Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. september 2021

O dvoch typoch múdrosti

Úryvok z Jakubovho listu v nedeľnom čítaní sv. omše poukazuje na charakteristiky múdrosti pochádzajúcej zhora.
O dvoch typoch múdrosti

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.

Z Jakubovho listu (3,16–4,3):
(16) Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. (17) Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. (18) A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.
(1) Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ - z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch? (2) Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte. (3) Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti.

V centre dnešného úryvku je múdrosť. Do kontrastu sa dáva múdrosť pozemská s tou pochádzajúcou zhora. V riadkoch, ktoré sa nedostali do liturgického výberu sa najprv hovorí o pozemskej múdrosti, ktorú autor nazýva až diabolskou. Táto múdrosť je, podľa väčšiny našich prekladov, charakterizovaná žiarlivosťou a svármi. Na pozadí nášho výrazu „žiarlivosť“ je zaujímavé grécke slovo ζῆλος [zelos]. Ono sa totiž dá použiť v pozitívnom aj v negatívnom význame. V tom pozitívnom vyjadruje intenzívny záujem o niečo, zápal. Preto sa často prekladá ako „horlivosť“. Z evanjelií známi zelóti majú svoje pomenovanie práve od tohto slova. Oni tiež horlili za istú vec, konkrétne za oslobodenie svojho národa spod cudzej okupácie. Jeden z apoštolov, Šimon, má v našich prekladoch prívlastok „horlivec“, ktorý má svoj koreň tiež v tomto slove. Rovnako toto slovo nájdeme aj v Jánovom evanjeliu vo chvíli, keď Ježiš vyháňa kupcov z chrámu a učeníci si spomenú na slová Písma: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ (Jn 2,17) To isté slovo sa však dá použiť aj v negatívnom význame. Tiež označuje niečo intenzívne, avšak ide o intenzívne negatívne pocity pre úspech toho druhého, a teda v takomto prípade sa často prekladá ako „žiarlivosť“ alebo „závisť“.

Význam gréckeho slova ἐριθεία [eritheia], ktoré sa často prekladá ako „svár“, „hašterivosť“, nie je úplne jasný. V literatúre, ktorá predchádza tej novozákonnej sa nachádza len u Aristotela a znamená sebeckú snahu získať politický úrad nekalými prostriedkami. Zdá sa, že podobný odtieň môže mať toto slovo aj v Novom zákone a skôr než „svár“ označuje sebecké ambície. Takýto význam by tvoril aj dobrý pár k predchádzajúcemu slovu, ktoré má v jeho negatívnom význame tiež silný podtón sebectva. Kto žiarli, či závidí pozerá sa síce na druhého, nie však dobroprajne, ale práve naopak, ono dobro druhého v ňom vyvoláva silne negatívne pocity a chce to dobro pre seba.

Podľa autora Jakubovho listu je pre pozemskú múdrosť typické sebecké hľadanie vlastného záujmu, ktoré nedopraje úspech druhému. Zdieľať

Tieto dva výrazy sú, podľa autora Jakubovho listu typické pre pozemskú múdrosť: sebecké hľadanie vlastného záujmu, ktoré nedopraje úspech druhému. Ako to úvod dnešného úryvku potvrdzuje, takýto životný postoj spôsobuje „nepokoj a každé možné zlo“. Aj tu by sme mohli preklad trošku spresniť. Grécke slovo ἀκαταστασία [akatasthasia] vyjadruje odpor voči ustanovenej autorite, a tak ho môžeme preložiť ako „nepokoj“, ale je to nepokoj v zmysle spoločenského neporiadku, rozbrojov, či vzbury. Spomenuté slovné spojenie „každé možné zlo“ znie v pôvodine doslova „každý zlý skutok“, čo jasnejšie poukazuje, že sebecky orientované vnútorné postoje majú za následok konkrétne skutky, ktoré majú úbohú morálnu kvalitu a označili by sme ich ako zlé.

Naproti tomu autor listu dáva múdrosť, ktorá pochádza zhora. Zoznam čností, ktoré túto múdrosť charakterizujú, či z tejto múdrosti pochádzajú, sa podobá na zoznam čností, ktoré nachádzame v Pavlových listoch, v ktorých Pavol tiež menuje najprv neresti a potom čnosti. Zároveň si môžeme všimnúť, že kým Pavol ich dáva do súvisu s Božím Duchom, Jakub ich spája s múdrosťou pochádzajúcou zhora.

Inzercia

Múdrosť zhora je čistá, teda očistená od svetskej múdrosti, podľa Božieho vzoru. Zdieľať

Preložiť jej prvú charakteristiku ako „cudná“ sa tiež nezdá veľmi vhodné. Výraz „cudná“ nabudzuje dojem, že tu ide o istú kvalitu správania sa v sexuálnej oblasti, avšak to nie je to, o čo tu ide. Lepšie je použiť slovo „čistá“, v zmysle bez poškvrny. Totiž výraz ἁγνός [hagnos] sa najprv používal ako atribút božstva a všetkého, čo mu patrí a taktiež v kultovej oblasti na označenie obety bez poškvrny. Neskôr sa význam preniesol aj do morálnej sféry, a tak označuje morálne čisté správanie, v kontexte dnešného úryvku môžeme povedať: očistené od svetskej múdrosti, pozdvihnuté k Bohu, podľa Božieho vzoru. „Cudnosť“ je tak len jeden aspekt takejto „čistoty“ a výrazne zužuje význam použitého slova. Môžeme snáď aj povedať, že týmto atribútom, keďže sa uvádza ako prvý a zároveň sa uvádza slovíčkom „predovšetkým“, sa chce povedať, že všetky nasledujúce charakteristiky sú zahrnuté v čistote onej múdrosti a sú jej vyjadrením.

Pri kontraste pozemskej múdrosti a múdrosti pochádzajúcej zhora sa znova potvrdzuje ako Boh pozýva človeka, aby prekračoval sám seba a smeroval k spôsobu života, ktorý ho pozdvihuje do Božej sféry.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

 

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Kvalita pravej viery, alebo ako neostať len pri zbožnej reči

Kvalita pravej viery, alebo ako neostať len pri zbožnej reči

V túto nedeľu sa dostávame k najznámejšej časti z Jakubovho listu. Zhrnúť by sa dala do tézy: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ V dejinách čítania týchto veršov sa Jakubov praktický pohľad často dával do kontrastu s teológiou milosti a viery apoštola Pavla. Jedným z príkladov je aj postoj reformátora Martina Luthera, ktorý tento spis nazval „slameným listom“ a vo svojom preklade Nového Zákona ho zaradil na záver do dodatku. Skutočne si Jakub a Pavol odporujú? Čo v skutočnosti autor tohto listu svojimi slovami myslel? Poďme sa nad tým zamyslieť. Na úvod však upozorňujem, že sa tu budem zaoberať obsahom liturgickej perikopy, ktorá je pre praktické účely obsahovo limitovaná. Preto odporúčam prečítať si celú druhú polovicu danej biblickej kapitoly (Jak 2,14-26).

Blog
Pápež v Šaštíne a pokazený rušeň

Pápež v Šaštíne a pokazený rušeň

Návšteva pápeža Františka na Slovensku bola mimoriadnou udalosťou, ktorej význam je zrovnateľný s prvou návštevou Jána Pavla II. Stretnutie s Františkom v Šaštíne sme viacerí nestihli, lebo sa pokazil rušeň, a vlak nás od piatej ráno po šesťhodinovej ceste doviezol z Bratislavy až do Malaciek. Aj to patrí k realistickej básni o Slovensku. Aj preto sa treba zamyslieť nad tým, čo pápež povedal politikom, cirkevným predstaviteľom a všetkým čo riadia značne poruchový rušeň vlaku Slovenská republika

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.