Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. júl 2021

Nové šaty - nový človek

Pred týždňom sme v liturgii načali 4. kapitolu listu Efezanom, ktorou sa začína druhá časť celého spisu. Tá ma parenetický (poučný) charakter. Po minulonedeľnej výzve na jednotu sa tak opäť duchovne pripájame k prvotným adresátom listu, aby sme sa nechali formovať slovami s apoštolskou autoritou.
Nové šaty - nový človek

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.

Bratia, hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania. Vy ste sa tak o Kristovi neučili, ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. (Ef 4, 17. 20-24) Zdieľať

Náš úryvok nasleduje po relatívne známej časti Ef 4,7-16 v ktorej autor na základe svojskej interpretácie Ž 68,19 predstavuje charizmy, služby a úrady jednotlivých členov Cirkvi ako Božie dary na jej budovanie. Preskočenie týchto veršov vyplýva z ich frekventovanejšieho použitia v liturgii (napr. na sviatky apoštolov; na slávnosť sv. Cyrila a Metoda) čím sa zároveň chce následne dosiahnuť, aby sa počas roka pre účastníka bohoslužby slova príliš neopakovali rovnaké úryvky. Spomínam to tu preto, aby som poukázal na to, že téma významu Cirkvi patrí medzi základné línie celého listu.

Apoštol tu oslovuje bývalých pohanov, ktorí len nedávno prijali kresťanstvo. S tým bola vždy spojená aj zmena životného štýlu. Zdieľať

Netreba na to zabúdať ani pri našom konkrétnom texte, ktorý prechádza na individuálnejšiu úroveň. Pavlove ostrejšie výzvy začínajúce formulou  „Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi“ (v. 17) majú jasný nádych toho, že to autor s nasledujúcimi slovami myslí smrteľne vážne. Pri ich čítaní si súčasný pozorovateľ musí uvedomiť, že Apoštol tu oslovuje bývalých pohanov, ktorí len nedávno prijali kresťanstvo. S tým bola vždy spojená aj zmena životného štýlu. Nie všetkým sa to zjavne úplne darilo. Hoci súhlasili s ohlásenou vierou, bolo im neraz zaťažko sa podľa nej chovať. Túžili po spáse, ale pritom si chceli ponechať svoj doterajší spôsob žitia. Priznajme si, že o takých kresťanoch žijúcich pohansky nemáme núdzu ani dnes.

Kresťan nemôže žiť bez integrity. Zdieľať

Pavol však takýto pohľad úplne odmieta. Pripomína, že kresťan nemôže žiť bez integrity. Ak raz niekto verí Ježišovi, má prestať pokukovať po takých, ktorých správanie dosť nelichotivo Apoštol opisuje v liturgii vynechaných veršoch 18-19: „Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu.“ Preto osviežuje pamäť poslucháčov a pripomína: „Vy ste sa tak o Kristovi neučili“ (v. 20). Návrat k obsahu prvotnej evanjelizácie a katechézy sa preto už na počiatku existencie Cirkvi ukázal ako niečo čo v živote kresťana treba sústavne obnovovať.

Je veľmi pravdepodobné, že autor listu tu osobitne myslí na predkrstnú prípravu, neskôr v dejinách nazvanú ako katechumenát. Naznačujú to ním použité obrazy odloženia starého človeka a oblečenia nového. Ak by sme prijali to, že definitívna verzia listu vznikla až o nejaký čas po Pavlovi, je potom zrejmejšie, že zanechanie starého života cez symbolické usmrtenie ponorením pod vodu a nové oblečenie mohli odkazovať na starobylú prax vykonávania krstu. V každom prípade je však pravdou, že tieto typicky pavlovské obrazy (porov. Rim 6,4.6; 13,14; 1 Kor 15,53. 54; 2 Kor 5,17; Gal 3,27; 6,15; Kol 3,9.10) majú svoju silu aj bez súvzťažnosti k nejakému obradu.

Inzercia

S prijatím pravej viery je späté aj zanechanie niečoho. Zdieľať

Predstava nového človeka (oblečenia) povzbudzuje každého kresťana, aby si uvedomil, že s prijatím pravej viery je späté aj zanechanie niečoho. Starého človeka, starého spôsobu života. Komplikáciu v pochopení však dnes spôsobuje väčšinová situácia, kedy sa ľudia stávajú kresťanmi už krátko po narodení a preto si svoju náboženskú identitu nespájajú so zmenou. Riešením však určite nie je zmena krstnej praxe. Aj toto naše dnešné čítanie nám dosvedčuje, že už v prvých rokoch kresťanstva sa zistilo, že ten „starý človek“ v nás drieme aj po krste a zbaviť sa ho nie je až tak ľahké. Preto opusťme aj my tento prvokresťanský prehnaný optimizmus, ktorý si nahováral, že sa všetko dá vyriešiť jediným úkonom a obradom a prijmime, že to zobliekanie starého a obliekanie nového je od momentu nášho krstu celoživotnou záležitosťou, podobne ako aj nevyhnutné (katechetické) pripomínanie si obsahu našej viery, teda toho, čo nás o Ježišovi kedysi učili.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva