V knihe Kauza Kristus som sa dočítal, že v Starom zákone je 48 miest, v ktorých je opísané to, čo sa bude týkať očakávaného židovského Mesiáša. Píše sa tam aj o tom, že pravdepodobnosť toho, že sa na jedinom konkrétnom človeku naplní všetkých 48 charakteristík, je číslo 1 / 10¹⁶⁵. Definoval to matematik Stoner.

Zúfalo nepredstaviteľne malé číslo. Nepredstaviteľne malá pravdepodobnosť.

Viacerých ľudí som počul tvrdiť, že náhodná kombinácia všetkých týchto javov, hoci je takmer nekonečne málo pravdepodobná (pokiaľ by mali pripustiť podporu názoru, že toto by mohlo byť pôsobenie Boha), je aj tak iba náhoda. Na druhej strane - nech je čokoľvek, čo by mohlo vyvrátiť potrebu Boha ako príčiny tohto vesmíru (vznik hmoty z ničoho, vznik organického života z neorganickej hmoty, objavenie sa vedomia) akokoľvek zúfalo nepravdepodobné, radšej budú veriť, že náhoda, či skôr nejaká samoorganizácia a samointeligencia atómov (Highsovho bozónu alebo nejakej inej „božskej“ častice) dokáže vytvoriť takýto vesmír.

Nechajme týchto ľudí naďalej veriť v „božskú“ časticu či „božskú“ náhodu alebo presnejšie v „božskú“ nezmyselnosť bytia. Pre mňa je oveľa logickejšie dôverovať Bohu, že nás neposlal na túto zem bez toho, aby neurobil všetko podstatné pre to, aby sme Ho našli.

Po celý čas existencie človeka na Zemi komunikoval s ľuďmi. Nie všetci Ho chceli počuť. Podobne ako dnes. Tí, ktorí s Ním v minulosti chceli komunikovať, zažili Jeho vplyv a prejavili ho. Avšak na každého človeka vplýval vždy aj vzťah s ľuďmi a svetom okolo seba. Mali svoje pozitívne povahové črty, ale mali aj rôzne deformácie svojho charakteru. Podobne ako my dnes. Komunikáciu s Bohom odovzdávali svojmu okoliu podľa svojej schopnosti vyrozprávať prežitý objav Božej inšpirácie.

Po vynájdení písma (a zdá sa mi, že na jeho vynájdení sa podieľali významnou mierou práve tí, ktorí s Bohom komunikovali), svoje poznatky o Bohu zapisovali. A okolie ich hodnotilo. Zapisovali ich v každej civilizácii, v každom národe v dejinách ľudstva. Príkladom je otec vedy Aristoteles. Vznikali rôzne náboženské systémy ako výsledok komunikácie tých ľudí, ktorí mali ochotu s Bohom komunikovať. Ale nie všetci pochopili túto komunikáciu tak, ako ju Boh viedol. Vidieť to na porovnaní zapísaných či tradovaných základných náboženských dokumentov jednotlivých náboženských systémov.

Tu by som nakrátko odbočil. Chcem urobiť paralelu medzi pôsobením Boha na ľudí ochotných s ním komunikovať a pôsobením Boha na vznik a vývoj univerza. Boh (podľa môjho názoru) doslova plytval vesmírnymi priestormi a Svojou energiou len na to, aby po takmer štrnástich miliardách rokov od Veľkého Tresku vytvoril človeka na jednom zrnku v celom vesmíre. Nevylučujem, že na niektorých iných vhodných vesmírnych zrnkách kdesi v diaľavách kozmu vzniká niečo organické (ale vždy v interakcii s pôsobením Boha), možno dokonca aj niekto, kto si tam uvedomuje seba podobne ako my, ľudia, tu na Zemeguli. Ale v očakávaní toho, že aj na iných planétach kdesi vo vesmíre vznikla a rozvíja sa inteligencia, som skeptický. Možno som trošku (ale naozaj iba trošku) náchylný pripustiť, že by tam kdesi mohol niekto existovať, ale skôr v štádiu podobnom primátom. Tvorom bez rozumu a vôle. A našim poslaním bude priniesť tam racionalitu a vieru. Lebo racionalitu a vieru nám dal Kristus iba na tejto Zemi. Inými slovami Kristus iba raz zomrel a to na tejto Zemi. Nikde inde vo vesmíre.

Nechcem to používať ako dôkaz jedinečnosti ľudskej rasy, ale spomeňme si, ako v sci-fi filmoch maskéri zobrazujú bytosti z iných planét. Väčšinou majú akési čudné tvary, čudné vrásky, zvláštne uši, oči, postavy. Najkrajšie z tohto porovnania vychádza človek. Hlavne ženský obraz človeka. Nič krajšie si zatiaľ nevieme predstaviť a ani nafilmovať.

Ale existenciu iných inteligentných bytostí niekde vo vesmíre považujem za málo pravdepodobnú. Oveľa pravdepodobnejšia mi príde výnimočnosť nás ako Božieho stvorenia a zároveň výsledku Božej rozšafnosti. Zdá sa (a veda to postupne potvrdzuje), že naše Slnko nie je iba takou obyčajnou hviezdou, ako sme si pôvodne mysleli. Má veľmi dobré vlastnosti, umiestnenie vo vesmíre a Mliečnej dráhe na to, aby okolo neho mohla krúžiť planéta výnimočne vytvorená a výnimočne chránená svojimi vlastnosťami a susedmi na to, aby na nej vznikla, udržala sa a rozvíjala organická forma existencie. A v konečnom dôsledku inteligentná bytosť, schopná pozorovania a abstrakcie.

Rovnako Zem a jej vývoj, ako ju poznajú vedci, je príliš výnimočná, akoby usmerňovaná a upravovaná všetkými okolnosťami a stretmi v jej histórii na to, aby bola schopná „porodiť“ a udržať organický život. Má mimoriadne vhodné (ak nie najvhodnejšie) pomery nielen v umiestnení vo vesmíre ale aj veľmi vhodné zloženie, rozmery a štruktúru, jadro, procesy v ňom (magnetizmus,...) a tak ďalej.

Dokonca jej umiestnenie vo vesmíre umožňuje pozorovanie iných častí vesmíru tak, ako sa to dá z máloktorého iného miesta vo vesmíre. Ako keby nás Boh umiestnil preto práve tu, aby sme dokázali cez pozorovanie vesmíru poznávať vesmír. A aby nás to viedlo k zamysleniu, odkiaľ to všetko pochádza a aký to má význam.

Astronómia, teda pozorovanie nebeských telies, poskytla prvé zovšeobecnenia a prvé základy pre matematiku a filozofiu. Teda pre niečo, čo vlastne nebolo pre človeka hmatateľným prínosom, lebo mu to neposkytovalo bezprostredné výsledky vo forme jedla či nejakej ochrany pre život jedinca ani skupiny. Človek to skúmal, lebo ho to zaujímalo a napĺňalo otázkami. Na tejto planéte neexistuje iný živočích, ktorý by pozoroval oblohu a robil z toho nejaké zovšeobecnenia a vďaka tomu si rozvíjal vedomie a intelekt. Je mi jasné, že astronómia bola v minulosti potrebná aj na to, aby podľa vývoja ročných období bolo možné presne určiť dni poľnohospodárskych prác. Aby boli dodržané (povedané modernou rečou) agrotechnické termíny a nebola ohrozená úroda.

Keď hovorím o základoch pre matematiku, myslím tým tvorbu postupov pre výpočet obehu nebeských telies, (čo pre bežného človeka nie je potrebné na prežitie.) Nemám na mysli jednoduché počty týkajúce sa určenia toho, koľko členov má susedný kmeň a či môžem s nimi bojovať o životný priestor, (čo už bežný človek na prežitie potreboval).

Boh teda veľmi plytval kozmickými priestormi, časom a energiou vesmíru len kvôli jednej zdanlivo bezvýznamnej planéte.

A tu sa dostávam k vysvetleniu svojho odbočenia. Tak ako bol Boh rozšafný pri kreovaní anorganického vesmíru, tak plytval aj civilizáciami na tejto Zemi.

Komunikoval s mnohými ľuďmi od vzniku - či skôr stvorenia - človeka. A každý človek nejako pochopil komunikáciu s Ním. Indickí hinduisti vyznávajú niekoľko miliónov božstiev, pomaly každý prírodný jav tam má svoje božstvo. Protestanti dnes majú okolo 33 tisíc vetiev. Katolicizmus aj pravoslávie majú viacero rôznych liturgií. Existuje či existovalo strašne veľa animistických náboženstiev. Nesporne je to výsledok vplyvu Boha na ľudí a transformácie tohto vplyvu konkrétnymi ľuďmi do konkrétnych podôb. V niektorých prípadoch aj do desivých podôb ľudských obetí, či bizarných foriem sexuálnych deviácií.

Boh má asi rád plytvanie, kreativitu, rozšafnosť. Ale v konečnom dôsledku to všetko usporadúva, usmerňuje, dáva tomu zmysel a poriadok. Sleduje svoj cieľ.

Jeho cieľom určite nie je chaos. Preto si vždy z viacerých ochotných nakoniec vyberie toho najlepšieho kandidáta. A nepomýli sa pri výbere. Lebo On si nevyberá v čase ale vo večnosti. Tak si vybral pred cca 3900 rokmi Abraháma. Cez neho ovplyvňoval jeho potomkov a nechal ich zapísať výsledky svojej komunikácie s Ním. Vznikol Starý zákon. Určite nie iba ako dielka jednotlivých autorov. Bolo to triedenie myšlienok, názorov mnohých múdrych ľudí z Abrahámovho potomstva. To, čo vzniklo, hovorilo (modelovo) nielen o Bohu „Ja som“, ale aj o Jeho pláne a cieli. Cieľom je to, aby Boh nakoniec priviedol ľudí k Sebe. Bolo by naivné myslieť si, že taká Inteligencia ako Boh, by nenašiel spôsob ako nakoniec dosiahnuť Svoj cieľ.

Preto treba, aby sme my, ľudia, porovnávali, hodnotili, triedili a nakoniec sa rozhodli, komu chceme veriť. Biblia určite nie sú mýty v zmysle rozprávky. Ak to niekto tvrdí, tak nečítal a neporovnával triezve (a vedou potvrdzované) opisy Biblie s obrazotvornosťou a fantazijnosťou diel, ktoré napísali iní ľudia komunikujúci s Bohom, ale nevybratí Ním samým na to, aby ich výstupy On použil pre Svoj cieľ. (Perzské, egyptské, mezopotámske, indické, čínske, germánske, vikingské, indiánske a iné mýty o stvorení sveta. Napríklad aj súčasné moderné mýty z dielne svedkov liehovových.)

Boh nielen ovplyvňoval a vyberal komunikujúcich. Boh Bibliu potvrdzoval cez prorokov (Dávidovým kráľovstvom, zajatiami Izraelcov v Babylone, v Asýrsku, podriadením iným ríšam ale bez asimilácie,) a utvrdzoval vybratý národ v tom, že raz zasiahne veľmi evidentne. Preto poslal Krista.

A dal Mu nepochopiteľnú úlohu. Prispieť svojimi výrokmi do dotvorenia modelu vzťahov Boha s ľuďmi (Biblie) a dovysvetliť ako treba chápať Bibliu. Realizovať biblické odporúčania a požiadavky na svätosť a dokonalosť (cez lásku) - toto všetko je ešte celkom pochopiteľné, - ale nakoniec sa nechať hrozne umučiť a zomrieť.

Aby neboli ani najmenšie pochybnosti, dal o svojom Synovi, o Mesiášovi, o Sebe napísať do Starého zákona 48 konkrétnych poznávacích znakov. Aj o tom, ako si vojaci rozdelia jeho šaty - okrem spodného odevu. O ten losovali.

Čomu sa tu nedá rozumieť? Jedine ak Božej rozšafnosti. Ide skôr o to, či som tomu ochotný uveriť. Uveriť takejto bláznivo sa rozdávajúcej, plytvajúcej Láske...