Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. júl 2021

Uživiť rodinu z 0,66 $ na deň? Predtým si pomáhali, teraz nemajú ako

„Nemáme dosť peňazí ani na pokrytie základných životných potrieb a lieky sú mimo náš dosah,“ hovorí Hamad, otec piatich detí. Niekoľko prekrývajúcich sa kríz spôsobilo, že mnoho rodín v Libanone dnes bojuje o prežitie, pričom viac ako polovica populácie žije pod hranicou chudoby.
Uživiť rodinu z 0,66 $ na deň? Predtým si pomáhali, teraz nemajú ako

Niektorí tvrdia, že masívna hospodárska kríza, pandémia COVID-19, výbuchy v Bejrúte v auguste 2020 a nestabilita spôsobili zhoršenie podmienok, aké tu neboli ani počas občianskej vojny v rokoch 1975-1990.

Neformálna osada Hesbi leží na úpätí nábrežia vedľa rušnej štvorprúdovej diaľnice v Saide na juhu Libanonu. Za posledné tri desaťročia v ňom žili dve desiatky libanonských rodín palestínskeho pôvodu.


@UNICEF_UN130421_Dabaji.    Hamad a jeho deti. Tábor Hesbi, Saida, južný Libanon.

Tridsaťročný Hamad žil v Hesbi už ako chlapec. „Nikdy to nebol ľahký život a každý cent, ktorý zarobíme, sa vynakladá na to najnutnejšie - jedlo, oblečenie, nájomné a lieky. Nie je to žiadny luxus, no už dávno sme si na to zvykli. Teraz však nemáme dosť peňazí ani na pokrytie základných vecí.“

Úzke cestičky Hesbi sú pozoruhodne bez odpadkov. Je to preto, že obyvatelia si už nemôžu dovoliť spotrebný materiál, v osade tak nevzniká takmer žiadny odpad. Ľudia tu zbierajú všetko cenné - sklo, hliníkové plechovky, dokonca aj zvyšky papierových obalov. Igelitové vrecká sa uložia a znovu použijú pri ďalšej návšteve trhu so zeleninou.

Hamad trávi dopoludnia chodením popri cestách. Zbiera zvyšky kovového šrotu a dúfa, že ho následne predá, aby zabezpečil svojej rodine skromný príjem. Životné náklady stále rastú. Veľa základných potravín zdraželo za posledný rok trojnásobne, pričom príjmy domácností nie.

Hamad zarába do 150 000 libanonských libier (LBP) týždenne (okolo 10 dolárov (USD) pri súčasných kurzoch čierneho trhu), väčšinu z nich míňa na jedlo. „Už päť mesiacov sme nevideli kúsok mäsa,“ hovorí, „a lieky sú teraz mimo náš dosah. Keď sa situácia zhoršuje, snažím sa nájsť viac práce. Neviem, čo sa stane mojej rodine, ak ochoriem“. Hlavou kývne na svojho 11-ročného syna Amara. „Nie je ešte dosť silný na to, aby pracoval," hovorí Hamad. „Nebude to však trvať dlho, kým bude musieť ísť von a zarobiť peniaze rovnako ako ja." Škola nie je súčasťou rodinného plánu pre ich deti. V súčasnosti nie je vzdelanie pre obyvateľov Hesbi prioritou; na prvom mieste je prežitie.

Správa, ktorú vypracoval UNICEF v apríli 2021, ukazuje, že chlapci, dievčatá a rodiny čelia v dôsledku pretrvávajúcej hospodárskej krízy viacnásobnej zraniteľnosti. Prieskum ukázal, že odhadom 10 percent detí je zapojených do nejakej formy platenej práce, z toho 22 percent u sýrskych utečencov, 7 percent u Palestínčanov a 4 percentá u Libanončanov.

Zisťovanie tiež ukázalo, že tri z 10 rodín mali najmenej jedno dieťa, ktoré buď išlo spať hladné, alebo vynechalo jedlo, zatiaľ čo všetky rodiny hlásili hrozné následky rastu cien potravín.


@UNICEF_UN130421_Dabaji.   Shadi Abed Moustafa a jeho rodina. Tábor Hesbi, Saida, Libanon.

„Dnes žijeme ťažký život a máme sotva čo do úst,“ hovorí Shadi, jeden z Hamadových susedov. Hovorí, že minulý rok stratil prácu na trhu so zeleninou, „vtedy, keď sa zelenina stala pre ľudí príliš drahá, pre ľudí, ako ja.“ Teraz sa musí spoliehať iba na príležitostné práce. „Žijem zo všetkého, čo mám vo vrecku,“ čo v dnešnej dobe nie je nikdy veľa. V priemere Shadi zarobí 10 000 LBP denne (okolo 0,66 USD pri výmenných kurzoch na čiernom trhu v prvom štvrťroku 2021) na nasýtenie, obliekanie a prístrešie svojich deviatich detí.

„Väčšinou sa nám napriek tomu stále podarí kúpiť si jedlo,“ hovorí Shadi a dodáva, „často jeme šošovicu, ryžu a nejakú zeleninu. Všetci sme si tu navzájom pomáhali - teraz však nemáme nič, takže nikto nemôže robiť nič iné, ako čakať.“

Inzercia


@UNICEF_UN130421_Dabaji_073.   Zeinab, 16 rokov. Tábor Hesbi, Saida, Libanon.

Jeho 16-ročná dcéra Zainab chodila pred pandémiou do školy a dúfa, že sa vráti, keď sa život vráti do normálu. Jej otec však taký optimistický nie je; „Kto zaplatí za autobus alebo taxík, aby sa tam deti dostali? Ja si to už nemôžem dovoliť.“

Práca UNICEF-u

UNICEF podporuje deti a ich opatrovateľov prostredníctvom miestnych partnerov Terre des Hommes a Sama for Development. Medzi služby, ktoré sa v súčasnosti na mieste poskytujú, patrí evidovanie prípadov, psychosociálna podpora, podpora rodičovstva a podpora bezpečného prostredia pre dospievajúce dievčatá. Medzi psychosociálne podporné činnosti na mieste patria pohyb, šport a spev, ako aj hygiena a osvetové stretnutia ohľadom COVID-19.


@UNICEF_UN130421_Dabaji_010.   Členovia tímu z UNICEF a implementujúci partner Sama for Development v tábore Hesbi mimo Saidy v južnom Libanone.

UNICEF zdokonaľuje svoje programy sociálnej ochrany, vzdelávania, detského prežitia, ochrany detí a rozvoja mládeže s cieľom osloviť viac detí a mladých ľudí, ktorí čelia dopadom tejto zložitej krízy.

Podporiť budúcnosť detí, akými sú Amara či Zainab, môžete podporiť aj ako Svetový rodič UNICEF. Ďakujeme.

 

 

Detský fond OSN (UNICEF) je celosvetová organizácia, ktorá sa zameriava na dlhodobú a systematickú pomoc deťom. V súčasnosti má svoje zastúpenie vo viac ako 190 krajinách a teritóriách sveta, pričom v 155 z nich priamo realizuje svoje programy pomoci deťom. Naším poslaním je prispieť k tomu, aby mohli najviac ohrozené deti kdekoľvek vo svete prežiť, boli zdravé, mali zabezpečenú výživu, prístup k pitnej vode, základné vzdelanie, ochranu pred násilím a tiež príležitosť naplniť v živote svoj potenciál. Slovenská nadácia pre UNICEF je jedným z 33 národných výborov UNICEF, ktorých hlavnou úlohou je získavanie zdrojov pre potreby programových krajín.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Morálny distres - ďalšia epidémia

Morálny distres - ďalšia epidémia

Morálny distres. Keď sa človek po prvýkrát stretne s týmto pojmom, často mu nehovorí nič. Môže sa dokonca stať, že v ňom na prvý pohľad vzbudí nevôľu – najmä kvôli prívlastku „morálny“. A ešte „distres“, čo to vlastne je? Stres poznáme všetci, ale distres – čo tá predpona „di-“ chce vlastne povedať? A prečo epidémia?

Blog
Morálny distres v zdravotníctve

Morálny distres v zdravotníctve

V minulom blogu som sa snažila priblížiť, čo vlastne je morálny distres. Spomenula som tiež, že tento fenomén sa týka najmä zdravotníkov a niektorých tzv. „pomáhajúcich profesií“. V tomto článku sa pozrieme bližšie na morálny distres v zdravotníctve (kde opis tohto fenoménu vznikol) a na zopár príkladov konkrétnych situácií z praxe.