Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
04. október 2021

Viera Červeňová: Smútkové poradenstvo pomáha narábať s bolesťou

Viera Červeňová: Smútkové poradenstvo pomáha narábať s bolesťou

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autorka: Andrea Žiaková

Mgr. Viera Červeňová absolvovala dlhodobý psychodynamický psychoterapeutický výcvik v hlbinnej psychoterapii. Momentálne pracuje v Psychiatrickej ambulancii v Trenčíne ako zdravotná sestra. Spolupracuje v Centre pre rodinu v Trenčíne, ktorého program disponuje práve s jej ponukou služby v rámci smútkového poradenstva.

Smútenie má v súčasnosti špecifické postavenie. Je akoby vytesnené z verejného života...

V tomto čase prechádzame ťažkým obdobím spojeným s pandémiou a veľkým počtom zomrelých. Obmedzenia s tým spojené sťažili smútenie, napríklad keď sa pozostalí nemohli dostať k telu zosnulého v nemocnici alebo v dome smútku. Pohreb, pohrebný obrad má dôležité miesto v procese smútenia, dáva ľuďom príležitosť vyjadriť myšlienky a pocity voči zosnulému.

Smútok a smútenie bolo odjakživa bežnou súčasťou života. Kedy je potrebné pri smútení vyhľadať odbornú pomoc?

Ľudia, ktorí prechádzajú stratou, sa v prispôsobovaní na ňu líšia. Niektorí sa prispôsobujú lepšie, niektorí horšie. Niektorí ľudia odmietajú uveriť, že smrť je skutočná a zaseknú sa v úlohe prijať realitu straty. Napríklad rodičia, ktorí prišli o dieťa, nechajú jeho izbu v nezmenenom stave.

Ako prechádzať cez smútok, aby sme sa nezasekli?

Aby pozostalí zavŕšili smútenie, je nevyhnutné, aby prešli bolesťou zármutku. 

Teda bolesť je potrebná...

Bolesť po smrti blízkeho je súčasťou smútenia, prejavuje sa napríklad v emóciách v podobe prežívaného smútku, úzkosti, na úrovni telesných pocitov môžu pozostalí cítiť zvieranie v krku, hrudi, myslenie môže byť zmätené, je narušený spánok, sú roztržití, nechutí im jesť. Tieto a tiež i množstvo iných prejavov patrí k normálnemu smúteniu.

Prečo niektorí pozostalí nevedia prejsť týmto procesom sami?

Mám skúsenosti, že ľudia ani veľakrát nevedia, ako majú poskytnúť oporu svojim blízkym, ktorí prišli o niekoho blízkeho. Buď sa vyhýbajú dotknúť sa bolesti s tým spojenej, presmerujú pozornosť a rozhovor na iné témy, len aby sa vyhli pocitom, ktoré sú im samým nepríjemné. Mnohých zase otravuje venovať čas smútiacim, ktorí majú potrebu spočiatku veľa hovoriť, spomínať na pozostalých, pozerať fotky.

Môže nastať situácia, že pozostalí nielen že nevedia poskytnúť pomoc a podporu, ale i uškodia?

Pravdaže. Často sa stáva, že okolie – síce v úmysle pomôcť - narobí viac škody ako osohu. Poznámky tipu: „nemusíš smútiť – iba sa ľutuješ,“ alebo „...veď máš ešte jedno dieťa,“ prípadne „si mladá a môžeš mať ďalšie dieťa,“ nie sú vhodné. Pozostalí sa vtedy v snahe prežívať to podľa „dobre mienených rád“ odrežú od vlastných pocitov a začnú popierať prítomnú bolesť. 

Vždy ide o negatívny vplyv okolia?

Nie vždy. U klientov, ktorí svoju identitu definujú cez vzťah a starostlivosť o druhých, znamená strata blízkeho aj pocit straty seba samého. Vtedy im terapeut môže pomôcť znovu nájsť seba, opäť cítiť celé „ja“.

Dajú sa vymenovať body, charakteristické znaky, kedy smútenie vyžaduje zásah odborníka?

Napríklad, keď pozostalí stratia životné smerovanie, nenachádzajú zmysel v strate, strácajú pocit kontroly nad vlastným životom. Potrebujú dospieť k pocitu, že svet je zmysluplný a pozostalý je hodnotným človekom. Napríklad pri náhlej a predčasnej smrti si to poniektorí vysvetľujú ako trest Boží... To je opäť dôvod, kedy im smútkový poradca, terapeut môže byť veľmi nápomocný.

Vyhľadať pomoc je tiež na mieste, keď sa pozostalý nevie zrieknuť zosnulého tak, aby ostal  s ním v spojení a pamätal na neho, ale zároveň vedel žiť ďalej. Mnohí to opisujú ako „nežitie“, zastavil sa im život. Cítia sa často osamelí, unavení až apatickí alebo ľahostajní.

Pomáha smútkový terapeut aj so zvládaním emócií, prípadne s pocitom viny?

Samozrejme, smútkový poradca pomáha i pri zvládaní rôznych emócií, ktoré pozostalých môžu miasť: napríklad často cítia hnev, no zároveň si hovoria: „Ako môžem byť nahnevaná, veď on nechcel zomrieť.“

Pozostalí sú zaplavení tiež pocitmi viny a výčitkami. Majú pocit, že niečo zanedbali, že mohli predísť strate. I s týmito pocitmi sa dá pracovať, a to vždy prináša úľavu.

Ešte by sa dali vymenovať nejaké znaky?

Mnohí sa cítia úzkostní, majú pocity neistoty, ktoré sa viažu na strach, že sa nebudú vedieť postarať o seba. Smrť u niekoho spúšťa pocit bezmocnosti. Boja sa, že sa zbláznia a nebudú sa vedieť postarať o rodinu. Po strate sa niektorí cítia otupení, čo často slúži ako ochrana pred záplavou pocitov.

Tu by som chcela podotknúť, že popísaný zoznam uvedených ťažkostí sú normálne pocity zármutku, avšak pocity, ktoré pretrvávajú dlho a vo veľkej intenzite, môžu prejsť do komplikovaného zármutku.

Preto je dobré, keď človek s tým neostáva sám a vyhľadá odbornú pomoc. Nie je to hanba, nie je to prejav slabosti, neschopnosti, niečoho nenormálneho. 

Je rozdiel medzi smútkovým poradenstvom a smútkovou terapiou?

Áno, rozlišujeme medzi smútkovým poradenstvom a smútkovou terapiou.

Smútkové poradenstvo pomáha pozostalým uľahčiť zármutok, pomôcť im adaptovať sa na stratu milovaného blízkeho a pomôcť im prispôsobiť sa novej realite bez neho či bez nej.

Inzercia

Úlohou poradcu v smútkovom poradenstve je pomôcť pozostalým prijať realitu straty, že blízka osoba je mŕtva, že je preč a už sa nevráti. Tiež im pomáha narábať s bolesťou, či už emocionálnou alebo fyzickou, ktorá je pri strate nepochybne prítomná.

Ďalšou úlohou poradcu je pomôcť klientovi prekonať rôzne prekážky prispôsobenia sa po strate, to znamená nájsť spôsob, ako vytvoriť väzbu so zosnulým tak, aby mohol znovuinvestovať do svojho života, opäť viesť plnohodnotný život.

V smútkovej terapii sa terapeuti venujú obmedzeniam, vnútorným konfliktom,  ktoré spôsobujú, že zármutok je chronický, oddialený, maskovaný, napríklad za telesné ťažkosti. Riešením odstránenia prekážok je nájsť cestu k prežívaniu pocitov a myšlienok, ktorým sa pozostalý vyhýbal. Terapeut v zásade dáva klientovi povolenie smútiť, ktoré možno v čase úmrtia chýbalo.

Kto je vlastne smútkový poradca alebo terapeut?

Smútkové poradenstvo môže vykonávať trénovaný lekár, sestry, psychológ, sociálny pracovník, aj ľudia z iných profesií, ktorí majú skúsenosti s vlastnými osobnými stratami a podporujú človeka v tom, aby uniesol bolestnú stratu. To môže prebiehať v skupine alebo individuálne, kde smútiaci môžu nájsť podporu, odbornú radu, pocit spolupatričnosti.

Existujú aj svojpomocné skupiny, v ktorých smútiaci ponúkajú pomoc iným smútiacim.

Smútkový terapeut je človek, ktorý má dostatočné vzdelanie a psychoterapeutický výcvik. Dôležité je, aby sám mal spracované osobné straty, ktoré nebudú narúšať terapeutický vzťah v  psychoterapeutických sedeniach.

S akými problémami k vám najčastejšie klienti chodia?

Viedla som smútkové poradenstvo s matkami, ktoré stratili svoje dospelé deti.

Taktiež som mala v poradenstve pozostalých, ktorých blízki spáchali samovraždu.

Keďže spolupracujem s Centrom pre rodinu Trenčín, ich program disponuje práve s mojou ponukou služby v rámci smútkového poradenstva, rada by som koncentrovala svoju pozornosť špeciálne rodičom, matkám, ktorí zažili spontánny potrat. Mnohokrát sa s ním zaobchádza s negovaním. Žena sa môže hanbiť zmieniť sa, že o bábätko prišla. Často má obavy, či ešte niekedy bude môcť mať deti. Veľkou témou u žien, ktoré potratili, je sebaobviňovanie. Pretože sa spontánny potrat týka straty človeka, je dôležité, aby aj v tomto prípade prebehla smútková práca. Ak sú v rodine ďalšie deti, niekedy je problém nájsť spôsob, ako im o tom povedať. Je dôležité dovoliť deťom hovoriť o ich myšlienkach a pocitoch, pomôcť im odsmútiť stratu súrodenca, lebo sa ich to určite tiež týka.

Čo v prípade narodenia mŕtveho dieťatka?

Narodenie mŕtveho dieťaťa je ďalším špeciálnym typom straty. Tu je tiež dôležité pristupovať s tým, že rodičia, matky, súrodenci utrpeli skutočnú stratu, úmrtie. Dôležité je pracovať s rodičmi na ich pocitoch zo straty, pocitoch strachu, viny, strach z ďalšieho tehotenstva, strach z vplyvu straty na manželstvo a strach zo zlyhania ako rodiča. Pri úmrtí dieťatka pri narodení je dôležité hľadanie zmyslu. Rodičia sa pýtajú: „Prečo sa to stalo?“ Poradca má smútiacim rodičom pomôcť v zápase o hľadanie odpovede, vrátane možnosti, že aj nemusí existovať odpoveď.

Ako je to v prípade umelého prerušenia tehotenstva?

Umelé prerušenie tehotenstva je jedna z nevypovedateľných strát, na ktoré by ľudia radšej zabudli. Povrchový zážitok môže byť úľava, hoci žena, ktorá za touto stratou nesmúti, môže prežívať zármutok pri nejakej ďalšej strate. Napríklad sa stretne s inou ženou, ktorá prišlo o bábätko a ju to veľmi rozruší, znepokojí, zosmutní, príliš sa tým zaoberá, nevie to pustiť z hlavy. Pozerať sa na umelé prerušenie tehotenstva ako na úmrtie môže takisto u žien otvoriť veľké pocity viny.

Pred zákrokom samotným by bolo žiaduce poradenstvo, aby žena mohla nazrieť na svoje ambivalentné pocity, môže sa dozvedieť o rôznych možnostiach a dostať podporu. Hlavne dospievajúce dievčatá nenachádzajú podporu u rodičov, súrodencov, keďže sú na ne nahnevaní a pri rovesníkoch cítia hanbu.

Povzbudzujem rodičov, ktorých sa téma straty dieťaťa osobne dotýka, aby ste neostávali s touto veľkou bolesťou sami, je úplne v poriadku, keď sa so svojím utrpením zveríte odborníkom, ktorí Vás budú môcť sprevádzať Vašou bolesťou a dajú Vám priestor smútiť, takým spôsobom, aký Vy aktuálne potrebujete.

Text vyšiel v rámci podpory projektu Sviečka za nenarodené deti Fóra života, ktorý aktuálne prebieha na celom Slovensku. Cieľom je upriamiť pozornosť na počaté deti, ktoré sa nemohli narodiť, ale tiež na všetkých, ktorých sa táto téma dotýka a často je považovaná za tabu. Prijmite pozvanie a zapáľte sviečku vo Vašich domovoch, pri pamätníkoch nenarodeným deťom, na cintorínoch, jednoducho všade tam, kde je to vhodné. Nezabudnime!

Sviečku môžete zapáliť aj virtuálne, podporíte tak konkrétne projekty ochrany života a ľudskej dôstojnosti. Ďakujeme! 

 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Tradičná rímska liturgia prenasledovaná v súčasnosti

Tradičná rímska liturgia prenasledovaná v súčasnosti

Tradičná katolícka rímska liturgia a katolíci modliaci sa v tejto liturgii vystavení sú prejavom nevľúdnosti zo strany cirkevného vedenia v súčasnosti po celom svete. Katolíci zasiahnutí touto bolesťou vedia, že toto trápenie hlboko súvisí s rozdielnym chápaním toho, čo skutočne potešuje, a čo skutočne zraňuje nášho Spasiteľa. Súčasnosť je spojená s množstvom hriechov proti Spasiteľovi v dôsledku nedôstojného nakladania s Najsvätejšou Sviatosťou oltárnou. Táto Sviatosť je podávaná často na neposvätené ruky laikov, a to je nevyhnutne spojené aj s pádom drobných fragmentov Svätej hostie na zem, a pod nohy chodiacich ľudí. Je vhodné poukázať na príčiny tendencií, ktoré Spasiteľa pripravujú o dôstojné pocty zo strany Jeho detí. Liturgia je služba Bohu, ktorý príde ku každému človeku v stanovený čas ako Vykupiteľ alebo Sudca. Na spôsobe a vhodnosti tejto liturgickej služby veľmi záleží, keďže je to spôsob, ktorý Spasiteľ stanovil pre eucharistické prijímanie Jeho Tela pre našu nevyhnutnú pozemskú posilu, a ako prípravu na našu večnú spásu.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.