

Názory rabína Bernheima na požiadavky homosexuálov

V rámci neutíchajúcej diskusie o homosexuálnych partnerstvách na Slovensku je to najčastejšie katolícka cirkev, ktorá je kritizovaná za svoje názory a dokonca až obviňovaná z brzdenia spoločenského pokroku. Je preto zaujímavé pozrieť sa ako sa k tejto otázke stavajú predstavitelia iných cirkví a ná...

Blog
Bratislavská irónia Sacharovej sloboda myslenia a LGBTI lobby

Bratislavská irónia Sacharovej sloboda myslenia a LGBTI lobby

Europoslankyňa p. Lunacek sa medzi mladými v Bratislave zúčastnila otvorenia výstavy o slobode myslenia.  Absurdné je, že je to tá pani Lunacek, ktorá chce, aby štáty EU nemali zrovna slobodu vo veciach manželstva, rodiny a adopcií detí. Nedalo mi to a tak som jej prišiel slušne pripomenúť, že sloboda prejavu a myslenia musí byť garantovaná aj vtedy, ak poviem, že "Deti majú právo na otca a mamu" a "Manželstvo = muž + žena". Toto nie je nenávisť, ani homofóbia, za ktorú máme byť odsudzovaní, väznení či pokutovaní.

Blog
Zmenia sa kostoly na mešity?

Zmenia sa kostoly na mešity?

Katolícky časopis Vatican magazin v novembrovom čísle priniesol zaujímavý článok  pod názvom Kirchen zu Moschen? Autor Alexander Pschera sa v ňom zamýšľa nad skutočnosťou, či je možné zmeniť opustené kostoly na mešity. Cituje hlavného islamského imáma vo Francúzsku, ktorý požiadal, aby prázdne kresťanské  Božie domy mohli moslimovia užívať ako svoje kultové miesta.