Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
28. júl 2021

Veľký príbeh malého pútnického miesta Bišar

Veľký príbeh malého pútnického miesta Bišar

Bišar je prírodná rezervácia na ochranu vzácnej chránenej rastliny – ľalie cibuľkonosnej, nachádzajúca sa v Levočských vrchoch. Pre nás to bolo neznáme miesto, ktoré nám odporučila kolegyňa najmä kvôli soche Panny Márie. 

V čase lockdownu sme si s manželom povedali: „Teraz je vhodný čas“ preskúmať prírodné prostredie, ktoré už vopred ponúkalo čosi tajomné a zážitkové. Naša cesta sa začala od vykrývača pri Brutovciach, kde sa nám  poskytol ukážkový výhľad na majestátne Vysoké Tatry.

Rozsiahle polia s otvorenou krajinou ponúkali úžas. A to sme ešte netušili, čo bude, keď zabočíme do lesa. Túlali sme sa lesnými chodníkmi a lúkami a pred nami sa roztvárali výhľady na okolité vrchy.

Les ponúkal množstvo zážitkov, ale spomínanú sochu sa nám nepodarilo nájsť. Pošťastilo sa to až  na druhý raz, a to za asistencie miestnych ľudí, ktorí nám ochotne ukázali  smer.

Pri schádzaní prudkou točivou lesnou cestou sa nám pomaličky naskytol  prírodný priestor s lavičkami, obkolesený hustým lesom. V miernom svahu sa  vynímala silueta krásnej Madony, ktorá už zďaleka žiarila svojou belosťou.

„To je krása!“, zvolali sme obaja. Vyštverali sme sa hore kopcom a so zaujatosťou sme preskúmali  nápis pod sochou: „Keby ste vedeli, ako vás milujem, plakali by ste od radosti“. Brezovička 2012. “

Zatajili sme dych. Vnímali sme posvätné ticho, pokoj, okamih Božej prítomnosti. V mysli sa nám vynárali otázniky: Čo robí táto socha uprostred lesa a prečo s medžugorským  odkazom?  Vyvolávalo to v nás zvedavosť. Na Bišar sme začali chodiť pravidelne, v jeseni i zime. Niekedy sme sa brodili aj v blate, snehu, dokonca aj na bežkách. Boli to dojemné i nezabudnuteľné chvíle - stáť tam v tichu a myslieť na všetkých našich drahých s prosbami o požehnanie.

Inzercia

Dostali sme nápad. Čo tak zasadiť pri soche ružu? Dlho sme neváhali, zadovážili sme si žltú,  ktorá má svoj pôvod v lurdských zjaveniach. Pred výsadbou sa nám podarilo v  jedno letné ráno zatelefonovať  na obecný úrad do Brezovičky s cieľom ozrejmiť pôvod sochy. Pán starosta nám ochotne rozpovedal genézu príbehu a odkázal nás na pána Tomčíka, človeka, ktorý dotiahol sochu Panny Márie až z Medžugoria.

Pán Tomčík, rodák z Brezovičky, pútnik, ktorý štyridsaťpäťkrát absolvoval púť z Brezovičky na Mariánsku horu, už roky nosil v sebe myšlienku postaviť Panne Márii „stánok“ hodný jej úcty. Avšak myšlienka sa stala skutočnosťou až na dovolenke v Chorvátsku v roku 2012, kde jeho rodina zamierila do Medžugoria na známe pútnické miesto. Po výstupe na vrch Podbrdo prišlo utvrdenie, že podoba sochy Panny Márie bude práve z Medžugoria a umiestnia ju niekde v lese. Zážitok na Hore len posunul dlhoročný sen, aby sa stal skutočnosťou.

Sochu doviezol kňaz z Medžugoria a už len hľadali vhodné miesto na jej umiestnenie. Napokon padol návrh na Bišar. Realizácia tohto projektu  nebola jednoduchá, do cesty prichádzali prekážky, ktoré však nijakým spôsobom nenaštrbili tento zámer. Nakoniec sa všetko podarilo. Úcta k Panne Márii a možno aj niečo iné viedlo tohto pána, aby nad rámec svojej túžby toto všetko uskutočnil.

Možno bol jeho prvotný plán úplne obyčajný, iba ako myšlienka. Lenže skutočnosť je taká, že nielen farníci z Brezovičky, ale aj mnohí iní ľudia každoročne putujúci  na Mariánsku horu v Levoči  využívajú toto miesto na čas oddychu, desiaty, modlitby, slávenie svätých omší, stretnutia rodín či opekačiek. Zatúlajú sa tam aj neznámi ľudia, ktorí čerpajú Božiu energiu z toho miesta.  

A tak sa Bišar stal aj pre nás  miestom oddychu, neokukaných pohľadov a v nemalej miere miestom Božej prítomnosti i mariánskej úcty, kde sa odchádza akoby s nabaleným batohom dobrôt. Oplatí sa tam vracať.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva