Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. júl 2021

Rodičov si nevyberieš

... aj keď, viem, že by si rád alebo rada. Presne vieš, akí by mali byť, ako by sa mali správať, ako by ťa mali mať radi, ako...
Rodičov si nevyberieš

Smola, však? Niekedy nestačí slovko „viem.“

Neostáva nám nič iné, ako sa uspokojiť so slovom: „mám.“

 

Boh nám nedáva recept na to, ako si máme „vychovať“ rodičov, ale posiela ich už (ako tak) „vychovaných,“ aby sa nám venovali, aby nás viedli, aby nás učili, čo je dobré a čo nie, a aby – keď príde ten správny čas, nás – ako sa hovorí – vypustili z rodinného hniezda.

No niekedy sa pýtame: Nepoplietol to ten Boh náhodou?

 

Čo ak tvoji rodičia nepatria medzi tých „in“, tých vzorových, tých, ktorí milujú všetky deti rovnako?

Čo ak ešte aj teraz (čo na tom, že máš po štyridsiatke) sa chcú miešať do tvojho života?

Čo ak sú protivní a ponižujú ťa, pretože ťa neustále porovnávajú s tvojimi súrodencami, alebo namiesto času, po ktorom túžiš a chceš ho stráviť s nimi, ti kúpia značkové oblečenie?

Čo ak holdujú alkoholu, ak sa doma hádajú, kričia po tebe a presviedčajú ťa, že nie si na nič súci?

Čo ak sa rozviedli a zbúrali v tebe všetky predstavy o láske a o vzájomných vzťahoch?“

Nech sa v tvojom živote – v tvojom detstsve stalo hoci čo z toho – čo je v tomto blogu napísané, vedz že Boh sa nemýli, ani sa nepletie. A to ani náhodou :)

Boh dal a každý deň dáva tvojim rodičom šancu.

 

Nevymení ti ich. Nepríde a nepovie ti: „Zbaľ sa, od teraz žena, ktorá býva na tejto adrese bude tvojou mamou. Už ťa čaká s teplou večerou.“

Ani ti nepovie: „Vieš čo, tvoj otec je fakt mimo. Tu máš kľúče od garsonky, odsťahuj sa.“

 

Boh to nikdy nerobí.

Ak ti dá rodiča, tak ti ho nedá takého, akého si ty predstavuješ. Boh nerobí rodičov pre deti, tak ako sa pečú záviny. Niekto chce kakaový, ďalší makový a ďalší zasa orechový. To by bolo príliš jednoduché a možno aj jednotvárne.

Boh dáva šancu.

Aj rodič sa učí byť rodičom.

A mal by sa to učiť každý deň.

A mimochodom najlepšie mu to ide, ak prosí o pomoc z hora.

Ak  však kráča po ceste „rodičovstva“ a presvedčí sám seba, že je dokonalým otcom, alebo dokonalou mamou, postupne prichádza tajfún, ktorý prinesie so sebou katastrofu.

Rodič prestane vychovávať a začne rozkazovať, manipulovať – a ako kráľ v rozprávke chce v rodine vládnuť. (a beda poddaným, teda deťom a životnému partnerovi, ktorí ho neposlúchajú /vôbec ho nezaujíma, že už máte viac ako štyridsať/)

A čo na to Boh?

Nevezme kladivo a nedá rodičovi po hlave.

Nevytrasie z neho dušu. Ani sa mu nezjaví vo sne neprednesie kázeň typu: „Hej môj zlatý, moja zlatá, spamätaj sa, lebo si zišla z mojej cesty.“

Boh vtedy čaká. On už na začiatok do otcovho a maminho srdca vložil to, čo je potrebné. Dal im istotu, že ak niekto chce byť dobrou mamou a dobrým otcom, tak sa tomu musi stále učiť a rásť v láske.

 

Čo ak na to rodičia zabúdajú?

Boh nepanikári.

Boh bdie.

 

Keď deti presvedčí, že im rodičov nevymení, začne ich chrániť.

Učí ich odpúšťať. A ak majú otvorené srdce, tak si v plnosti času povedia: „Toto je postoj mojich rodičov k deťom, ale môj bude iný.“

 

A  Boh ich naučí, že si majú chrániť súkromie. Že ich rodina je prvoradá a že ich rodičia, nemajú právo do nej vnášať ich pravidlá, či vykonávať "kontrolnú činnosť" . 

A ešte jedno. Vo chvíli, keď sa stanú (dospelé deti) otcami, či mamami im zverí to isté poslanie. Pošepne im tú istú vetu: „Byť ocom, mamou znamená kráčať po ceste spolu so svojimi deťmi a denne sa učiť tomuto tajomstvu lásky.“

Je len na nich, čo s týmto poslaním „rodičovskej cesty“ spravia.

Či ostanú stáť, alebo budú po nej kráčať za všetkých okolností. A o to ide. Dôležité je ne - zas - tať. 

 

Inzercia

Bola som svedkom jednej udalosti:

Pred mnohými rokmi zomrela matka.

Mala päť detí, no ani jedno, ktoré by bolo na ňu hrdé.

Bola to ich „hučiaca,“ „všetkých ponižujúca,“ neustále „kričiaca manka.“ (Tak ju volali jej deti.)

Neraz, keď prišli na návštevu, tak sa obrátili vo dverách s odôvodnením, že sa sa s ňou nemienia hádať.

A hoci pracovali na jej poli ako draci, nikdy sa to neskončilo pochvalou.

Ešte aj opierajúc sa o čakan /v dedine tak volajú palicu/, kráčala z nohy na nohu, a kontrolovala, či náhodou niekto nezabudol na roli zemák /tak sa to tu hovorí/...

Po oznámení, že odišla do večnosti sa zdalo, že všetkým odľahlo. 

 

Pri rakve vtedy stálo päť súrodencov.

Bez sĺz. Zo slušnosti a z úcty.

Ako by sa všetko zlé bolo v ich živote skončilo. Alebo aspoň zapadlo hlboko do zeme.

 

No ich „manka“?

Na konci života neraz videla svoje skutky inak.

A kajala sa...

Pred smrťou sa stihla vyspovedať.... 

Prijať sviatosti...

 

Našťastie (aj keď vo vysokom veku) vykročila.

A keby mohla vrátiť čas, po ceste rodičovstva iste kráča inak.

Možno viac chváli a menej ponižuje.

Viac prosí o pomoc z hora a menej drží veci vo svojich rukách /kontroluje/.

 

Nečudo,

že jej deti si na ňu spomenú len na Dušičky.

Veď treba upratať hrob.

Ostala v nich úcta, ale nie to, čo hory prenáša – a to je láska.

 

Dnes som ma túto ženu veľmi myslela v modlitbách i na jej deti.

A som rada, že počuli Božiu výzvu a svoje potomstvo vychovali inak, ako boli vychovávaní oni.

A som na nich hrdá. 

 

A modlila som sa ešte o niečo. 

O ODVAHU, aby každý rodič kráčal naplno v povolaní, ktoré sa mu dostalo.

 

Si nespokojný so svojim otcom? So svojou mamou? Nerozumieš im? Bolia ťa ich rozhodnutia a často im musíš povedať: "nie" a stanoviť hranice? 

Nie si sám. 

Pros Boha,aby si vytrval na ceste povolania, ktoré ti daroval. Byť dobrým otcom a mamou je viac, ako byť človekom, ktorý splní všetky priania ľuďom celého sveta. Tí na teba zabudnú, ale tvoje deti nie. 

 

Tak poďme a buďme odvážni. Modlime sa za tie mamy a ockov, ktorí sú už hore... ale i za tých, ktorí sú tu... a keď treba môžeme sa modliť aj za seba. 

Odporúčame

Blog
Keď  nebeská brána škrípe

Keď nebeská brána škrípe

Dnes som zašla na cintorín. V tichom tichu som postávala nad hrobmi a zverovala tajomstvá tým mojim „hore.“ Za každou tou kopou mramoru sa skrýval príbeh. Taký, ktorý som poznala osobne, ale i ten, ktorý mi je známy len z rozprávania.

Denník Svet kresťanstva