Európska únia sa v týchto dňoch prehupla cez významný vrchol - 70% jej dospelej populácie obdržalo minimálne prvú dávku vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Krajiny plošne rušia opatrenia a postupne sa vracajú k normálu, práve vďaka vysokej rýchlosti očkovania. Potom sme tu však my - na Slovensku prvú dávku vakcíny obdržalo zhruba 41% obyvateľstva. S týmto číslom, ktoré je ďaleko za európskym priemerom, sa pomaly začínajú vynárať otázky, ktoré budú podstatné pri ďalšom priebehu pandémie - najmä tá, či by mal štát vnímať zaočkovaných občanov inak, ako tých nezaočkovaných.

Na svete boli dodnes podané takmer 4 miliardy dávok vakcín proti COVID-19. Takmer tretina svetovej populácie je už zaočkovaná, pričom ide o jednu z najväčších koordinovaných akcií v záujme verejného zdravia v histórii ľudstva. A aj keď sa pri klinických fázach či podaní vakcín objavili komplikácie či vzácne prípady úmrtí v súvislosti s očkovaním, pravdepodobnosť a štatistika hovoria jednoznačne v prospech všetkých overených vakcín proti tomuto ochoreniu.

Zatiaľ čo sa svet snaží očkovať, štáty ako Slovensko riešia dilemu, čo s tými, čo tento zázrak modernej vedy odmietajú. Málokto sa zrejme vyhol záberom z protestov pred parlamentom či internetovým diskusiám, často plným vášní, o význame opatrení povzbudzujúcich očkovanie a zvýhodňujúcich zaočkovaných. Spoločnosť sa, zdá sa, neustále viac a viac delí podľa línie zaočkovaní/nezaočkovaní.

Toto rozdeľovanie je cestou do pekla.

Nedá sa porovnať s rozdeľovaním spoločnosti podľa politických línií (ktoré však často kopíruje), či podľa spoločenských alebo kultúrnych tém. Toto rozdelenie vyniká v tom, že priamo ohrozuje životy našich najzranitelnejších občanov. Ako dnes vieme nielen zo Spojených Štátov, väčšina nových prípadov Delta variantu koronavírusu sa týka nezaočkovaných ľudí, nehovoriac o smrtnosti. Ako v rozhovore s Denníkom E poznamenal analytik NBS Martin Šuster medzi 500-tisíc ľuďmi nad 60 rokov, ktorí na Slovensku stále nie sú zaočkovaní, môže smrtnosť dosahovať úroveň až 10%, nehovoriac o nižších percentách zaočkovanosti pri mladších ročníkoch, ktorí sa v prípade tretej vlny stanú ideálnymi nosičmi vysoko nákazlivejšieho variantu nového koronavírusu.

Kým teda začneme akúkoľvek diskusiu o slobode, musíme si položiť otázku, či sme s dnešnými číslami ochotní riskovať životy omnoho viac ľudí ako v predošlých vlnách, ktoré nás sprevádzali na jeseň a jar. Akékoľvek delenie spoločnosti je totiž zlé, no to, čoho sme dnes svedkami, nie je delenie spoločnosti zvonka či delenie spoločnosti politikmi.

Spoločnosť sa delí jednoznačne podľa slobodného rozhodnutia každého občana - zaočkovaného alebo nie. Takmer každý má možnosť sa zaočkovať, prístup k očkovacím látkam je jednoduchší ako kedykoľvek predtým. Je teda správne zvýhodňovať tých, ktorí sa v tejto otázke rozhodli určitým spôsobom, mysliac nielen na seba, ale aj na najzraniteľnejšiu časť našej spoločnosti?

Odpoveď na túto otázku sa zdá byť bohužiaľ až príliš samozrejmá.