Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
16. august 2021

„Smrt není zlá. Smrt je jen kus života těžkého“ (poznámky ku Covid automatu)

Vláda v utorok 10.08.2021 jednomyseľne schválila nový Covidový automat pre tretiu vlnu pandémie. Urobila tak najmä preto, aby ju nik nemohol napádať, že nie je pripravená na blížiacu sa katastrofu v podobe tretej vlny.

Covidový automat číslo dva má byť zároveň aj vyhnutím sa extrémom, ktoré sa v predchádzajúcich vlnách ukázali ako neúčinné a zbytočné.

Čo teda môžeme očakávať od takéhoto robota, ktorý na základe počtu nakazených, počtu pripojených na dýchacie prístroje, zomrelých.... má zabrániť, aby neskolaboval zdravotnícky systém a aby neprišlo k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti ľudí, postihnutých možno ťažšími chorobami, ako je Covid 19?

Keďže už máme skúsenosti s prácou takéhoto automatu, je možné položiť si otázku, v čom je jeho nóvum a v čom je lepší ako jeho predchodca?

Podľa môjho názoru, nový Covid automat z časti rieši aj neúspech vládnych proticovidových komisií, ktoré sa vyznačovali nejednoznačnosťou, pomalosťou, zmätenosťou a zároveň snaží sa zamedziť pokušeniam niektorých politikov sa detinsky predvádzať. Covid automat je tak pokusom, ako sa vyhnúť zjavnému sklamaniu z odborníkov, ako i politikov. Neosobný nový automat tak má objektivizovať situáciu a nevnášať do protipandemických opatrení averziu občanov voči niektorým politikom a odborníkom.

Ukazuje sa, že požiadavka eliminácie subjektívneho faktoru bola v Covidovom automate číslo dva splnená až do takej miery, že aj vláda sama sa vylúčila z riadenia a kontroly pandémie.

Hlavné nóvum Covidového automatu číslo dva je však v tom, že nepočíta s celoslovenskými opatreniami a ani so žiadnymi lockdownmi, ktoré boli spochybňované mnohými odborníkmi i verejnosťou počas druhej vlny a ktoré prinášali obrovské hospodárske straty.

Covidový automat číslo dva nespochybňuje doterajšie epidemiologické štandardy, akými sú rúška, hygiena, odstupy, testovanie, karantény..., ktoré zostávajú naďalej v platnosti. Za základný, resp. rozhodujúci nástroj boja proti Covidu 19 je ale vakcinácia obyvateľstva!

Definitívne zastavenie a porážka pandémie si však podľa expertov vyžaduje minimálne 60 – 70%-tnú vakcináciu všetkého obyvateľstva.

Dosiahnutie takéhoto cieľa sa ukazuje v liberálnej spoločnosti, ku ktorej sa hlási aj dnešná koalícia i opozícia nie celkom jednoduchá a splniteľná úloha.

Liberálna apoteóza slobodného indivídua má za následok, že mnohí ľudia odmietajú vakcináciu, nakoľko to podľa nich zasahuje do ich ľudských práv a do slobodnej voľby, či podstúpia vakcináciu, alebo ju odmietnu.

Schválenie Covidového automatu číslo dva si však vyžadovalo podporu všetkých koaličných strán, a preto rozhodnutie o vakcinácii a jej kontrole museli ponechať na jednotlivých občanov. Vláda svojim rozhodnutím musela tak odstúpiť svoju rozhodovaciu právomoc a delegovať ju na majiteľov reštaurácií, fitnes centier, či majiteľov podnikov. Je zrejmé, že takéto filištínske rozhodnutie môže byť platné iba za tej podmienky, že šírenie delta vírusu bude pokračovať v dnešných miernych podmienkach a neškodných číslach a nebude ohrozovať fungovanie zdravotného systému.

V inom prípade by sa vláda nevyhla neliberálnemu riešeniu a svoju kritickú štruktúru by musela vakcinovať z jej rozhodnutia. Je dobré, že máme dnes čas diskutovať o tom, na aký scenár by sa malo slobodné indivíduum pripraviť, keby sa zásadne zhoršili čísla a zdravotný systém kolaboval.

Osobne si myslím, že za takýchto podmienok by bolo opodstatnené, aby sa slobodnému indivíduu uprela možnosť voľby. Chvalabohu sme ale celkovo v smart pozícii a takéto riešenie aktuálne nehrozí.

Keďže Covid automat číslo dva odmieta riešiť politické otázky voľby a kontroly vakcinácie, spustil tak celospoločenskú vojnu vaxerov s antivaxermi.

O čom však dnešný konflikt týchto dvoch protichodných skupín vypovedá?

Vaxeri vychádzajú z presvedčenia, že pandémia je medicínsky problém a o jeho riešení musia rozhodnúť ľudia v bielych plášťoch a vedecké komunity imunológov, biológov, chemikov. Ich odporúčania sú sväté a je našou občianskou povinnosťou sa im iba podriadiť.

Stúpenci totalitnej vakcinácie si myslia, že antivaxeri sú ľudia podobní voličom Donalda Trumpa, t.j., že sú to konzervatívni ľudia z vidieka s nízkym vzdelaním, ktorí sú pod vplyvom pseudovedcov, resp. nepriateľských agentúr.

Problémom tejto skupiny je to, že existuje nemálo i vedeckých kapacít, ktorí majú nielen v poriadku svoje diplomy, ale majú za sebou významné objavy a postavenie vo vedeckých a odborných kruhoch a ktorých názory nie je možné prehlásiť za nevedecké, či pomätené.

Konflikt týchto dvoch skupín má širšie pozadie a je silne ovplyvnené filozoficko-politickým postojom občanov k štátu a vypovedá o vysokom stupni neistoty a strachu všetkých členov spoločnosti.

V tomto neplatí, že medicínska veda je schopná v matematicko-prírodnom zmysle, t.j. napr., že 2 + 2 = 4 dať 100% odporúčania, ktoré by nás tejto pliagy zbavili.

V prípade, že by súčasná veda vedela garantovať 100% výsledky vakcinácie, asi by nebol pre nikoho žiaden problém podstúpiť takýto zásah.

Bolo zlé, ak sa v prvej i druhej vlne absolutizovali niektoré proticovidové opatrenia akými boli rúška, potom testovania, neskôr lockdowny... a preto by hlavní organizátori sa mali vyvarovať posadnutosti všetkých ľudí vakcinovať. Chybou tohto postoja je, že opäť sľubujú občanom viac, ako reálne môže dnešná veda a medicína dať! Výsledkom môže byť iba rozčarovanie a upnutie sa na hoaxy a okultné techniky.

Diskusia o potrebe tretej vakcíny nám iba potvrdzuje, že pandémiu s jej novými variantmi nemáme celkom v svojich rukách. To ale neznamená, že by sme mali bojovať s pandémiou žihľavovým čajom, alebo pojedaním lastovičích hniezd.

Inzercia

Skutočnosť, že väčšina západných vlád nie je schopná riešiť tento problém nie je len nedostatočným stupňom medicínskej vedy, ale skôr preto, že v mnohých prípadoch sa do jej riešenia pustili politickí šarlatáni a alarmistické médiá.

Vlády pod týmto tlakom stratili cit pre mieru a najmä schopnosť koncentrovať sa na základný problém pandémie, t.j. na jej vysoké nebezpečenstvo pre starších ľudí.

Podľa môjho názoru je tragédiou, že aby sme dosiahli 60 – 70% -tnú vakcináciu našich občanov sme ochotní zatiahnuť do riešenia tohto problému aj naše deti.

Ak predchádzajúce údaje z prvej a druhej vlny nám potvrdzujú, že Covid 19 je z 70 – 80% problémom starších ľudí, nemali by sme hľadať riešenie vo vakcinácii detí, ktoré majú najvyšší stupeň imunity.

Honba za mýtickými 60 – 70% otvára pandorinu skrinku a legitimizuje najmä tých, ktorí sľubujú nesplniteľné! Tento problém sa môže ale v budúcnosti stať neriešiteľný.

Závažným problémom, ktorý presahuje možnosti dnešnej vedy, ako aj morálneho a etického nastavenia našej spoločnosti je otázka vysokej úmrtnosti u starších ľudí.

Príklad Bergama, kde Covid 19 priniesol smrť množstvu starších ľudí ako 80 rokov nastoľuje otázku, ako ich ochrániť pred pandémiou a nezaťahovať do boja s ňou celú spoločnosť?

Tomuto problému by sme sa však mali venovať prioritne, pretože prináša rad otázok, ktoré by sme mali aspoň naznačiť.

Je smrť 70  - 80 ročných ľudí tým, čo musí priviesť ku kolapsu celú spoločnosť?

Je smrť 70 - 80, ktorí zomreli na Covid 19 horšia ako smrť tisícok ľudí, ktorým sa nedostane štandardná starostlivosť pri iných chorobách?

Je zvýšená smrtnosť v domovoch dôchodcov dostatočným argumentom pre vakcináciu 12 ročných?

Tieto otázky ukazujú, že možno nie je ani tak primárnym problémom samotný Covid 19, ako skôr neschopnosť vyrovnať sa so smrťou svojich blízkych. A to najmä tých, ktorí sú v ústavnej starostlivosti, hospicoch, prípadne v domovoch dôchodcov. Na Slovensku zomrie cca 150 ľudí denne. Je úlohou politikov a médií, aby sa toto číslo nezneužívalo v šírení hystérie z ohlasovanej tretej vlny. Je nebezpečné vykresľovať prichádzajúcu tretiu vlnu v desivých farbách, aby sme prinútili čo najväčšiu časť obyvateľstva, aby sa dala vakcinovať. Mohla by sa naplniť povera, že „čo sa starej babe prisnilo, to sa jej aj  splnilo“.

Možno, keby sme odkryli pozadie týchto úmrtí a uvideli ich ťažké choroby, samotu, opustenosť... naskytol by sa nám iný pohľad na ich smrť i na ministerské štatistiky a na koniec i na náš vlastný koniec. Vlády si možno uvedomujú, že toto je tá veková skupina, ktorá potrebuje pomoc, ale pre jej špecificky ľudské a emocionálne postavenie a záujmy nie sú toho schopné.  Smrti sa ale nedá vyhnúť a ako hovorí český klasik „smrť je jen kus života těžkého“.

Týmto nechcem popierať chuť žiť u mnohých ľudí, ktorí sa dožili vysokého veku a bojujú o každý svoj deň, pretože sami nestratili záujem o svojich blízkych. Ide mi iba o to, aby sme z prirodzenej smrti nevytvárali hystériu a nerobili za ňu zodpovedné naše deti.

Bude nevyhnutné odkryť toto tabu a reálne sa pozrieť na ašpirácie a stav ľudí vo vysokom veku, ktorí prijali svoj zdravotný stav a uvedomujú si svoj blízky koniec.

Možno by nám to zreálnilo štatistiky úmrtí a možno by to zabránilo vzniku kríz, ktorých príčinou je iba naša neschopnosť sa pozrieť reálne na život a smrť našich blízkych.

Keďže však už ja mám viac ako 70 rokov, dovolím si hovoriť z časti i z pohľadu tejto rizikovej skupiny a hľadať tak odpovede, ako sa naučiť s Covidom 19 žiť.

Brať na zodpovednosť naše deti pretože môžu nakaziť svojich starých rodičov, z ktorých mnohí sa v domovoch dôchodcov každý deň modlia, aby už zomreli, je šialené!

Možno by stálo za to, aby vedci i politici sa viac venovali navodeniu prirodzenej imunity a menej sa riadili marketingovými číslami a odporúčaniami farmakofiriem.

Tu je aj obrovský priestor pre odvážnych politikov, ktorí by napr. zatváranie škôl považovali za väčšiu katastrofu, ako mierne zvýšenú mortalitu osemdesiatnikov.

Ak hlavní bojovníci proti pandémii tvrdia, že zmyslom všetkých opatrení je zamedziť kolapsu zdravotného systému, tak v prípade situácie, v akej sa nachádza dnes Slovensko, t.j. zanedbateľná smrtnosť a minimálne zaťaženie zdravotného systému by bolo asi vhodnejšie uvoľňovať problematické štandardy z prvej a druhej vlny, ktorých zmysel bol v zastavení šírenia pandémie. Týmito nástrojmi ju však fakticky iba predlžujeme. Našim cieľom by malo byť dosiahnutie prirodzenej imunity, a to cestou jej kontrolovaného šírenia.

PhDr. Eduard Šebo

Konzervatívny socialista

Rok narodenia 1950, ženatý, 4 deti Vzdelanie: 1966-69 - Stredné odborné učilište, odbor sústružník 1969-72 -Stredná všeobecno-vzdelávacia škola pre pracujúcich 1972-77 - Filozofická fakulta UK Bratislava – odbor filozofia 1978-81 - Interný ašpirant katedra filozofie FFUK 2008 - 11 - Diaľkové štúdium Teologickej fakulty UK (6 semestrov) Od roku 1991 podnikateľ (SHR). V súčasnosti podnikateľ a majiteľ spoločnosti United Industries a.s. Podnikám najmä v agrosektore (VÍNO NITRA, spol. s r.o., CHATEAU MODRA, a.s., LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a.s.). Pravidelne prispievam do Nového Slova, Roľníckych novín a niekoľkokrát mi boli publikované články v Neviditeľnom psovi. Hlavné témy mojich článkov je politika v SR, EÚ, globalistika. Politicky hodnotím seba ako konzervatívneho socialistu a venujem sa kritike eurosocialistov a liberálov.

Odporúčame

Blog
Utrpenie afgánskeho ľudu sa nás týka

Utrpenie afgánskeho ľudu sa nás týka

Afganistan, krajina s viac ako 31 miliónmi obyvateľov sa v tomto čase zmieta pod tortúrou radikálneho hnutia Taliban. Všetci dobre vieme, že situácia v tejto krajine nikdy nebola dobrá, ani počas prítomnosti zahraničných vojsk. Avšak, bola aspoň čiastočne stabilizovaná. Dnes však situáciu tam vystihuje len jedno pomenovanie - utrpenie.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.