Stretnutie s pápežom podľa vzoru sv. Marty. Alebo spoza druhej strany oltára
V evanjeliu sv. Lukáša (LK 10,38-42) máme zaznamenaný príbeh o dvoch sestrách, ktoré prijali do svojho domu vzácnu návštevu v osobe Ježiša.
Mária si sadla k Pánovým nohám a počúvala ho. Marta však mala plno práce s obsluhou. Chcela urobiť všetko preto, aby sa ich vzácny hosť u nich doma cítil dobré, prijatý, nič mu nechýbalo a bol spokojný.
Obhliadnúc sa späť za návštevou pápeža Františka u nás, prišiel mi na um práve tento text Lukášovho evanjelia. Väčšina veriacich sa rozhodla ísť na stretnutie s pápežom ako pútnici - podľa vzoru Márie - sadli si a počúvali. No mnohí iní sa rozhodli ísť na stretnutie s pápežom ako Marty - ako tí, ktorí obsluhovali. Spolu s manželkou sme sa rozhodli, že budeme v tej druhej skupine - pracovnej. A tak po registrácií sme obdržali email s potvrdením, že s nami počítajú ako s dobrovoľníkmi. A o niekoľko dní sme už boli zaradení na konkrétne pozície. Nevedeli sme, čo na nás čaká, a čo očakávajú usporiadatelia od nás. Dnes môžeme konštatovať, že stretnutie s pápežom podľa vzoru sv. Marty má svoju výnimočnú a jedinečnú atmosféru, ktorá je celkom iná, ako cesta "klasického" pútnika. Absolvoval som niekoľko púti na stretnutie s pápežom - v r. 1995 v Levoči, 1997 v Zakopanom, 1999 v Ríme a v r. 2003 v Bratislave - boli to stretnutia s dnes už svätým pápežom Jánom Pavlom II. V roku 2009 som bol na stretnutí s pápežom Benediktom XVI. v Brne. Všetky tieto stretnutia mali svoj obsah, čas a miesto v mojom živote a spomienky z nich sú navždy uložené v srdci pútnika sediaceho a počúvajúceho pri Panových nohách.
Stretnutie s pápežom Františkom v Šaštíne však bolo celkom iné. Bolo to stretnutie pútnika, ktorý obsluhuje a pri svojej službe iným bratom a sestrám a samotnému sv. Otcovi nemá čas počúvať jeho slová, lebo všetka jeho služba je zameraná na to, aby sa moji bratia a sestry cítili prijatí, dostatočne informovaní, v bezpečí a tak mohli v pokoji a radosti vítať pápeža a byť s ním účastní na Eucharistii. Sv. Benedikt vo svojej Regule píše, že všetkých prichádzajúcich treba prijímať ako samého Krista, o to zvlášť, ak ide o samého jeho nástupcu, ktorý má dnes meno František. Predsa len, pútnici sa najskôr stretli s dobrovoľníkmi, ktorí im skontrolovali vstupenky, prešli bezpečnostnou kontrolou a až potom prešli na miesta, kde sa usadili a mohli sa pripraviť na vzácnu návštevu.
Táto služba "z druhej strany oltára" bola však veľmi potrebná. Bez tejto služby by sa "pred oltárom" nemohli zhromaždiť zástupy biskupov, kňazov a pútnikov.
Motto pápežovej cesty bolo: s Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom. Mária sedí a počúva. "Sv. Jozef nám pripomína, že všetci tí, čo sú zdanlivo skrytí alebo sú v tieni, môžu v dejinách spásy zohrávať nenahraditeľnú úlohu". Nech sú tieto slová pápeža Františka z jeho listu Patris corde odmenou všetkým "Martám", ktoré posluhovali z druhej strany oltára.