Ako primátori pomáhajú ukradnúť bratislavské nábrežie

Bratislavskí primátori a niektorí starostovia mestských častí pomáhajú okrádať hlavné mesto Slovenska a 90% jeho obyvateľov o hodnoty mnohonásobne väčšie než rozkradnuté či zle využité milióny z mestského rozpočtu. Okrádajú nás o zeleň tvoriacu zdravé životné prostredie, a verejný priestor slúžiaci kultúre a potrebám všetkých obyvateľov. Akútne sa chystá takouto zlodejinou primátor Nesrovnal ešte aj zhoršiť dopravu na dunajskom nábreží.

Výstavba škodiaca viac než vojna

Bratislava, zvlášť jej historické centrum, utrpela komunistickým riadením viac než dvoma svetovými vojnami. Sloboda a návrat súkromného vlastníctva a trhovej konkurencie mnohé zlepšili: obnovili sa schátrané budovy, postavilo niekoľko kvalitných nových a aspoň v obchodoch sa doplnila chýbajúca infraštruktúra na sídliskách. V niečom však Bratislava zvlášť za posledných troch primátorov trpí rovnako nevyliečiteľné rany a nenahraditeľné škody ako komunistickým veľkoplošným búraním historického podhradia.

Je to likvidácia zelene, ďalších historických pamiatok, odovzdávanie pekných vyhliadok a najkrajších miest na prechádzky do výhradného užívania nekultúrnych zbohatlíkov, zhoršovanie dopravy a parkovania predimenzovanou zástavbou.

Kto je zodpovedný

Na tomto okrádaní občanov a ničení mesta sa podieľa niekoľko aktérov. Realizátormi sú hlavne pochybní zbohatlíci a developeri vďaka ktorým je tu slovo "developer" synonymom pre nekultúrnych stavebných investorov, ktorí v bezohľadnej honbe za maximálnym ziskom ničia kultúrne a životné prostredie, pričom nezriedka aj obchádzajú zákony. V tak veľkej miere sa im to darí preto, že im to umožňuje niekoľko verejných činiteľov, ktorých z našich daní platíme aj na to, aby tomu bránili. 1. Väčšina mestských poslancov, ktorá schvaľuje územný plán a predaje obecného majetku. 2. Primátor a niektorí starostovia mestských častí, ktorí vedú zastupiteľstvo a podpisujú stavebné povolenia, 3. Krajský stavebný úrad, prokurátori a sudcovia, ktorí namiesto zvrátenia a trestania zlých rozhodnutí a porušení zákona ich potvrdzujú.

Názor hlavnej architektky

Hlavná architektka Bratislavy I. Konrad situáciu, a vlastne prácu Magistrátu zhodnotila takto: „ … Prakticky všetky väčšie projekty vznikali bez posúdenia kvality ich architektúry a bez potrebnej miery regulácie, v ktorej by sa odrážal verejný záujem.“ Preto sa „v exponovaných častiach mesta postavili objekty, ktoré by tam po zvážení všetkých  parametrov (dopravné napojenie, nároky na statickú dopravu, začlenenie do siluety-obrazu mesta, architektonická kvalita) stáť nemali, alebo by mali byť minimálne inak orientované s inou výškou, nehovoriac o ich dopade na životné prostredie, zeleň a verejné priestranstvá (Aupark).“ (Sme, 25.3.2011) „Nepoznám žiadnu inú krajinu, kde by sa štát tak nekoncepčne zbavoval hodnotných priestorov a budov. ...Hmotné dedičstvo – v meste sú to budovy, ulice i zákutia - nesie v sebe nadradené hodnoty a pripomína ich v priestore a čase. “(žena.sme.sk 21. 7. 2012)

Územný plán a trpiace nábrežie

Zvlášť viditeľné je to na Dunajskom nábreží medzi Mostom SNP a Karloveskou zátokou, kde má hlavnú réžiu J&T, ktoré založili a riadia v Moskve študovaní veľkokapitalisti z komunistických a eštebáckych rodín. Začalo to predajom Parku kultúry a oddychu (PKO) a výstavbou obludného River Parku za primátora Ďurkovského. Ich "záber" siaha až po Karloveskú zátoku, ktorú daroval v r.1880 gróf Lafranconi aby slúžila pre šport občanov. Tam primátori Ďurkovský a Ftáčnik i predchádzajúca karloveská starostka Hanulíková odsúhlasili J&T výstavbu rozsahom a funkciou výrazne prekračujúcu to, čo tam dovoľuje územný plán.

M. Ftáčnik získal kreslo primátora aj pomocou megabilboardu, na ktorom bol priestor Vydrice - Zuckermander zaprataný modernými výškovými budovami, a na ktorom Ftáčnik sľuboval, že takýto spôsob výstavby ukončí. 15. 12. 2011 schválil magistrát pod jeho vedením Zmeny a doplnky Územného plánu (ÚP) ktorými fakticky zrušil výškovú reguláciu v historickom centre. Za hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, všetci SDKÚ okrem jedného neprítomného, traja SAS a dvaja za MOST-HÍD. Schvaľovanie týždeň pred Vianocami sa rovná snahe o čo najmenšiu informovanosť občanov. V sále však zástupcovia developerov pozorne sledovali, ako jednotliví poslanci hlasujú. Keby dávali pozor, či hlasujúci konali podľa toho, za čo im zaplatili, nevyzeralo by to ináč. (viac tu http://martinicky.blog.sme.sk/c/291180/Ako-poslanci-okradli-obcanov-Bratislavy.html )

Ďalšia nevhodná megastavba

To umožnilo Ftáčnikovi schváliť ďalšiu do prostredia Vydrice nevhodnú výstavbu, ktorej obludnosť je už zjavná. Namiesto projektu ktorý by dal bývanie a vybaveniosť strednej vrstve, ktorá by centru vrátila život a kultúru, luxusné byty pre zbohatlíkov. (Už sú v predaji byty za "ludovú" cenu 2800-2900eur/m2) Namiesto snahu vrátiť tomuto miestu stratenú atmosféru, ktorá láka na prechádzky domácich aj turistov, vrátane tak nedostatkovej zelene a priestoru na kultúru, ďalšia komerčná megastavba. Tak prehustená, že okrem iného ešte viac zhorší už dnes preťaženú dopravnú situáciu na nábreží. Stavba neponechala ani len symbolický metrový pás zelene s alejou stromov pri ceste, priestor na jej rozšírenie či nový riadny odbočovací pruh do tohto komplexu.

Nový primátor, staré spôsoby

Presne v tomto pokračuje aj súčasný primátor Nesrovnal, ktorého ľudia volili ako nezávislého s nádejou že to konečne zastaví. Znovu pár dní pred Vianocami a v čase rozbehnutej kampane k parlamentným voľbám, čiže tak aby sa o tom dozvedelo čo najmenej ľudí, sa bude 9.12.2015 v Primaciálnom paláci rozhodovať aj o budúcnosti PKO.

Tento objekt, so sálou pre 2500 a celkovou kapacitou pre cca 4000 ľudí, v ktorom sa ročne uskutočnilo viac ako 700 kultúrnych podujatí, chce Nesrovnal za korunu predať developerovi na komerčné využitie, čiže zbúranie. Napriek tomu, že v roku 2005 pri predaji pozemkov pod PKO - bez súťaže a pod cenu - bolo občanom sľúbené, že búranie prichádza do úvahy jedine v prípade vybudovania adekvátnej náhrady PKO. Adekvátnu náhradu ani žiaden ako-tak zrovnateľný priestor však hlavné mesto Slovenska nemá. Tento objekt má nahradiť podľa investora a jeho architekta Planetárium - červená "Dunajská kvapka". S kapacitou 140 návštevníkov, za ktorú by ešte mesto zrejme platilo prenájom. Jeho plocha predstavuje približne 2,2% z uvažovaných 72 tisíc štvorcových metrov plochy nadzemných podlaží plánovaného areálu. Na základe "úspešných rokovaní" k tomu mesto získa nové lavičky a odpadové koše. Ako ďalší "úspech" sa uvádza, že podlažná plocha plánovaného areálu bude o 30% menšia než River Park. Ten je však trojnásobne väčší ako sa do danej lokalitu ako-tak hodí. Čiže jeho pokračovanie podľa plánov J&T bude "iba" dvojnásobne predimenzované.

Dopravnú situáciu na nábreží Gen. L. Svobodu zhoršil už River Park. Zhorší ju teraz stavaný Zuckermandel a dorazí to River Park 2.

Existuje riešenie?

Viacerí z vedenia mesta argumentujú hroziacimi žalobami od investora za ušlý zisk. Keby však v územnom pláne schválili takú mieru zastavanosti a spôsob využitia pozemkov akú malo PKO v čase keď tam developer kupoval pozemky, v právnom štáte, by na súde neuspeli so stratou vypočítanou zo ziskov plánovaných po prekvalifikovaní pozemkov na iný účel.

Aj v komunálnej politike platí to, že politici robia to, čo si želá alebo im dovolí väčšina občanov. Aj v Bratislave sa niečo zmení len ak k tomu občania vedenie mesta prinútia.

V stredu 9.12.2015 o 16:00 sa v Primaciálnom paláci na zastupiteľstve v rámci hodiny pre verejnosť bude možné slovne aj svojou prítomnosťou vyjadriť k PKO. O 17:30 bude na námestí bude aj verejný protest nielen k tejto téme, ale aj k prebiehajúcemu i plánovanému likvidovaniu zelene. ( o tom viac napr. tu: http://vybrali.sme.sk/c/Kradnu-nam-lesy-Marek-Pava-blogsmesk/ )

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo