Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
31. júl 2021

Ján 16, 16Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma.“

17Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: ... Nevieme, čo hovorí.“ 19Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma«? 20Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť

21Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. 22Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. 23V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať.

Kedy príde ten deň, kedy sa budeme radovať a už sa Krista nebudeme na nič pýtať? Môže taká zvedavá bytosť ako človek prestať klásť otázky?

Kladenie otázok nie je len o zvedavosti. Je to aj prejav nespokojnosti, prejav hľadania. Pýtame sa, lebo sme nespokojní a hľadáme nielen odpovede ale aj uspokojenie, naplnenie. Svätý Augustín to definoval slávnou vetou: Nespokojné je ľudské srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože.

Na tomto svete to väčšinou bude o hľadaní, o nespokojnosti, o kladení otázok a o smútku a bolesti. Každý občas zažije záblesk radosti a pokoja. Takej skutočnej radosti a pokoja. Nie iba príjemné fyzické pocity zo sexu, alkoholického opojenia či z veselej spoločnosti. Nie žeby tieto pocity boli zlé alebo falošné. Aj tieto pocity potrebuje naše hmotné „ja“ pocítiť. Ale vieme, aké sú tieto pocity nestále, aký niekedy býva dozvuk týchto pocitov. Tí, ktorí ešte túto skúsenosť nemajú, ju postupne získavajú. Čím dlhšie človek žije, tým viac smútku a nepokoja v ňom vidieť. Ale iba vtedy, keď človek nepochopil, že rovnováhu medzi dobrými a zlými dňami a zážitkami nemôže získať ani sexom, ani jedlom, ani pitím, ani veselou partiou, ani žiadnym únikom z reality života cez drogy. Iba cez zameranie sa na cieľ, ktorý je dosť veľký, aby potrebu radosti a pokoja vedel uspokojiť. Lebo naša potreba radosti je v skutočnosti nekonečná. A len nekonečný Cieľ, teda Boh, ju môže uspokojiť.

Ale treba si povedať, že aj zážitok Boha, Jeho pokoja a prítomnosti už tu na zemi, v tomto živote sa síce stáva, ale býva len dočasný. Lebo znova do toho vstupuje naše hmotné telo, hmota sveta a sloboda a nároky iných ľudí. Tieto faktory nám vždy vstúpia do našej radosti a pokoja a zrazu o tieto pocity prichádzame. Čosi nám našu radosť a pokoj berie, napriek tomu, že sa snažíme veriť Kristovi. Ako keby sa čosi v nás snažilo presvedčiť nás, že aj Boh je iba čosi prchavé ako všetko ostatné.

Tomu hlasu však máme vzdorovať. Máme hľadať sami v sebe vôľu a ochotu, ale aj argumenty, dôvody, dôkazy, skúsenosť a vedomosti na to, aby sme verili aj v zlých dňoch, v dňoch nepokoja a smútku. Boh je dosť veľká hodnota na to, aby sa o ňu človek snažil vlastnými silami, vlastnou trpezlivosťou a vytrvalosťou. Nič skutočne cenné nepadne do lona samo.

Inzercia

Kristus sľubuje veľa. Aj veľa vyžaduje.... A opačne: Veľa vyžaduje. Ale aj veľa ponúka... Ponúka život v neporušiteľnom tele. V tele, ktoré bude absolútnym vládcom hmoty. Prirodzene len vtedy, keď to telo bude absolútne ovládané láskou. Ako hovorí slovenské porekadlo: Láska premôže aj smrť. A samozrejme iba vtedy, keď láska človeka bude plne zjednotená s Láskou.

A keď som už spomenul sv. Augustína, tak doplním, že nedávno som sa stretol s ďalšou jeho neskutočne hlbokou vetou. Hlbokou a silnou aj preto, lebo ju povedal pred viac ako 1500 rokmi. Povedal: Zázraky nie sú v rozpore s prírodou, iba v rozpore s tým, čo o nej vieme.

Jednak táto jeho myšlienka dokazuje Augustínovu vedeckú erudíciu a veľkosť porovnateľnú s najslávnejšími vedcami (pre ľudí v jeho období by bola myšlienka lietania lietadlami alebo ponárania sa ponorkami zázrakom, pre nás je to bežná realita) a na druhej strane, keď uveríme Božiemu sľubu, že raz všetci, ktorí nepremrhajú Jeho milosť, budú disponovať telom, na ktoré už nebude mať dosah porušenie (Skutky apoštolov 13, 34) a ktoré bude plne k dispozícii Božej Láske, a vďaka tomu naše telá budú mať schopnosti, ktorých časť predviedol Ježiš, keď žil a po zmŕtvychvstaní sa 40 dní ukazoval učeníkom (prechod cez zatvorené dvere, vystupovanie do výšky proti gravitácii, príprava jedla pre Apoštolov na brehu Galilejského jazera len myšlienkou, schopnosť zmiznúť pred zrakom iného človeka ... – to všetko sú veci, o ktoré sa dnes veda snaží – telekinéza, teleporting, snaha o využitie energie atómov na získanie čistej energie pre rôzne ľudské aktivity...)

A taký praktický záver. Láska dokáže ešte viac než veda. A o to išlo Ježišovi, keď tu bol a keď sľúbil, že pošle Ducha. O to ide Bohu celý čas. Aby ľudia pochopili, že čokoľvek robia a žijú, majú to robiť a žiť s Láskou. Keď to píšem s kapitálkou, myslím tým Boha. Lebo Boh to sú vzťahy. Vzťahy ešte krajšej Lásky, než akú si len dokážeme predstaviť. Ako hovorí autor Chatrče: (voľne parafrázujem) Blažená večnosť je tanec s Bohom. A ja dodávam, že prvý novomanželský tanec. Ale tanec, ktorý nikdy neunaví a neomrzí. Tanec, ktorým sa konečne začne to, kvôli čomu sme dostali od Boha dar života a schopnosť milovať. Prirodzene len vtedy, ak v sebe s Jeho pomocou nájdeme schopnosť milovať až do krajnosti.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva