Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. júl 2021

Pane, daj mi moc nad časom...

Pane, daj mi moc nad časom...

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autorka: Mária Kohutiarová

(inšpirované Kaz 3, 1-22)

Pane, chcel by som mať moc nad časom. Nejako to všetko nedávam. Ani v zime, ani v lete. Chýbajú mi minúty, hodiny, dni... niekedy by som chcel opakovať aj roky. Alebo ich vymazať. A prežiť inak. Unikajú mi vzťahy, práca, slová, to, čo by som chcel urobiť a nemám čas. Nedá sa to s časom nejako inak vymyslieť? Ani nevieš, ako by mi to pomohlo...

Môj milovaný, všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom. A ja viem, prečo je to práve takto. Nedovidíš dopredu ani dozadu, nevidíš súvislosti môjho plánu, kde všetko presne do seba zapadá práve tak, ako to plynie v čase - aj Tvoje nestíhanie, nedokonalosť, pády, túžba vrátiť čas a urobiť veci znovu – alebo ich neurobiť. Netušíš, ako práve tieto okamihy, pre Teba často zmätočné a nedokonalé, sú práve tým časom, kedy sa zdokonaľuješ a rastieš.

Pane, ale vieš, niekedy by som potreboval čas posunúť iba kvôli ľuďom. Niektorí tu už nie sú a iní prišli priskoro, nečakali sme ich tu, neplánovali ich. A zas sú ďalší - to vieš - ktorí by tu už byť nemuseli a aj tí, ktorí tu už byť nechcú, a robia preto čokoľvek, aj za cenu asistovanej smrti. Čas je niečo, čo nám veľmi komplikuje vzťahy...

Takže popieraš, že nie je dobré, ak má svoj čas narodiť sa? Zvláštne - uvedomuješ si, akú výsadu som vám dal, že môžete ovplyvniť práve čas príchodu na svet? Robíte to… dlho… a kadejako... vracajú sa mi „zásielky“ daru lásky späť. Je to reklamácia, že vám leziem do kapusty? Alebo neschopnosť prijať zodpovednosť lásky za svoj podiel na stvoriteľskom diele? Ak nie je na tejto zemi už priestor a vôľa prijať dieťa, to moje najväčšie požehnanie a vyznamenanie pre každého človeka, tak potom načo vám je čas a vláda nad ním? 

Dobre, Pane, nebudem špárať do príchodu detí, to máš pravdu... ale tí chorí, starí... alebo niektorí, ktorí by tu ešte mohli byť a Ty ich zrazu vezmeš – a necháš tých, ktorí tu nechcú byť alebo... pri ktorých by sme boli radšej, ak by tu už neboli...

Vieš, milovaný – u mňa má presný zmysel práve pre vaše vzťahy, že som určil svoj čas zomrieť. Vzťahy sa neposilňujú odsúvaním príchodu, ani vyhadzovaním zo sveta bytia – čo sa ale začína v Tvojom srdci, nie v čase! Takže miesto špekulácie nad tým, či dobre sťahujem ľudí zo zeme a či je to v pravý čas, radšej uvažuj: čo si od nich načerpal? Koľko si im Ty dal lásky a prijatia? Kým pre Teba sú? Zdrojom, ku ktorému sa rád vraciaš a objavuješ v nich moju moc stvárňovať – áno, v čase, ktorý vám dávam na dozretie – krásu a dokonalosť? Alebo odpadom, ktorý je pre Teba škaredý, nepotrebný, namáhavý... lebo sa oň treba starať, je senilný a tečú mu sliny, treba ho kŕmiť a navyše si Ťa nepamätá? Synu, čas získavaš práve tým, koľko trpezlivosti, lásky, prijatia, počúvania toho istého dokola s úsmevom dávaš... Nepotrebuješ mať moc nad časom odchodu do večnosti... ale citlivosť srdca, ktoré znásobí hodnotu starých a chorých svojou láskou. Lebo ja presne viem, prečo má svoj čas vysádzať a svoj čas má sadenice vytrhať.

Pane, ale potom riskuješ veľa... Koľko ľudí je ochotných – no dobre, ani ja nie vždy – byť trpezliví s tými, ktorí nám lezú na nervy? Vieš, tá skratka odstránenia, či už v smrti jeho tela alebo v smrti vzťahu - je taká... jednoduchá!

Viem o tom. S darom slobody som vám dal aj dar risku, že budete mať svoj čas, kedy budete zabíjať... ľudí, vzťahy aj sami seba. Ako dlho trvá, kým si pripustíš, že si zlyhal a že treba zmenu? Hm, a Ty si chcel skrátiť čas... Ale potom, v tichu plynutia času a môjho klopania na srdce, prichádza aj čas liečiť. Seba v prvom rade. Ak pochopíš, že láska nevie používať žiadnu skratku... a že láska vždy dáva život! Nie smrť... Až uzdravíš svoje srdce pokorou, tichom, počúvaním, rozlišovaním, hľadaním pravdy vo mne... nebudeš mať potrebu niekoho odstraňovať ani fyzicky, ani zo srdca – pretože sa Ti každý stane vzácnym darom. A budeš chcieť tiež so mnou liečiť srdce iných!

Nooo... rozumiem... ale to je práca na dlho. Ach, zas ten čas, ktorý som chcel meniť! Ale, Pane, potom nemám čas oddychovať, ak mám stále meniť seba a potom aj iných! A Ty vieš, ako zúfalo mi chýba oddych!

Ale áno, viem o tom! A vedz, že som za čas, kedy sa máš váľať, smiať radosťou, nabíjať zážitkami... vnímať vôňe detskej pokožky, vlasov svojej ženy, dozrievajúcich broskýň a pooranej zeme, z ktorej sa vyparuje ranný dážď... Ty sám vieš, ako tieto jednoduché pohľady nabíjajú Tvoje ja vďačnosťou, radosťou a krásou! Som za! Ale – prestaň sedieť na zadku pri compe či modrej obrazovke akéhokoľvek druhu. Zabudni, že riskuješ prácu a zamestnanie, a tak bez slova berieš nadčasy a robíš dlhšie, ako máš. Nerob to, čo nemusíš: ak oslavuješ, nik nepotrebuje mať pred sebou na stole výber toho najlepšieho, čo dokážeš zohnať a čo Ťa úplne vyšťaví... skús pozvať priateľov len tak k poháru zabudnutej fľaše vína a natri chlieb s maslom, posyp pažítkou... ostane Ti veľa času na to, aby ste mohli spolu hovoriť... a ver, zážitky z toho budú oveľa väčšie. Nik si po týždni nepamätá, že torta na Tvojej oslave mala svetlotyrkysovú farbu... ale budú si pamätať Tvoj úsmev, objatie, zdieľanie... rovnako to platí pri Tvojich deťoch, žene, rodičoch, kolegoch... čas určený na oddych venuj len jemu, tu patrí len nevyhnutná réžia - čím jednoduchšia, tým lepšie... vtedy sa nabiješ energiou, oddýchneš si a budeš mať svoj čas stavať plný síl...

Inzercia

OK, ale ... prepáč, že mám zas ale... no musím: unikajú mi okamihy! Často ma mrzí, že vôbec neviem, kedy tí okolo mňa, aj ja sám, žijú svoje pocity.. niekedy sa to dozviem ex post, čo ma mrzí... napríklad o náročnom čase svojej mamy či o radosti z prijatia na výšku našej dcéry... Chytám sa za hlavu, koľko vecí mi uniká! Neviem, čo s tým!

Ja viem.. aj o tom, ako letíš z jednej situácie do druhej, bez toho, aby si v nej nechal celé svoje srdce, celú pozornosť.. ako si potom prázdny... strácaš sa sám sebe aj iným... ako im zrazu nerozumieš a si z toho nervózny. Hnevá Ťa to a na druhej strane nechceš priznať svoju chybu a hneváš sa na druhých, že Ti nepovedali hneď, čo sa deje... No riešenie je v Tebe: zabrzdi! ŽI každý okamih naplno! Vychutnaj si ho! Ak sa tí okolo teba smejú, smej sa aj ty – a tiež daj dôvod na smiech! Neprestaň sa smiať iba preto, že už máš byť na inom mieste alebo robota horí. Ešte viac Tvojho ja si vyžaduje plač a smútok. Odísť priskoro znamená prehrať vzťah. Stratiť srdce. A to nechceš! Investuj teda plnú pozornosť a neohraničený čas bez stopiek svojho prísne stanoveného programu na to, čo napĺňa Tvoj život. A uvidíš, ako sa Ti zmení život: aj zármutok, aj tanec, aj objímanie, aj čas bez objatia, aj hľadanie,, aj nachádzanie, aj strácanie, aj schovávanie... sa Ti stanú darom. A to iba preto, lebo sa zastavíš a prežiješ celú chvíľu naplno. Kam sa ponáhľaš? Nie je čas plne v mojej moci? Ty ho nedohoníš! Dal som Ti čas, aby si si vychutnal naplno každý okamih – aj ten horký. Lebo má svoj zmysel predo mnou.

Aha... to znamená, že nezáleží na tom, čo sa deje.. ale ako to vnímam celým srdcom, ako objavujem v tom okamihu svoje ja, tých druhých v ich hĺbke.. a nakoniec - aj Teba!

Presne tak! Môžeš trhať kvety, môžeš zašívať nohavice, môžeš mlčať, lebo si ukladáš čosi do srdca, môžeš hovoriť, pretože v Tvojom srdci všetko dozrelo a je čas darovať jeho poklady iným. Môžeš milovať vášnivo a neodbytne, no zároveň príde čas, kedy ti bude ťažké niekoho prijať. Môžeš byť na vojnovej nohe so šéfom alebo aj s polovičkou sveta... a, na druhej strane, môžeš zažívať hlboký pokoj z mojej blízkosti... Ale iba vtedy, ak sa zriekneš vlastnenia času a vpratania svojho života do presných koloniek svojho diára. Ak mi ten čas dáš, aby som Ťa ním viedol. Ak ho budeš žiť pokojne, a zlížeš každú sekundu s pôžitkom, chuťou, plným vedomím ako labužník zmrzlinový pohár.

Takže: mám sa prestať naháňať a stále niečo robiť? Pretože.. ma tá stála činnosť zabíja?

Hej, nebuď workoholik, ktorý musí presne splniť, ak nie prekročiť svoje vlastné očakávania, aj očakávania druhých. Buď slobodný v tom, čo robíš, a rob veci z plného srdca, s radosťou, nadšením... rovnako aj oddychuj, spi, jedz, plač.... Jediná miera času, ktorú máš mať na mysli, je večnosť. A v nej som pánom ja...

Bože, potom niet nič lepšieho, ako v každom okamihu objaviť Tvoje dobro a tešiť sa z neho! Ako byť šťastný z každej minúty a vnímať, čo mi dávaš cez ľudí, okolnosti, situácie... Lebo všetko je dar, aj keď v plynutí času! A všetko je to od Teba!

Tak.. ešte chceš moc nad časom?

Nie, Pane... len mi daj múdrosť srdca žiť Tvoj čas naplno!

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva