Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. október 2021

...a o čom bude kronika tvojho života?

Človek potrebuje nechať v sebe vzbĺknuť iskru radosti; avšak kde má vydolovať pochovanú nádej? U koho má žobroniť o štipku lásky, dôvery, porozumenia a prijatia? ...a ako vlastne vyzerá tá láska, o ktorej už mladý človek v spleti svetskej manipulácie nemá ani len šajnu, čo to je, ako sa prejavuje a či azda len Shakespeare ju pochopil…?
...a o čom bude kronika tvojho života?

Uvedomil si už svet, ako sú i mladí ľudia osamelí a vnútorne chudobní? Unavení dúfaním, plánovaním, túžením i súžením, unavení pádmi a vzletmi, unavení rodinou, sebou, štúdiom, zamestnaním, politikou, médiami, cirkvou, svetom i vlastným životom...

Dá sa pozorovať snaha masmédií utopiť človeka v ilúziách, pod ktorými nenápadne vykúkajú dravé pazúry otupenosti, neurčitosti, zmätku, klamu a vzbudzovaných obáv; doslova marketingový diktát - čo a ako si majú ľudia myslieť, čomu a komu majú veriť, po čom majú túžiť, čo si majú kúpiť… Akí by mali byť!

Mnohí ľudia sú zdrvení vlastnou vnútornou biedou, ktorá je aj produktom celosvetovej masmediálnej manipulácie, a tak nešťastní stoja v strachu tvárou v tvár svojmu životu.

Osamelosť trpiaceho ľudstva vzbudzuje v srdci pálčivú bolesť s úprimným prianím, aby pochopili, že zmysluplnosť a zdar života závisí na prameňoch, z ktorých čerpajú. Úbohé vyhladované duše, ktoré stále neobjavili tento pokrm - skrytý vnútorný poklad životodarnej sily. 

V akom stave je teraz Kronika živých?

Každý človek je nositeľom osobitného, veľmi reálneho živého príbehu, ktorý rozpráva svetu svojím životom, a tak zapisuje do Kroniky živých. Jej história nesie ťažké bremeno generačných krívd, neodpustení, nelásky… Ľudské chyby, zlyhania, neodpustenia, omyly, vojny pomýlili a dodnes rozdeľujú... 

Dejiny ľudstva by nemali byť kronikou sĺz a hrôzy; zúfalých ľudských uzlíkov nešťastia, ktoré si ubližovali, tápali životom bez poznania jeho zmyslu. Žiaľ, stále je mnoho životných príbehov bezplnohodnotného obsahu, kde absentuje tá iskra ľúbeznosti a zmyslu pre veci trváce a podstatné.

Ak sa v tomto smere nič nezmení, dedičstvo pre mladé generácie bude bez optimizmu - a chvíľami sa chce až povedať, že ak má byť takéto, lepšie by bolo, keby nebolo…

život má zmysel napriek všetkému; že sa oplatí bojovať a obetovať za dobro, spravodlivosť, pokoj, lásku a ľudskosť. Zdieľať

Vďaka Bohu za šancu, príležitosť ďalších zajtrajškov, kedy ľudia môžu zmeniť svoj pohľad, postoj, prístup k životu, k sebe aj k iným…

A stať sa povzbudením; presvedčiť seba aj iných, že:
 


Keď život človeka pripomína jazdu so zatiahnutou ručnou brzdou, začína sa pýtať na príčinu, zmysel a cieľ... O tom, čo by si mal človek v takomto stave uvedomiť, čo je hnacou silou v jeho živote, aké sú pramene vnútornej sily, v čom, kedy a ako má nachádzať zmysel svojho života a ako dosiahnuť tvorivý životný postoj, viď. v relácii AKO ŽIŤ ZMYSLUPLNÝ ŽIVOT? Hostia: Juraj Schindler, Mária Dědová
 


Kronika živých zúfalo potrebuje zapisovať nové životné príbehy.

Treba začať písať také, ktoré budú inšpirovať a poukazovať na to, že „sa to dá“, že „vždy to má zmysel“, že „to ide“, že„riešenie existuje“, …že pravá krása a láska neumreli s hrdinami romantických historických románov… a že šťastný happy-end víťazstva dobra nad zlom nie je len výplodom rozprávky starej matere… Inými slovami: že Ježiš aj dnes robí zázraky!

Kedy bude človek šťastný?

Mnohí odďaľujú radostné prežívanie svojho života na neskoršie: „Potom, keď doštudujem, budem šťastný v svojom zamestnaní“… „Keď sa raz ožením, budem mať krásnu, dokonalú (90-60-90), usmievavú, milujúcu manželku, vlastnú rodinu, potom budem šťastný.“ „Keby som lepšie zarábal, cestoval by som po svete, potom by som bol určite šťastný“...

Keby…, keď…, až…, snáď, azda, potom…, niekedy, hádam, až sa šťastie unaví…, „keď Pán Boh dá“… 

Avšak, výhra patrí tým, ktorí skôr než budú na smrteľnej posteli, si uvedomia, že TERAZ prišiel ten čas, aby prestali prežívať s vidinou nádejného šťastia budúcnosti a začali konečne svoj život „naplno žiť“ vychutnávaním si neopakovateľných zázračných okamihov prítomnosti. 

Svedectvá zomierajúcich sú plné životnej múdrosti, ktorá zachytáva pointu života. Mnohí priznali, že okolo svojej fatamorgány šťastia chodili celý život, no až v hodine smrti uznali, že za svoje šťastie je zodpovedný sám človek. …oni to už, žiaľ, nestihli; no nechali po sebe ľudstvu silný odkaz, ktorý rezonuje: 

Skoncovať s výhovorkami, prestať sa hrať, chopiť sa iniciatívy a začať uvedomelo žiť. Zdieľať

Je čas, aby si mnohí dospelí ľudia uvedomili, že treba skončiť hrať tú detskú hru a začať na sebe pracovať a správať sa ako dospelý zrelý človek, ktorý sa angažuje vo veciach lásky a dobra. Kiež by každý dospelý raz a navždy odložil svoje výhovorky a infantilnosť do svojej životnej kapitoly „moje detstvo“.

Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. 
Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby (Kor 13, 11).


Ilúzia, utópia, realita… a čas plynie

Človek pácha na sebe najväčšiu lúpež, okráda sa o najlepšie sily svojim nesprávnym prístupom - k Bohu, k životu, k sebe aj k iným.

Nie sú to vonkajšie okolnosti, ale vnútorný pocit skľúčenosti a neistoty, často vyvolaný predsudkami, obavami a falošným strachom, ktoré dodávajú vonkajším okolnostiam ten smutný alebo hrozivý dojem. A tie následne rozbíjajú vnútornú istotu, dôveru či odvahu ku zmene - začať nový vzťah, pustiť do skvelého nového projektu či zveľaďovať svoje talenty.

Nemožno predčasne obetovať časť života smrti pre odpor, strach či negativitu, ktoré človek v sebe nosí. Zdieľať

Čože už by mal potom človek
akú radosť z kúsočka dobrovoľne zmrzačeného života,
ktorý by sa už ani nedal nazvať životom?

 

Každý človek má svoju vlastnú realitu, príbeh, misiu. Život každého je originálny; každý má svoj vlastný kríž, radosti i starosti. Ale každý má aj svoje danosti, talenty, dary, schopnosti, možnosti, príležitosti… otvorené alebo zamknuté dvere niekde inde.

Inzercia

A hlavne, má srdce, rozum a slobodnú vôľu, ktoré rozhodujú o tom, ako s týmto všetkým naloží; to znamená, ktoré z týchto pokladov využije v prospech dobra alebo ktoré zneužije, zanedbá, nechá bez povšimnutia.

Človek za každých okolností vie udať smer svojím postojom k danej situácii. Tým ovplyvňuje realitu svojho života, doslova určuje svoj život. Svojím postojom udáva ďalšie smerovanie, predznamenáva svoju budúcnosť.  

Prijatie situácie odhaľuje nový obzor možností, ktoré treba triezvo posúdiť a v plnom nasadení ich premeniť na realitu. Zdieľať

A tak sa nikdy nemôže vyhovárať na vinu nejakého osudu. Ak sa nekompromisne pozrie zoči-voči svojmu životu a prijme ho ako príležitosť k osobnému rastu, môže ho stvárniť ako prekrásne umelecké dielo! V človeku sa skrýva neuveriteľne veľa tvorivej energie!

Otázku zmyslu svojho života si musí človek vyriešiť sám

Sám so sebou a s Bohom. Životná úloha, ktorú si musí každý odžiť sám za seba. S prijatím pravdy, že pozemský život je len „predstupňom“ života skutočného; že je len prípravou na život večný, ktorý nikdy neskončí, sa človek celý život snaží o to, aby sa vykliesnil z väzenia panciera svojich slabostí, hriechov a nerestí; aby nastolil vnútorný mier, zmieril sa so sebou a so všetkým, čo v ňom je.

Skrátka, aby seba, svoje vzťahy a prostredie, v ktorom žije, pretavil láskou… Áno, život je veľký krutý boj pokory a pýchy,

avšak ten kúsok večnosti, ktorý v sebe človek nosí, dokáže zázraky. Zdieľať


O čo krajší život by ľudia mali, keby konečne začali veriť v zázraky!
…a snáď by stačilo, keby si ich začali všímať.

Raz, na horizonte spomienok, si každý svoje zázračne prežité okamžiky lepšie uvedomí. No predsa len, nebolo by lepšie si ich naplno užívať, pokiaľ sa nenávratne nepremenia len na nostalgickú spomienku pekných čias?

Prevziať plnú zodpovednosť za svoj kúsok drahocenného života

Mnohí ľudia doslova zabíjajú svoj čas, no v skutočnosti je to čas, ktorý „zabíja“… Snaha žiť prítomný okamih jasne, zreteľne vo všetkých jeho obrysoch a dimenziách zabráni tomu, aby ľudia premárnili život, zbytočne mrhali svoje sily a plytvali životnú energiu na veci nepodstatné.

Jedná sa o veľké vynaložené úsilie nenechať zatemniť svoje srdce a myseľ sebou, svetom ani démonmi.

Je to ľudské bremeno záväzku, aby ľudia dobre využili čas, ktorý im bol daný, a to nenahlodaný a nesužovaný starosťami o každodenné záležitosti a všelijaké predsudky a malichernosti, ktoré ich otravujú ako dotieravé muchy. Veď nad všetkými trápeniami a starosťami je predsa Otec, ktorý o tom všetkom vie, a ľudia od neho dostanú viac než treba, ak budú mať zamerané svoje srdce a myseľ na to podstatné, dôležité, zmysluplné (Mt 6, 25-33).

Neodpustenie, násilie a krutosť vo svete by sa tak mohli vyvážiť dávkou odpustenia, lásky a dobra, ktoré musia ľudia zo seba niekedy priam krvopotne vydobyť. Ach, už len tie slová prebodávajú!

Treba vnímať realitu dobra aj zla bez toho, aby sa človek vzdával či zbláznil. Krása vo svete je rovnako reálna a prítomná ako aj zlo, bolesť a utrpenie. Utekať a skrývať sa pred životom a jeho ťažkosťami, skúškami či náročnými výzvami, nemá zmysel. 

Pozemský život je nesmierne ťažká skúška sebaobetavej lásky; nestačí druhým hodiť len omrvinky seba a hneď utekať preč.

Je to  c e l o ž i v o t n ý   p r o c e s  každodenného padania a vstávania, hrdinského premáhania seba samého, kedy sa človek v istých okamžikoch sám v sebe stáva gladiátorským bojiskom, ktoré prináša ako svoju celoživotnú obetu
…a tá dáva jeho životu zmysel. Zdieľať

Einstein videl hodnotu človeka v tom, čo urobil pre iných, nie pre seba.

…a život ide ďalej…

Áno, človek dokáže byť zo života unavený, uťahaný, zmorený a ubitý ako pes, no aj to patrí k životu. V každom období, v každom storočí žili ľudia utrápení, zničení chodením po Božej zemi, no napriek tomu, cítili závan večnosti, ktorý ich zvetrával pre nebo, ale i posilnil, osviežil a pozdvihol, keď padli. …a život ide ďalej…

Niekde hlboko v srdci človeka je niečo, resp. Niekto, Kto ho nikdy neopustí a nesklame, hoci nemá vždy povznesenú náladu. Aj pľuzgiere, mozole a modriny života sú dôkazom toho, že stojí za to a že napriek všetkému má zmysel a je krásny. "Keď sa stretnete s Krásou, dýchajte zhlboka!"

Foto nádherne voňavej magnólie: z mojej kolekcie ©krЄღÁciЄ - krásy všehochuť :)

Život, smrť, láska, radosť, utrpenie, mozole a omamná vôňa kvetov či nádhera hviezdnych galaxií v šibalskom pohľade... strieda množstvo (zbytočných) krutostí… a to všetko tvorí jeden celok; nedá sa ani týmito chabými ľudskými slovami vysvetliť, že to všetko spolu súvisí.

Všetko človek nosí so sebou - život, smrť, nebo, peklo, Boha i démonov… celé tisícročia. Človek sa musí sám existenčne vyrovnať so sebou, s Bohom, svetom i s okolnosťami, v ktorých žije, a vlastnou silou sa zasadiť za ich zlepšenie. 

Základ je začať sám od seba, každý deň odznova… Zdieľať

Pre inšpiráciu k téme zmysel života: rozhovor s Petrom Dufkom SJ  + článok o TICHU✣
- upravená verzia prevzatého článku so súhlasom redakcie zastolom, autor: Júlia Kubicová

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva