Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
18. júl 2021

Boh a pochybnosti: Keď je viera v úzkych

Sú pochybnosti hriechom proti Bohu?
Boh a pochybnosti: Keď je viera v úzkych

Človek je tvor pochybujúci. Viac alebo menej má tendenciu pochybovať o svojej práci, vzťahoch, o spoločnosti, o politike. Tento skeptickejší rozmer ľudskej prirodzenosti sa nevyhýba ani náboženskej oblasti. 

Sú pochybnosti zlé či vari hriechom? Nie je pochybnosť prejavom slabej viery? Alebo dokonca žiadnej? Má veriaci proti svojim pochybnostiam bojovať? Popierať ich?

Anatómia viery

Predtým ako si na tieto otázky pokúsime dať odpovede, je potrebné vysvetliť čo je to vlastne viera ... a čo je pochybnosť. Definovať uspokojivo tieto pojmy nie je vždy jednoduché.

Pamätám si ako kedysi dávno nám na jednom mládežníckom stretnutí položil kňaz otázku, že ako by sme definovali vieru v Boha. Mládežníci boli touto otázkou mierne zaskočení a všetci vrátane mňa nevedeli hneď reagovať. 

Katechizmus Katolíckej Cirkvi vysvetľuje, že viera je predovšetkým osobným primknutím sa človeka k Bohu; súčasne a neoddeliteľne je slobodným súhlasom s celou pravdou, ktorú Boh zjavil. Keďže kresťanská viera je osobným primknutím sa k Bohu a súhlasom s pravdou, ktorú zjavil, líši sa od viery v človeka. Ďalej katechizmus definuje vieru ako teologálnu čnosť alebo vieru ako Boží dar. 

Kresťanský spisovateľ C.S. Lewis zaujímavým spôsobom zadefinoval vieru. Hovorí, že viera je umenie držať sa vecí, ktoré rozum kedysi prijal, napriek meniacim sa náladam. Lewis vo svojej knihe Mere Christianity poznamenal, že keď sa stal kresťanom, mal chvíle, keď sa mu ateizmus videl oprávnený, a naopak, keď bol ateistom, zdalo sa mu niekedy, že kresťanstvo má pravdu. 

Lewis so svojskym humorom dodáva, že ak sa človek nenaučí ovládať svoje nálady, nikdy nebude dobrým kresťanom ani dobrým ateistom. Ak ním budú lomcovať nálady, jeho vieru bude podmieňovať počasie alebo aktuálny stav trávenia.  

Ďalší velikán kresťanského myslenia, kardinál John Henry Newman písal o tom, že proti viere v Boha nestojí rozum alebo veda, ale ľudská predstavivosť. Človek je v poznávaní Boha ohraničený a jeho predstavy o Bohu sú veľmi často ovplyvnené ľudskou skúsenosťou a zážitkami. Aj strach alebo pochybnosti bývajú často postavené na predstavivosti, človek si v mysli vyprojektuje niečo, čo nezodpovedá objektívnej realite. 

Viera a pochybnosť sa nevylučujú. Aspoň nie vždy

Inzercia

Niektorí veriaci majú predstavu o viere ako o viere bez pochybností. Páčia sa Bohu naše pochybnosti? Niekto by odpovedal, že pochybnosť je hriech. Avšak ani tu odpovede nie sú jednoznačné. 

Pochybnosť sa javí trochu ako dvojsečný meč. Pochybnosť môže byť nástroj k hľadaniu pravdy alebo k hlbšiemu prežívaniu duchovného života. Z tohto pohľadu je pochybnosť dokonca vynikajúca, pretože posúva dopredu, môže hodiťčloveka ešte bližšie k Bohu.  

Niečo iné je, ak pochybnosť vedie k odmietnutiu alebo k popieraniu Boha. Z tohto pohľadu pochybnosť prerastá k systematickému skepticizmu, ktorý je akoby dogmou otočenou hore nohami. Skepticizmus je v súčasnosti úplne rozšírený a netýka sa len otázky Boha, ale širokého spektra tém a vedie až k úplnemu popretiu reality. 

Veriaci človek je v istom zmysle dokonca oprávnený pochybovať o Bohu, o jeho kráse, o jeho zázrakoch, o otázke zla, o jeho vôli, o pôsobení v konkrétnom ľudskom živote. Toto skúmanie môže priviesť k lepšiemu poznávaniu Boha, hoci na strane druhej, hľadajúci skôr či neskôr dôjde k skutočnosti, že Boh je studňa, ktorá nemá dno.Vždy je priestor na spoznávanie. 

Viera, ktorá nepozná pochybnosti, priestor na tajomstvo alebo temnú noc je skôr ideologickým presvedčením. Nositelia takéhoto presvedčenia sa síce na prvý pohľad prezentujú sebaisto, no zdanie často klame a toto sebavedomie je iba pozlátkom na vnútro, ktoré je zmietané pochybnosťami a strachom. 

Človek, ktorý nie je kresťanom môže mať o veriacich predstavu, že sú si istí svojou pravdou. No príklady zo života svätcov, hrdinov viery ukazujú oveľa zložitejší obraz.

Matka Tereza, považovaná mnohými za ukažkový príklad svätého života písala svojmu spovedníkovi toto: Nemysli si, že môj duchovný život je prechádzka ružovou záhradou. Ruža je kvetina, ktorú na svojej ceste málokedy nájdem. Mojim najčastejším spoločníkom je temnota.  

Pápež Benedikt XVI. vo svojej slávnej knihe Úvod do kresťanstva opisuje príbeh francúzskej svätice a mystičky Terézie z Lisieux, ktorá vyrastala v zdanlivo bezproblémovom náboženskom prostredí. No aj táto jednoduchá a mimoriadne zbožná dievčina krátko pred svojou smrťou priznala, že ju prenasledujú najťaživejšie pokušenia proti viere. V roku 1997 bola svätá Terézia pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásená za učiteľku Cirkvi.

Pohľad na životy týchto svätcov nám ukazuje, že niečo také, ako je nepochybujúca viera je skôr ilúziou. Život viery v Boha nie je vždy jednoduchá cesta, cesta v istote. Je to neraz náročné kráčanie, no vnímanie vlastných pochybností ako svojich priateľov, nie ako súperov, toto kráčanie môže uľahčiť.

Odporúčame

Blog
Kauza arcibiskupa Bezáka – fakty známe i neznáme

Kauza arcibiskupa Bezáka – fakty známe i neznáme

Po potvrdení návštevy pápeža Františka na Slovensku sa objavili aj želania a dohady či „rehabilituje“ kontroverzne odvolaného arcibiskupa Bezáka. Vyriešenie tejto kauzy, ktorá veľmi uškodila slovenskej cirkvi, by bolo skvelou správou. V diskusii k téme však dohady, emócie a obvinenia silno prevažujú nad faktami. Tu sú podstatné a zdokumentované fakty ku kauze a vyjadrenia cirkevných autorít.

Denník Svet kresťanstva