Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. júl 2021

Morálny distres - ďalšia epidémia

Morálny distres. Keď sa človek po prvýkrát stretne s týmto pojmom, často mu nehovorí nič. Môže sa dokonca stať, že v ňom na prvý pohľad vzbudí nevôľu – najmä kvôli prívlastku „morálny“. A ešte „distres“, čo to vlastne je? Stres poznáme všetci, ale distres – čo tá predpona „di-“ chce vlastne povedať? A prečo epidémia?

Predtým, než sa pokúsim uchopiť tento jav, mám pred očami celú škálu náročných situácií, nad ktorými som sa posledné dva roky zamýšľala pri písaní mojej rigoróznej práce o morálnom distrese. Desiatky ľudí mi na niekoľkých otázkach dotazníka odkrylo hĺbku svojich morálnych trápení a bezmocnosti. Išlo o mnoho rôznych situácií, ktoré mnou vnútri zahýbali natoľko, že som sa, okrem iného, rozhodla napísať tento článok. Morálny distres bol všade, u každého, a dá sa povedať, že medzi respondentmi nebol človek, ktorý by ho nezažil na vlastnej koži. Vlastne už lekár Jeffrey Berger v roku 2014 veľmi trefne označil morálny distres prívlastkom „tichá epidémia“. Bolesť, ktorá sa zakráda potichu, o ktorej nie je ľahké hovoriť, pri ktorej má jednotlivec doslova pocit, že „je v tom sám“. V poslednom čase však, našťastie, rastie aj počet vedeckých článkov, ktoré sa tomuto problému venujú a hovoria o ňom nahlas (globálna pandémia to iba urýchlila). To, čo rôznych ľudí v týchto výskumoch spája, je faktor, že morálny distres sa týka najmä zdravotníkov a niektorých tzv. pomáhajúcich profesií.

Nedostatok času venovať sa pacientom či klientom, nedostatok pracovníkov a zdrojov (liekov, zdravotníckych pomôcok, financií,...). Konflikt medzi tým, čo je dobré pre pacienta podľa zdravotníka a tým, čo vyžaduje organizácia, v ktorej pracuje. Legislatíva, do ktorej nie je možné sa vtesnať za každých okolností, situácie, kedy je „to najlepšie pre pacienta“ v protiklade s tým, čo nariaďujú nejaké normy. To sú len niektoré všeobecné príklady, ktoré vedú k fenoménu označovanému ako „morálny distres“.

Pred prezradením definície si ešte rozmeňme na drobné dve slovíčka, z ktorých sa tento pojem skladá. Morálka sa snaží nájsť odpoveď a zdôvodnenie toho, aké konanie je „to správne“. Netreba si ju zamieňať s etikou (ktorá sa morálku snaží študovať) alebo s náboženstvom či s moralizovaním. Morálka hľadá morálnu hodnotu ľudského správania, teda to, ktoré konanie je „dobré“ a ktoré „zlé“. Schopnosť, ktorá v tom morálke pomáha, sa nazýva „svedomie“. A distres? Distres a eustres sú dve kategórie stresu, pričom predstavujú opačné extrémy. Ako vysvetľuje Mravec (2011), eustres považujeme za „dobrý“ stres, dokonca taký, ktorý sami dobrovoľne vyhľadávame, prežívame ho totiž v situáciách, akými sú napríklad zoskok padákom z lietadla, bungee jumping alebo obyčajné pravidelné fyzické cvičenie. Na druhej strane, distres predstavuje „zlý“ stres, ktorý je pociťovaný ako veľmi nepríjemný a vyskytuje sa v náročných situáciách, ktoré neradi zažívame znovu.

Ak optimálna hladina akútneho stresu môže na nás pôsobiť pozitívne (eustres), naopak, nadmerná hladina chronického stresu pôsobí deštruktívne (distres). Morálny distres predstavuje teda spojenie týchto dvoch pojmov, a jednoducho povedané, ide o distres pociťovaný v niektorých eticky náročných situáciách.

Podľa tvorcu tohto pojmu, Andrewa Jametona, je morálny distres „pociťovaný v situácii, kedy jedinec identifikuje, čo by bolo správne urobiť, ale inštitucionálne obmedzenia takmer znemožňujú uskutočnenie požadovaného konania“ (Jameton, 1984). Podľa profesora Mareša ide o situácie, „kedy človek nemôže urobiť to, čo považuje za správne, a je okolnosťami prinútený buď nerobiť nič, aj keď si myslí, že by niečo urobiť mal (t.j. nezabráni niečomu zlému), alebo je donútený vykonať čosi, s čím vnútorne nesúhlasí. Keby bolo iba na ňom, konal by inak. Zažíva rozpor, trápi sa tým, že neodporoval a len plnil pokyny či príkazy nadriadených alebo sa podvolil sociálnemu tlaku skupiny osôb. Uvedomuje si tiež, že jeho konanie nebolo správne“ (Mareš, 2016).

Dalo by sa teda povedať, že ide zjednodušene o „výčitky svedomia“? Nie tak celkom. Morálny distres totiž neprežívame vo všetkých morálne náročných situáciách, a nie všetky „výčitky svedomia“ sú morálnym distresom. Podstata tkvie v tom, že pri morálnom distrese je jedincovi zvonku zabránené konať v súlade s jeho morálnym úsudkom, a v danej situácii jednoducho nie je možné, aby mohol konať podľa svojho svedomia a morálnych hodnôt. Tými zábranami, prekážkami, alebo, ako hovorí Jameton, „inštitucionálnymi obmedzeniami“, sú teda najčastejšie požiadavky a nariadenia iných – nadriadených, spolupracovníkov, či dokonca legislatívy. Ak je však prekážka prítomná iba v samotnom jednotlivcovi, a keby chcel, mohol by konať správne, nejedná sa o morálny distres.

Jedným slovom, azda najvýstižnejšie, opísal morálny distres Crippen (2016), ktorý morálny distres označil len ako „iné pomenovanie pre nemohúcnosť“.

Svedectvá celej škály ľudí pracujúcich v zdravotníctve a tzv. pomáhajúcich profesiách až mrazivo často vypovedajú o tom, že hovoriť o témach z oblasti morálky, zdvihnúť hlas či žiadať uplatnenie požiadaviek vyplývajúcich zo svedomia veľmi často znamená ak nie priamy výsmech, tak prinajmenšom poriadne studenú sprchu vylúčenia, frustrácie a osamelosti. Pocit, že niečo také žiadať nie je v poriadku a jednotlivec na to nemá právo. Nikto sa neodváži pridať sa na jeho stranu a ani on sa často neodváži pridať na stranu toho, o čom je presvedčený, že je správne. A preto sa radšej stiahne, trpí potichu, v kúte, a jeho duševné a fyzické zdravie nenápadne nahlodáva permanentný stres. Cíti úzkosť, vinu, frustráciu, bezmocnosť, zlosť, o ktorej nemá s kým hovoriť. Nasleduje vyhorenie, možno zmena pracoviska. Prípadne správanie zodpovedajúce chronickému stresu, vyčerpaniu a tlaku.

Toľko na úvod do problematiky, ktorého cieľom bolo otvoriť túto tému. Priznanie a pomenovanie problému je nevyhnutnou prvou zastávkou na ceste k jeho riešeniu. V ďalších článkoch budeme hovoriť bližšie o profesiách, ktorých sa morálny distres týka, ako aj o negatívnych dôsledkoch jeho pôsobenia či o možných riešeniach.

Inzercia

 

Zdroje:

BERGER, J.T., 2014. Moral distress in medical education and training. Journal of General Internal Medicine. 2014, 29(2), 395-398.

MRAVEC, B., 2011. Stres a adaptácia. Bratislava : FABER, 2011. 332 s. ISBN 978-80- 8095-067-5.

JAMETON, A., 1984. Nursing Practice: The Ethical Issues. New Jersey : Prentice Hall Inc, 1984.

MAREŠ, J., 2016. Morální distres: terminologie, teorie a modely. Kontakt. 2016, 18(3), 151-159.

CRIPPEN, D., 2016. Moral distress in medicine: Powerlessness by any other name. Journal of Critical Care. 2016, 31, 271-272.

 

Odporúčame

Blog
Morálny distres v zdravotníctve

Morálny distres v zdravotníctve

V minulom blogu som sa snažila priblížiť, čo vlastne je morálny distres. Spomenula som tiež, že tento fenomén sa týka najmä zdravotníkov a niektorých tzv. „pomáhajúcich profesií“. V tomto článku sa pozrieme bližšie na morálny distres v zdravotníctve (kde opis tohto fenoménu vznikol) a na zopár príkladov konkrétnych situácií z praxe.