Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. júl 2021

Marcela Dobešová: Množstvo ľudí žije len pre seba

Postaviť na nohy dielo ako je Fórum života a pomoc sociálne odkázaným rodinám znamená prejsť si príbehmi ľudí a rozumieť im z vlastnej skúsenosti, vedieť, čo pomôže. Napriek veľkej rodine a vyťažení pri vlastnom podnikaní Marcela Dobešová nemohla zabudnúť na tých, čo sa majú ťažšie…
Marcela Dobešová: Množstvo ľudí žije len pre seba

Fotografie: archív Marcely Dobešovej

Autorka: Zuzana Straková

Prvú časť rozhovoru, ktorá vyšla minulý týždeň, si prečítajte tu.

Dá sa vychovať 4 deti a zároveň rozbehnúť toľko aktivít? Vnímame viacerí na Slovensku ako   problém, keď sa žena-matka chce venovať rodine aj práci, aby jedno nebolo na úkor druhého. Ako sa to podarilo Vám?

Nebolo ľahké zosúladiť rodinu a prácu. Bez pomoci manžela, detí, rodiny a priateľov by som nemohla nič urobiť. Mala som naivnú predstavu o podnikaní, že budem mať viac času pre rodinu. Nikdy nezabudnem na jednu situáciu, keď som so štyrmi deťmi sedela v aute, ktoré sa pokazilo, a najstarší syn Matúš, ktorý mal 13 rokov, zahlásil: „Mama, ja keď budem dospelý, budem tiež podnikať“. Mňa to zarazilo, lebo som už bola v koncoch. Viezla som deti k rodičom, aby som stihla klienta a ešte navariť večeru. Tak som sa ho spýtala, že ako na to prišiel. Odpovedal mi: „Keď to ty zvládneš a si žena. Muži sú silnejší.“  Naši rodičia, keď mohli, pomohli. Aj priatelia. Veľké deti pomáhali s malými deťmi. Každý za niečo zodpovedal. Spolu s manželom sme sa snažili vytvoriť miesto pre deti, aby sa cítili bezpečne a dobre. Na strane druhej, okolie nás videlo ináč.

Ako ináč? Závideli? Nechápali?

V tej dobe sme neboli bežná rodina, kde matka je doma pri štyroch deťoch, stará sa o ich výchovu, vedie domácnosť a manžel zarába. Občas sme museli odolávať aj okoliu a vypočuť si, že sa možno dostatočne nestaráme o deti. Ale bolo to na nás dvoch uvedomiť si priority, povinnosti, dohodnúť sa, rozlíšiť podstatné veci od menej podstatných.  Bolo to ťažké obdobie, najmä prvé roky. Donedávna som mala výčitky svedomia, že zanedbávam manžela, deti. Teraz sú pre mňa najväčšou odmenou. Nedávno mi dcéra Veronika povedala, keď som sa jej zdôverila o mojich výčitkách: „Mama, ale my sme vedeli, že to robíš pre nás, nie pre seba“. Veľmi mi pomohol príklad teraz už svätej Gianny Berety Molla. Jej príbeh ma veľmi povzbudil a dával nádej, že sa dá zvládnuť rola v rodine, v práci i v komunite, v ktorej žijeme. Najťažšie bolo a stále je rozpoznať výzvy, či to chcem ja alebo plním Božiu vôľu. 

Vaše projekty pomáhajú ľuďom v náročných životných situáciách. Spomínate si na niekoho konkrétneho, komu sa doslova zázračne zmenil život k lepšiemu?

Za tú dobu je to veľmi veľa príbehov. Len v Áno pre život sme pomohli skoro tisícke žien a ich deťom. Mnohé z nich sú s nami doteraz v kontakte, lebo my sme pre nich rodina. Popísané príbehy aj krátke videá nájdete na našich stránkach. Pomáhať ale môžeme len tým, ktorí to chcú.

PRÍTOMNOSŤ

Čo môže spraviť bežný človek, laik, ktorý nemá taký dosah na legislatívu či politiku, aby prispel k dobru v spoločnosti?

Venovať niečo, čo má, s čím sa môže podeliť. Každý disponuje napríklad svojím osobným časom. Dobrovoľne darovať svoj čas svojim blízkym – manželke, manželovi, deťom, rodičom, priateľom, známym, núdznym, chorým, trpiacim, osamoteným je oveľa viac, ako dať peniaze.  Druhý spôsob, ako prispieť k dobru, je podpora organizácií, ktoré nezištne pomáhajú bez finančnej podpory štátu alebo samosprávy. Je mnoho mimovládnych alebo cirkevných organizácií, ktoré majú veľa práce pre ľudí v teréne, ale chýbajú im peniaze. Pravidelným finančným darom týmto organizáciám môže sa spoločne urobiť veľmi veľa dobra.

Najdôležitejší vidím osobný postoj k ekonomickým hodnotám. Pomocou nich môžeme vybudovať vyvážený vzťah medzi osobným postojom a postojom spoločnosti. Každý musí začať od seba. Veľmi záleží na tom, ako sa my správame, jednak ako zamestnávatelia, ale aj ako zamestnanci.  Ekonomické hodnoty nemôžu byť finálnou hodnotou, ale len prostriedkom. Svätý otec František hovorí, že peniaze samy osebe sú morálne neutrálne. Peniaze, naše bohatstvo, je dar od Boha. Morálnosť spočíva v tom, ako ich používame. Myslenie pod tlakom okolia a reklám sa veľakrát zvrháva iba na potrebu zarobiť peniaze. 

Ako vnímate podporu verejnosti pre vaše projekty? Nechcem byť príliš kritická, ale keď som si nedávno pozerala napríklad výšku poukázaných 2 % z dane pre mimovládne organizácie, niektoré projekty pre zvieratká dostali viac ako projekty pre ľudí. Kde je problém?

Podľa prieskumov najviac príspevkov dostávajú tie organizácie, ktoré vidno médiách. Reklamy v médiách je potrebné zaplatiť. Naše pomáhajúce organizácie na to nemajú. Nemajú ani na to, aby adresne zaslali list s nejakým darčekom a požiadali o finančnú pomoc. Ľudskú dôstojnosť neposilňujú senzácie. Pomoc v tichosti je adresná a tá sa nedá predávať cez príbehy. Možno aj preto je spoločnosť viac citlivá na ochranu zvierat ako na ochranu ľudí. 

Ovplyvnila pandémia nejakým spôsobom fungovanie vašich projektov?

Najväčší zdroj na financovanie našich aktivít sú verejné zbierky a pravidelní darcovia. Sviečka za nenarodené deti je najväčšia kampaň spojená so zbierkou. Predávame sviečky, no v minulom pandemickom roku, keď boli kostoly zatvorené, sa nám nepodarilo pokryť ani náklady spojené s nákupom sviečok a s organizovaním zbierky. Nemohli sme to predvídať. Príspevky z podielu zaplatenej dane nám výrazne klesli, až na jednu desatinu z predchádzajúcich období. 

Inzercia

BUDÚCNOSŤ

Aké obavy máte smerom do budúcnosti? Aké spoločenské a sociálne témy asi budú riešiť naše deti a vnúčatá? 

Ak by som mala pomenovať ohrozenia, je niekoľko tém, ktoré ovplyvňujú spoločenské prostredie. Práve tieto posledné roky ukázali, že spoločnosť sa vyvíja oveľa rýchlejšie, ako sme na tieto zmeny pripravení. Je ovplyvnená novými technológiami a rozvinutými sociálnymi sieťami. Prevládajú emócie, pod ktorými konáme skôr, ako rozmýšľame. Vytráca sa zmysel pre spoločenskú zodpovednosť a spoločné dobro. Hodnoty, ktoré žijeme, ovplyvňujú vzťahy naprieč generáciami a výrazne majú dopad aj na sociálnu oblasť.

Sú toto jediné hrozby? Alebo sú aj iné?

Individualizmus dlhodobo ovplyvňuje naše osobné vzťahy. Čoraz viac ľudí (ani o tom nevie), žije len pre seba, teraz a tu. Oddelil sa sex od lásky a plodenia, ktorý nutne potrebuje produkty nových biotechnológií, ako je antikoncepcia, umelé oplodnenie, surogátne matky. Na tom profituje biznis v sex priemysle, vo farmácii a v zdravotníctve. Korupčná mentalita sa prejavuje na všetkých stupňoch spoločenského, politického a cirkevného života. Sme zvyknutí vybavovať si služby, ktoré sú financované z verejných prostriedkov, ako sú zdravotnícke služby, školy, sociálne služby, ale vybavujú sa aj verejné zákazky, projekty financované z európskych fondov, zamestnanie v štátnej a verejnej správe a podobne. Chýbajúca profesionalita a konkurenčný boj o líderstvo, ďalej absencia lídrov spoločenského, politického a cirkevného života. Pandémia COVID-19 zmenila celý svet a správanie ľudí. Už sa nevrátime tam, kde sme boli predtým. Ekonomická kríza má dopad na verejné financie, ktorých nedostatok citeľne vnímame už teraz. 

To nie sú veľmi pozitívne vízie. Ako vidíte našu krajinu povedzme o najbližších 10 rokov? Čo sa dá reálne zmeniť, aby bol život všetkých generácií na Slovensku kvalitnejší a predišli sme čo najviac tým negatívam, ktoré ste spomínali?

Víziu očakávam od politikov. Vidím krajinu, kde žijú šťastné deti a počujem detský smiech. Vidím ženy a mužov, ktorí patria k týmto deťom a spolu vytvárajú harmonické rodiny. Vidím spoločenstvá, ktoré v slobode a v láske svojou prácou vytvárajú statky, dvíhajú životnú úroveň krajiny. Vidím spoločnosť, ktorá funguje na princípoch distribučnej spravodlivosti, čiže prerozdeľovania verejných prostriedkov, solidarity a subsidiarity v prospech spoločného dobra. Vidím krajinu, ktorá rešpektuje prirodzený poriadok, nie taký, ktorý je vecou dohody a vyhovuje záujmom úzkej skupiny na úkor ostatných. Umelé a chemické potraty, surogácia, eutanázia a eugenika sú pojmami minulosti. Vidím krajinu, kde zelenú má kultúra života a lásky.  Úlohou nás občanov, je požadovať od volených politikov a od vlády verejný odpočet, čo urobili v prospech občanov. Dôležité sú ich výsledky. Od nás, zástupcov občianskej spoločnosti, očakávam spájať tých, ktorí chcú, s tými, ktorí to vedia, pre tých, ktorí to potrebujú. To sa vždy oplatí.

 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Blog: Môj boj s časom

Blog: Môj boj s časom

„Zastaňte na cestách a viďte, skúmajte dávne chodníky; a kde je dobrá cesta, choďte po nej, tak si nájdete odpočinok pre dušu“ (Jer 6, 16).