Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. september 2021

Marián Gavenda: Závislý je ako pustovník v mase, outsider v dave

Rozhovor o internetových závislostiach, ich príčinách, prejavoch a dôsledkoch
Marián Gavenda: Závislý je ako pustovník v mase, outsider v dave

Foto: archív respondenta

Autorka: Júlia Kubicová

Časté používanie internetu je pre dnešného človeka samozrejmosťou až pracovnou nutnosťou. Existuje jasná hranica, ktorá určuje, kedy je človek od internetu závislý? Marián Gavenda (58) v rozhovore podrobne vysvetľuje, ako táto nová závislosť zasahuje všetky dimenzie ľudského života: „Taký, povedal by som, „soft démonizmus“, ale s „hard“ dôsledkami. Ak človek tejto novej závislosti podľahne, prenechá jej svoju slobodu, ťažko sa z nej dostáva.

V modernom svete pribudla nová závislosť s názvom netolizmus; čo je pre túto virtuálnu drogu charakteristické?

Netolizmus, či zaužívaný ekvivalent závislosť od internetu znamená širokú škálu a stupne chorobnej závislosti, teda hranie webových hier, chatovanie a celkovo používanie sociálnych sietí, surfovanie. Patrí do skupiny virtuálnych drog; problém však je, že nie je zaradená medzi diagnózy. Tou je od roku 1994 v medzinárodnej klasifikácii chorôb zavedená ako diagnóza F 63.0 v rámci skupiny návykových a impulzívnych porúch len diagnóza gamblingu. 

Sú nejaké vyhliadky, že by mohla byť v krátkej dobe i internetová závislosť oficiálne klasifikovaná ako diagnóza?

Ak by sa tak stalo, zdravotné poisťovne by museli platiť náročné a dlhodobé liečenie rastúceho počtu závislých a pravdepodobne by sa zrútili. 

Evidentne je za tým oveľa viac, než len „nejaké“ zdravie človeka...

Prístup k tomuto problému možno zaradiť do štyroch skupín. Prvú tvoria výrobcovia a predajcovia hardvéru a softvéru, ktorým závislosť zaisťuje odbyt a obrovské zisky. Nemožno povedať, že vždy ide o zámerné vytváranie závislosti, tá prichádza sama sebou. Okrem reklamy produktov a služieb je tu aj veľká skupina odborníkov i pseudoodborníkov, ktorí zdôrazňujú výhody a zakrývajú nebezpečenstvá internetu, používaného v súčasnosti najmä cez mobilné aplikácie. Vedie sa „odborná“ diskusia, kedy možno hovoriť len o nadmernom používaní a kedy už ide o skutočnú závislosť. 

Druhú skupinu tvorí triezva kritika, ktorej sa však od tvorcov verejnej mienky dostáva minimum priestoru. Treťou sú extrémni konšpiracionisti, premršťujúci negatívny vplyv do absurdnosti, čím hádžu do koša aj serióznu kritiku. A štvrtú skupinu tvoria tí, ktorí triezvo hodnotia a ponúkajú riešenie.

Spomenuli ste, že sa vedie diskusia o nadmernom používaní internetu a internetovej závislosti. Faktom je, že jeho časté používanie sa stáva niekedy až nutnou súčasťou bežného života človeka. Kde je hranica, ktorá jednoznačne určuje, že už ide o závislosť od používania internetu? 

Jedným zo zastieracích manévrov je sústrediť odbornú diskusiu len na stanovenie tejto hranice. Z čoho vôbec nevyplýva, že by nadmerné používanie tiež nemalo veľmi závažné dôsledky. V prípade závislosti je okrem množstva času rozhodujúci vzťah človeka k daným aktivitám a dôležitosť, ktorú v jeho živote zohrávajú. 

Odborníci sa zhodujú, že ako pri všetkých závislostiach, aj v prípade internetu je prítomných šesť znakov: dôležitosť (saliencia) je stav, keď je daná aktivita v živote takmer najdôležitejšia; zmeny nálad, ktoré sú adekvátne tomu, či je predmet závislosti k dispozícii, ak je, nálada sa výrazne zlepší; ďalším je zvyšujúca sa tolerancia danej činnosti, čo v praxi znamená, že na to, aby aktivita ďalej prinášala dostatočné potešenie, je u človeka potrebná čoraz väčšia intenzita, frekvencia alebo väčší rozsah; ďalším znakom je syndróm z odňatia, čo predstavuje súbor príznakov, ktoré sa dostavia, ak daná aktivita nie je možná alebo nie v dostatočnej miere; nálada sa výrazne zhoršuje, jednotlivec je nervózny, nesústredený, môže stúpať jeho agresivita. Môžeme to prirovnať k abstinenčným príznakom pri látkových závislostiach. Ďalším znakom je konflikt; čo v praxi znamená, že opakované závislé správanie človeku prináša ťažkosti či už v rovine medziľudskej alebo v pocite viny až sebanenávisti. Posledným znakom je relaps, teda návrat k problematickému správaniu po dlhšej dobe abstinencie, ktorý je spojený s rýchlym rozvinutím pôvodnej intenzity, frekvencie či rozsahu správania. 

Na základe čoho alebo kedy možno už človeka považovať za diagnosticky závislého?

Podľa americkej agentúry APA (Americká asociácia psychológov) môžeme považovať človeka za diagnosticky závislého, ak počas 12-mesačnej doby spĺňa aspoň tri kritériá z nasledujúcich: Tolerancia, teda potreba vzrastajúceho množstva času stráveného na internete na dosiahnutie uspokojenia alebo znížený efekt pri rovnakom čase používania internetu; abstinenčné príznaky, keď používanie internetu alebo jeho odpojenie spôsobuje tieseň, zhoršené sociálne, osobné alebo pracovné prispôsobenie, čo sa môže prejavovať psychosomatickými problémami ako tremor, trasenie sa, úzkosť, obsesívne myšlienky o dianí na internete či fantazírovanie.

Ďalším znakom je, keď pri použití internetu sa abstinenčné príznaky zmiernia alebo úplne zmiznú; keď používanie internetu je stále častejšie a dlhšie, ako bolo plánované; keď človek neustále vyhľadáva aktivity spojené s internetom, teda neprimerané venovanie preukázateľného množstva času pri čítaní kníh o internete, skúšanie nových browserov, hľadanie nových internetových služieb a podobne. Tiež sem patrí obmedzovanie alebo zrušenie iných dôležitých sociálnych, pracovných alebo relaxačných aktivít a riskovanie straty dôležitého pracovného vzťahu, vzdelania a podobne.

Každú závislosť možno vypozorovať na základe nejakých symptómov; čo si treba všímať pri podozrení na internetovú závislosť, okrem toho, čo už ste spomenuli?

Tých je viacero, spomeniem niektoré, ako napríklad: strata kontroly nad časom; zamlčovanie pravdy o aktivite, čase na internete počas dňa; zmena psychického stavu ako nepokoj, nervozita, nespavosť; zmena osobnosti a správania, čo znamená, že potenciálny postihnutý sa stáva na internete niekým iným, ako v skutočnosti je, teda žije dvojitý život, často sa menia jeho hodnoty a morálne štandardy. Ďalšími symptómami sú emocionálna nestabilita, ktorá závisí od pripojenia k internetu, zúfalstvo, ak z nejakej príčiny nie je možné tráviť ľubovoľný čas pred počítačom, časté myšlienky na počítač a internet pri iných aktivitách; zanedbávanie svojho okolia a svojich blízkych kvôli sledovaniu diania vo virtuálnom svete, sľubovanie nápravy, snaha obmedziť čas strávený za počítačom. 

Aj laik vie posúdiť uvedené kritériá, a keď je úprimný, veľmi často musí priznať, že podľa nich už musí seba či svoje deti alebo priateľov považovať za závislých, alebo rýchlo smerujúcich k závislosti a urgentne hľadať riešenie.

Netolizmus zasahuje identitu človeka; oberá ho o slobodu i zdravý rozum

Toto všetko veľmi silno ovplyvňuje a poznačuje aj psychiku človeka, dokonca môže zasahovať až jeho identitu; čo sa vlastne v takomto človeku deje, ako ho to vnútorne mení, doslova pretvára?

Uvediem len pár základných faktov. Človek vo svete masmédií, pozbavený vonkajších kontrolných mechanizmov, tvorených prostredníctvom rodiny, školy, náboženstva, nie je schopný sám si vytvoriť vnútorné obranné mechanizmy voči prílivu informácií, preto akceptuje autoritu techniky a jej schopnosť stanovovať základné ciele rozvoja jeho samého i spoločnosti. Ide o syndróm AIDS (Anti-Information Deficiency Syndrome), teda syndróm nedostatku odolnosti voči informáciám.

Ďalej je to hlboká porucha vlastnej identity, takzvaný borderline, prejavujúca sa neistotou cieľov, ktoré chce človek dosiahnuť, neistotou vyznávaných hodnôt, neschopnosťou vlastných preferencií a volieb, trvalých úsudkov a presvedčení. Charakterizuje sa aj vracajúcim sa a ťažko zvládnuteľným pocitom vnútornej prázdnoty alebo nudy, ktorý sprevádzajú depresívne stavy; tiež neschopnosťou nadväzovať a rozvíjať trvalé medziľudské vzťahy, slabou kontrolou vlastnej impulzívnosti, častým pocitom zlosti a nepriateľstva vo vzťahu k iným.

Treba tu spomenúť i zahltenie informáciami, čím sa vytvára takzvaná metapatológia, ktorá je charakterizovaná únavou, odcudzením, nudou, apatiou, stratou viery vo vyššie hodnoty. Podobne aj narušenie osobnej komunikácie v dôsledku narastajúceho používania internetu vytvára úzkosť, ktorá plodí následné vyhľadávanie zábavy. Zvýšená úzkosť opäť vedie k potrebe získavať nové informácie. 

Výsledkom je, že človek sa definuje ako „pustovník v mase“, „outsider v dave.“ Ako pri iných závislostiach, aj v prípade internetu väčšina závislých popiera, že by mala s internetom akýkoľvek problém. 

Ako sa tieto vnútorné pocity a stavy reflektujú navonok?

Okrem toho, že takémuto človeku klesá sebadôvera, pochybuje, či povinnosti zvládne, často sa vopred vzdáva, kladie si čoraz menšie ciele a volí častejšie vyhýbavé stratégie, má tendenciu podľahnúť i prokrastinácii, teda prílišnému rozptyľovaniu, únikom od povinností. Toto všetko môže spôsobovať ťažkosti v škole či v práci. Zvládať školské a pracovné nároky je pre závislého čoraz ťažšie. Neraz dochádza k prepusteniu z práce či k nezvládnutiu školských nárokov. 

Môže internetová závislosť spôsobiť aj fyzické zdravotné problémy? 

V dôsledku mnohých hodín strávených online aktivitami sa človeku zhoršuje zrak, bolí ho chrbtica, deformujú sa drobné kosti a kĺby prstov rúk, ochabnú svaly a zhoršuje sa celková kondícia tela. Zhoršuje sa životospráva, neraz je výrazne narušený spánkový a stravovací režim. Vrelo odporúčam webovú stránku Centra prevencie internetovej závislosti www.neZavislost.sk, kde okrem jasného vysvetlenia problémov záujemca nájde aj množstvo odkazov na súvisiace iniciatívy.

Inzercia

Z toho, čo ste povedali, je badateľná akási neustála nervozita alebo skôr „tlejúca“ agresia závislého; je preukázateľná súvislosť medzi netolizmom a násilným správaním? 

Agresivita sa objavuje najmä ako abstinenčný syndróm, keď mobil či signál nie je k dispozícii. Niekedy nadobúda formy agresivity aj frustrácia spôsobená závislosťou či násilné hry alebo stránky priamo navádzajúce na násilné činy. 

Avšak oveľa výraznejším prejavom závislosti je skôr strata životnej energie, nuda, prázdnota, uzavretosť do seba, strata sebadôvery. Teda skôr pasívne formy, ktorými závislý ničí najmä seba samého. 

Okrem spomenutého, majú on-line závislosti ešte niečo spoločné? 

Vytváranie závislosti je psychosomatický proces. Namiesto stručno-dlhej odpovede radšej odporučím knihu Slávky Kubíkovej Krotitelia displejov, kde tieto témy vysvetľuje veľmi prehľadným popularizačným spôsobom, alebo trochu náročnejšie spracované napríklad v dielach Manfréda Spitzera ako Digitálna demencia či Kybernemoc! a najaktuálnejšia, avšak zatiaľ len v nemčine Die Smartphone-Epidemie. Gefahren für Gesundheit, Bildung und Gesellschaft

Príčin netolizmu je, samozrejme, veľa, v závislosti od jednotlivcov, ale čo je podľa vás tou najčastejšou alebo najväčšou príčinou? 

Najčastejšou príčinou je nevedomosť až hlúposť rodičov, ktorí pred vlastnými očami a vlastným pričinením napomáhajú závažné postihnutia fyzického či psychického zdravia vlastných detí, neraz s nezvratnými dôsledkami. Je to rozsiahlejšia, a čo do dôsledkov ničivejšia pandémia než Covid-19. Zaráža ma, že sa týmto témam venuje v spoločenskom i odbornom diskurze taká malá pozornosť. Často je to aj vplyv prostredia. Spolužiaci, počnúc škôlkou, vedia byť až krutí voči niekomu, kto by bol iný. Nemať či nepoužívať mobil znamená pre mladého človeka hlbokú frustráciu, ktorej ťažko čelí.

Čo spôsobujú tieto démonické virtuálne pokušenia, ktoré človeka vťahujú do veľkej temnoty; aký majú dopad na spoločnosť? 

Závislé dieťa, študent a dospelý sa stávajú pre spoločnosť vážnou finančnou záťažou. Sebectvo a honba za ziskom sa stáva démonickým, a také má aj dôsledky. No najhlbšiu démonickosť vidím v ničení Božieho obrazu v človeku, stvoreného na obraz Boha - Lásky a šťastného len do tej miery, v akej dokáže vychádzať zo seba a milovať druhých. 

Internetové závislosti osobitne silno zatvárajú človeka do neho samého a život bez vzťahu sa mení na peklo. Niekedy na mňa zavanie až akási hrôza, keď mi takíto ľudia otvoria svoje vnútro. A démonickosť je aj v rafinovanosti. Písmo diabla nazýva vrahom a luhárom od počiatku, ponúkajúceho zlé vždy pod zdaním dobra. Taký, povedal by som „soft démonizmus“, ale s „hard“ dôsledkami.

Ktorá skupina ľudí je v tomto prípade najrizikovejšia a prečo?

Celkom isto sú to najmä deti. Čím skôr používajú internet, tým je jeho negatívny vplyv hlbší. Určité schopnosti, a dokonca partie mozgu sa vôbec nevyvinú alebo sa vyvinú ako poškodené. A potom mládež. Závislosť ich oberá o detstvo, o zážitky mladosti, stávajú sa neschopnými robiť životné rozhodnutia, ba akékoľvek rozhodnutia. Na mladých, viac než zákazy, pôsobí, keď sa im podarí vysvetliť, ako ich závislosti oberajú o slobodu a robia ich manipulovateľnými.

Netolizmus zabíja Boží obraz v človeku

Z toho, čo ste povedali, je jasné, že táto závislosť strháva úplne celého človeka; ako poznačuje jeho náboženskú dimenziu?

Všetky všeobecné negatívne dôsledky poznačujú aj duchovný život a náboženskú prax človeka. Neschopnosť sústrediť sa poznačuje modlitbu, uzavretosť do seba vzďaľuje nielen od druhých, ale aj od vzťahu s Bohom. Celková nechuť a znudenosť sa prejavuje aj nechuťou napríklad trochu sa premôcť a ísť na svätú omšu, prekonať sa a niekomu pomôcť. Jednoducho a súhrnne povedané: zabíjajú Boží obraz v človeku. 

Ľuďom, ktorí podľahli internetovým závislostiam, ponúkate riešenie: duchovnú cestu integrálneho uzdravenia; čo konkrétne to znamená? 

Človek, ktorý objaví osobný, živo vnútorne prežívaný vzťah k Bohu, Ježišovi Kristovi, k Panne Márii, prestáva byť sám. Vnútorné vnímanie blízkosti Osoby, ktorá ma miluje, je so mnou a chce mi pomôcť, vytrháva človeka z vyššie spomínanej smrtiacej uzavretosti do seba. A otvára ho aj pre druhých a pre svet. Samozrejme, je tu duchovná sila Božej milosti, ale aj samotný vzťah, ktorý uzdravuje. 

Oná „integrálnosť“ spočíva na fakte, že telo, psychika a duša človeka sú navzájom prepojené a tvoria jednotu ľudskej osoby. Ako potvrdzuje skúsenosť, napríklad život v Cenacole pri liečení drogových závislostí, uzdravenie na jednej rovine sa liečivo prejavuje aj na ostatných. Tento proces zahŕňa aj prechod od krásy, ktorú osobitne rozochvieva vizuálna kultúra, do obdivu. Krása, dobro a pravda sú základné atribúty každého bytia i Stvoriteľa. Ak sa od pasívneho pozerania prechádza k obdivu a z neho do kontemplácie, v človeku sa spolu s krásou rozvíja aj cit pre pravdu a dobro. 

Ako možno pomôcť človeku, ktorý sa chce vyslobodiť z otroctva netolizmu? 

Je to veľmi náročné. Prvou a najdôležitejšou podmienkou vyliečenia napríklad zo závislosti od alkoholu, fajčenia, drog je úplná abstinencia. Tá však v prípade mobilov a internetu je v súčasnom živote takmer nemysliteľná. O to dôležitejšia je prevencia, a tým náročnejšia je i terapia. Nemožno postupovať len odopieraním si, hoci stanovenie presných limitov je absolútne dôležité. 

Ale ešte dôležitejšie je vytváranie pozitívnych alternatív. Pre deti hra, reálne zážitky, kamarátstvo. V rodine čas jeden na druhého pri vypnutom televízore a počítači, stíšených, odložených mobiloch. 

Bez istého radikalizmu a vytrvalosti je to nemožné a je isté, že momentálne nemierne používanie internetu bude samospádom prerastať do nadmerného a skončí v závislosti, so všetkými hroznými dôsledkami. Aj v tomto prípade, ako pri každej závislosti, je taký človek absolútne odkázaný na pomoc druhých. Treba takúto pomoc vyhľadávať a treba ju ponúkať.

...

Mons. Marián Gavenda

študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme a Pápežskej gregoriánskej univerzite. Po návrate na Slovensko pôsobil ako šéfredaktor Katolíckych novín, spolupracoval s rôznymi rozhlasovými i televíznymi stanicami. V rokoch 2000 - 2006 bol hovorcom Konferencie biskupov Slovenska. V jeho profilovej relácii Medzi nebom a zemou sa vystriedalo vyše dvesto vzácnych hostí. Problematike médií sa venuje aj odborne, rozpracoval samostatnú disciplínu „mediálna spiritualita“. Vo vydavateľstve VEDA vyšli z problematiky médií jeho monografie: „Filmovať mystiku“ (2016)  a „Liturgické prenosy“ (2020). Tematiku mediálnej spirituality vyučuje na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Medzi jeho hobby patrí popri turistike a cestovaní fotografovanie, ktoré tiež spája so svojím pôsobením v médiách.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.