V pondelok som sa zúčastnil zaujímavého podujatia, novinky medzi akciami v rámci slovenského kresťansko-konzervatívneho prostredia - Konzervatívneho summitu. Dokonca mal som tú česť, že som mohol vypomáhať pri organizácii, takže prinášam perspektívu „insidera“, ktorý môže byť odlišný od perspektívy „outsidera“ Voči organizácii, odkazu podujatia a niektorým hosťom sa vznieslo viacero výhrad či už z pohľadu niektorých médii alebo aj z pohľadu ľudí, ktorí sa považujú za konzervatívcov.

Boris Kollár vystúpil na summite ...

Prvou námietkou voči summitu bolo vystúpenie niektorých osôb, najmä voči predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi alebo maďarskému ministrovi zahraničných vecí Petrovi Szijjártóvi. Mnohí sa pohoršovali, prečo mal Kollár prejav, keď on ani nemá práve najkonzervatívnejší spôsob života. Týmto výhradam samozrejme rozumiem a sú namieste, no je k tomu vhodné napísať povestné ale. 

Poprvé, podujatie sa odohrávalo v historickej budove NR SR, takže bolo celkom logické, že Kollár ako predseda NR SR mal svoj príhovor. Je faktom, že rodinný život pána predsedu je na míle vzdialený od ideálu monogamnej rodiny. V tomto bode sa dostávame k starej dobrej dileme či môže „nehodný“ človek zastávať kresťansko-konzervatívne hodnoty. Táto dilema vznikla aj pri rôznych prolife návrhoch strany ĽS NS. Mnohí kresťania boli v rozpakoch a nevedeli čo s tým. 

Biblickú odpoveď na túto dilemu možno dáva samotný Ježiš, keď svojim učeníkom hovorí, že učenie farizejov a zákonníkov majú počúvať a podľa neho sa riadiť, hoci ich skutky a život nie sú hodné nasledovania. Táto Ježišova rada iste nevyvoláva prvotný komfort, no môže byť svetlom aj do tohto problému.

Najväčšiu chybu však urobíme, keď zredukujeme ducha Konzervatívneho summitu iba na účasť niektorých osôb a prehliadneme to podstatné. 

Dialóg medzi konzervatívcami nie je iba potrebou, ale priam nevyhnutnosťou

Počas samotného summitu som nemal možnosť vypočuť si všetky prednášky, keďže som mal na starosti niektoré veci mimo prednáškovej haly. Neskôr som si však pozrel zo záznamu viaceré vstupy rečníkov a jednotlivé diskusie. Bolo tam veľa zaujímavých a inšpiratívnych osobností, väčšina hlavných predstaviteľov konzervativizmu zo Slovenska, ale aj viacerí zahraniční hostia. 

Dovolím si poznamenať, že to najdôležitejšie sa možno odohrávalo mimo samotných prednášok. Jednotlivé prestávky a recepcia boli ideálnym miestom na živú výmenu názorov a pohľadov medzi konzervatívcami. Konzervativizmus nie je totiž nejaký monolitný prúd, má viacero odtieňov a práve preto je potrebný dialóg vo vnútri hnutia. V časoch, kedy je spoločnosť veľmi rozdelená, je nevyhnutné, aby sa odohrávali stretnutia, ktoré viac spájajú, ako rozdeľujú. Aj v samotnom konzervatívnom hnutí je viacero protichodných hlasov, ktoré majú rozdielny pohľad na rozličné spoločensko-politické témy. A v rámci tohto hnutia existujú rôzne pohľady na to, akým spôsobom by sa kresťansko-konzervatívny pohľad na svet mal presadzovať. Je to však prirodzené a nemali by sme sa báť akejsi pozitívnej polarizácie. 

Dialóg je však nevyhnutný. Súčasťou tohto dialógu nie je iba nejaké servilné pritakávanie, ale aj vyjadrenie nesúhlasu, no vždy s rešpektom voči samotnému oponentovi. Čo by nás konzervatívcov v prvom rade malo spájať nie je spoločný nepriateľ, ale spoločná pozitívna vízia spoločnosti, kde hodnoty ako náboženstvo, rodina, národ, tradícia, súkromné vlastníctvo, ochrana života a práv majú vysokú prioritu. Úlohou konzervatívcov je tieto hodnoty overené časom a skúsenosťou konzervovať a odovzdávať ďalej. Preto sa veľmi teším, že sa podujatia zúčastnili aj viacerí mladí ľudia a aj z tohto dôvodu môžem s pokojom povedať, že konzervativizmus má na Slovensku veľkú budúcnosť.

Na záver chcem veľmi pekne poďakovať hlavným organizátorom podujatia za skvelú myšlienku aj týmto spôsobom dať dokopy konzervatívcov. Prípadné chyby berme ako príležitosť na zlepšenie, veď ako sa hovorí - kto nič nerobí, nič nepokazí