Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. október 2021

Ján 19,28Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal,

aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ 29Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. 30Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

Podľa Jána aj ten výkrik na kríži o strašnom smäde bol naplnením proroctiev z Biblie. Hoci je k dispozícii aj úplne prirodzené vysvetlenie. Ukrižovanie podľa toho, čo o ňom dnes lekári vedia, znamená pre odsúdenca okrem iného aj nesmierne intenzívny pocit smädu. Organizmus je pri takej strate krvi úplne dehydrovaný.

Lenže to je práve na Božom pôsobení nepochopiteľne obdivuhodné, ako On dokáže využiť aj prirodzené situácie, na ktorých z ľudského pohľadu nie je nič zázračné, aby prejavil Svoje účinkovanie.

Lebo to, čo často vnímame ako prirodzené a samozrejmé, býva rovnako často aj prejavom našej neschopnosti či niekedy aj neochoty uznať, že existencia bytia vôbec nie je samozrejmá.

Prečo, z akého dôvodu, by malo z ničoho vzniknúť niečo? Je vôbec logický pohľad na svet taký, že akože kedysi nebolo nič, a zrazu sa z toho ničoho vytvorila všetka hmota a energia vesmíru? A ešte k tomu naprogramovaná práve takýmto spôsobom, k takémuto vývoju a evolúcii?

Slovo „náhoda“, ak má vyjadriť to, že z ničoho vzniklo všetko a práve takto, absolútne nič nevysvetľuje. Príroda „náhodou“ nevytvorila nič. Všetko doterajšie poznanie vedcov o vývoji hmoty, o vývoji organickej hmoty a o vývoji vedomia hovorí o akomsi pláne, o zámere. Človeku sa občas v laboratóriu, či v živote podarí „náhodou“ na niečo nové prísť. Ale najmä v laboratóriu to nie je o zabávaní sa ale o hľadaní. O vedeckom, usmernenom, vážnom uvažovaní a premýšľaní, z ktorého nakoniec niečo vznikne. Nejaký posun živočíšneho druhu homo na novú, kvalitatívne vyššiu úroveň.

Už to vážne a usmernené hľadanie hovorí o tom, že to v skutočnosti nie je náhoda. Je to hľadanie, je to prejav inteligencie. Aj objav ohňa, hoci sa neudial v laboratóriu, bol výsledkom hľadania. V čase jeho objavu malo skúsenosť s ohňom určite veľa vtedajších ľudí. Ale na to, ako nakoniec oheň využívať, musel prísť niekto z nich, kto uvažoval trochu vážnejšie o tom, čo vidí. Žiaden iný druh primátov (ale ani iných živočíchov) odvtedy už pozorovanie ohňa nepremenil na posun jeho druhu na kvalitatívne inú úroveň, na posun inteligencie a skúsenosti celého druhu.

Naopak, slová „inteligencia, zámer“ oveľa logickejšie zodpovedajú výsledku, ktorý vo svete a o svete veda pozoruje. Pozor! Neznamená to, že sa hlásim k inteligentnému dizajnu.

Ani výkrik „Žíznim!“ nebol náhoda či iba dôsledok zabíjajúceho smädu. Bolo to naplnenie jedného z tých 48 prorockých miest v Biblii, ktoré mali jednoznačne identifikovať človeka, ktorého pošle Boh ako Mesiáša.

Nepoznám žiadny iný druh trestu smrti, pri ktorom by sa v minulosti podával popravovanému nejaký nápoj na utíšenie smädu. V minulosti bol trest trestom a mal bolieť. Taký trest smrti, (ktorý by nemal bolieť a ktorý by mal byť „uľahčený“ pre popravovaného,) nepoznali ani starí Hebreji v čase, keď vznikala Biblia. Čo je ešte diabolskejšie, pri ukrižovaní podávanie nápoja v skutočnosti predlžuje a zhoršuje mučenie popravovaného. Aj keď ocot, či skôr staré, nie príliš dobré víno sa dávalo ukrižovaným hlavne vtedy, keď od bolesti revali ako zmyslov zbavení. Kati to už nechceli počúvať, zabiť ich nemohli, tak aby ich utíšili, aspoň ich trošku alkoholom utlmili, aby trpeli, ale neziapali. Ale Kristus neziapal. Nepotrebovali Ho utíšiť...

Je tu ešte jeden význam tohto výkriku a následného podania vínového octu . Opisuje ho S.Hahn. Je to vypitie štvrtého kalicha. Je to oficiálne ukončenie Paschy. Je to ukončenie veľkonočnej obety. Ježiš práve v tej chvíli dokončil obetnú hostinu. Obetu. Dar...

Ako veľkňaz Novej Zmluvy obetoval Seba ako veľkonočného Baránka a ukončil to vypitím štvrtého kalicha...

Kristus nielenže vytrpel mimoriadne krutý trest. On Ho pretrpel aj preto, aby naplnil proroctvá. Tie proroctvá však neboli samoúčelné. Oni potvrdzujú, že Ten, kto ich naplní (nielen tie o ukrižovaní), je podľa Biblie Mesiášom. Je Tým, ktorého poslal Boh. Žiadny iný. Žiadny iný Mesiáš. Žiadny iný Prorok. Žiadny iný Spasiteľ.

Je to odkaz pre každého človeka. Nie každý hľadá Boha. Nie každý chce spoznať cieľ života. Aspoň podľa mojej skúsenosti sa viacerí tak tvária. Ale je stále mnoho ľudí, ktorí Boha hľadajú. Stále je dosť ľudí, ktorí chcú poznať cieľ svojho života. Viac než tých, ktorých ich cieľ nezaujíma.

Inzercia

Je stále viac ľudí, ktorí (aspoň verbálne) odsudzujú sebectvo a tvrdia o sebe, že chápu potrebu slušnosti medzi ľuďmi a nutnosť dobrých vzťahov, ktoré rešpektujú potreby druhého. Je stále viac ľudí, ktorí chápu, že nemôžu odplácať zlým za zlé, ale že je potrebné aspoň do určitej miery odpúšťať. Napríklad v manželstve, v rodine. Vo vzťahoch medzi priateľmi, medzi tými ľuďmi, na ktorých nám z nejakých dôvodov záleží, s ktorými sa cítime dobre.

Napriek tomu, že je viac tých, ktorí chcú slušné vzťahy, príliš často máme pocit, že to medzi nami škrípe. Stále, napriek obrovskému pokroku vedy a vzdelania sa nedarí stabilizovať vzťahy medzi ľuďmi a národmi tak, aby sa upevňoval pocit, že počet kolízií medzi ľuďmi a národmi sa zmenšuje. Vždy sa nájde nejaká bláznivá „hlava pomazaná“, nejaký vodca národa alebo nejakého ekonomického či iného záujmového zoskupenia, ktorý vnucuje inak mysliacim ľuďom  a skupinám svoje riešenie násilím, vojnou, zastrašovaním, silou.

A vždy pri tom vzniká strašne veľa nespravodlivostí. Vodcovia nebývajú za nimi spáchané krivdy spravodlivo súdení ani potrestaní. Na tomto svete málokedy.

Má potom logiku tvrdenie, že spravodlivé vzťahy na tomto svete síce nie sú, iný svet neexistuje, odmena za slušnosť je skôr iluzórna než reálna, ale napriek tomu sa majú všetci snažiť o spravodlivosť a slušnosť?

Fakt?

Prečo?

Možno viacerí ateisti zažili v minulosti hlúpu výchovnú metódu svojich rodičov, ktorí ich strašili, že ak nebudú poslúchať, tak pôjdu do pekla. Možno im to takto hlúpo hovorili aj kňazi na náboženstve. Možno boli takto strašení za konanie, ktoré z ich pohľadu vôbec nebolo zlé. A pánbožko ich za ich konanie nakoniec nepotrestal, ani ich netrafil bleskom či úrazom. Ani peklom. Tak je to jasné. Rodičia aj kňazi sú hlupáci, nerozumejú životu, nerozumejú mojim potrebám a pánbožko je tiež nezmysel.

Áno, niektorí rodičia či kňazi sa naozaj správajú hlúpo. Aspoň niekedy. Ale to má byť dôkaz, že Boh je tiež hlúposť?

Ja som naozaj ten jediný múdry?

Ja som jediný, kto aj bez dôkladnej znalosti aspoň základov histórie, vie „nabetón“ neomylne dokázať, že Kristus je nezmysel, že nikdy neexistoval a že ak aj, tak je to všetko náhoda a nemôže to mať vplyv na môj život?

Kristus zomrel so slovami „Dokonané je!“. On už všetko urobil a dokončil. Ja mám pokračovať...

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.