Biblista Blažej Štrba: Ak kňazi nevedia kázať, je to sčasti aj naša vina

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Biblista Blažej Štrba: Ak kňazi nevedia kázať, je to sčasti aj naša vina

Blažej Štrba, biblický exegéta o rôznych témach.

Kňazi a ich kázne

O kňazoch kazateľoch má niekoľko zaujímavých vyjadrení. Považuje ich za „učiteľov viery“ a teda ak učí vieru, musí poznať jej obsah a preto by mal byť vzdelaný. A keďže viera má aj subjektívnu stránku v zmysle osobného prežívania viery, má to byť veriaci človek. Na otázku, kde robia kňazi kazatelia chybu najčastejšie odpovedal: „nevenujú pozornosť samotným (biblickým) textom“ a vyčíta im, že čítajú biblické texty unáhlene. Dokonca zdôrazňuje, aby kazateľ vykladal biblický text správne, nie – nedajbože – úmyselne niečo nesprávne povedal alebo sa pomýlil. V kánonicko-právnej a ekonomickej oblasti sú za také prešľapy sankcie a hoci nie je za sankcie za prešľapy v kázaní, akcentuje, že benevolentný prístup k Písmu znižuje vážnosť Božieho slova. Ale, „ak kňazom sa kázanie nedarí hoci študovali v kňazskom seminári 6 rokov, sčasti máme vinu na tom aj my, čo vyučujeme seminaristov“, konštatuje Štrba.

Ako majú veriaci čítať Bibliu

Veriacim radí, ako majú začať s čítaním Biblie: „nech ju nečítajú od začiatku (od knihy Genezis), ale od začiatku, ktorým je Ježiš“. To znamená, že veriaci by sa mali naučiť dosť podrobne život a skutky Pána Ježiša a na to je azda najlepšie začať od Evanjelia podľa Marka a zo starozákonných kníh si vybrať ľahšie ako napríklad knihu Rút či Tobiáš. A varuje pred tým, ak by niekto chcel jeden verš vytiahnuť z kontextu a tak sa ho usilovať pochopiť: „Je sebazničením mysle chcieť pochopiť každý verš tak, že sa vytrhne z kontextu. Nepamätať na celok, znamená amputovať čítaný text a tak ho pozbaviť pravého zmyslu“. Zdá sa, že jeho odporúčanie ako majú veriaci čítať Bibliu, je zásadné v tom, že sa koncentruje na život a dielo Pána Ježiša. On je skutočným Slovom Boha k človeku a všetko ostatné sa koncentruje na neho. Dokonalé poznanie Krista je východiskom pre pochopenie Písma. Preto sa aj sv. Hieronym vyjadril, že „kto nepozná Krista, nemôže poznať Písma“. K metóde čítania formou „lectio divina“ sa Štrba stavia vyvážene: na jednej strane ju považuje za „vynikajúcu a stáročiami overenú metódu“, ale na druhej strane sa zamýšľa, či je vhodná pre moderného čitateľa, ktorý nemá čas! „Prvou podmienkou – podľa neho – je mať čas uvažovať vo viere nad vybranou staťou Písma“. A vyjadruje povzbudenie nachádzať si čas na čítanie Písma.

Ako Biblickým textom porozumieť...

Na to nedáva jednoznačný návod, ale určité odporúčania áno: „prvé porozumenie je objektívne: čo Písmo hovorí. Druhé je subjektívne: o Písmo hovorí mne“. Skúškou správnosti je prax. „Ak moje skutky neodzrkadľujú Slovo Boha, ku ktorému som prišiel z Písma, je to ako keď nazbieram jablká a potom ich pohádžem dolu potokom namiesto toho, aby som ich zjedol.

Index cirkvou zakázaných kníh

Po Tridentskom koncile  po vynájdení kníhtlače Katolícka cirkev zaviedla „index zakázaných kníh“. Blažej Štrba toto opatrenie prirovnáva k práci redakčnej rady nejakého odborného časopisu v súčasnosti, lebo „ani karentovaný časopis z fyziky nebude publikovať rôzne rojčiace výmysly či pseudovedecké novoty. Teda index zakázaných kníh mi pripomína čiastočne prácu redakčnej rady vedeckých periodík“. Na druhej strane si myslí, že formy komunikácie sa menia a vôbec aj spôsob myslenia sa mení. Teraz existujú iPady ako bežné čítačky. Avšak liturgista povie, že to nie je liturgická kniha. Budú sa v budúcnosti používať liturgické tablety? Na túto otázku Štrba nedáva odpoveď, iba konštatuje, že „zakázať dnes niečo šíriť má kontraproduktívny efekt. Bude sa to šíriť ešte viac. Máme množstvo dobrých a správnych diel a náboženských informácií a preto cirkev by nemala strácať energiu zakazovaním rôznych vedecko-technických spôsobov šírenia takýchto informácií.“

Ikona a „biblia pauperum“

Blažej Štrba ich považuje za „formy obrazovej teológie, ktorých ústrednou postavou je Ježiš Kristus.“ Biblia pauperum (Biblia chudobných), ktorá existuje často vo forme fresiek a malieb na kostolných stenách, je podľa neho viac vieroučná a mravoučná a najmä pragmatickejšia. „Ikony zasa ilustrujú teologicky príbeh a preto nečudo, že jaskyňa, v ktorej leží narodený Ježiš, pripomína súčasne aj hrob, z ktorého Pán vstal z mŕtvych. A v Máriinom pokojnom pohľade zasa akoby jej radosť s malým Ježiškom tlmila skutočnosť jej budúcich bolestí.

Ján Duda

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo